Píše Veronika: Moje dieťa (nie) je choré

Píše Veronika: Moje dieťa (nie) je choré
22.1.2019 v kategórii Príbehy, autor Veronika Nováková, foto: istockphoto.com

Rozpoviem vám príbeh o tom, ako rozlišne dve z mojich talianskych priateliek liečia svoje deti, a predsa sú obe presvedčené, že práve ten ich spôsob je správny.

Nadopujem dieťa liekmi a vrátim sa do práce

Serena (35 rokov, dvaja chlapci – 3,5 roka a 1 rok):

Je taká tá veľmi aktívna mamina, ktorá odbitím prvých šiestich mesiacov obe deti poslala do jaslí, aby sa mohla vrátiť do práce. Ak niektoré z detí ochorie, tak okamžite beží k lekárke. Okamžite preto, aby im pani doktorka čo najskôr predpísala veľmi účinné lieky, vďaka ktorým sa choroba zastaví a ich rodina sa môže opäť vrátiť do normálnych koľají  –  rozumejte: mama v práci, deti v jasliach a škôlke.

Raz Serene volali z jaslí do práce, že jej syn má hnačku a začínajúcu horúčku. Bolo jedenásť hodín dopoludnia. A Serena pokojne počkala do jednej, keď skončila v práci, lebo to bol dohodnutý čas, kedy si pre syna príde. Na horúčku okamžite podáva lieky, jeden, dva, tri, hlavne nech horúčka ustúpi čo najskôr. Obe deti majú všetky potrebné aj nepotrebné očkovania, lebo čo keby náhodou...

A čo robí mama, keď sú deti choré? Sú s dedkom alebo s babičkou, lebo mladá mama má svoju prácu naozaj rada, a tak by bolo pre ňu sedieť doma nečinne, len variť čajíky a polievky, ako za trest.

Moje deti nie sú očkované 

Rafaela (34 rokov, syn 4,5 a dcéra 3) je úplný opak.

Ani jedno dieťa nie je očkované, pretože je zásadne proti. Jej deti ešte nikdy neužívali antibiotiká, pretože sú podľa nej viac škodlivé ako prospešné. Ak má niektoré dieťa teplotu, tak má v zásobe zaručené homeopatiká, ktoré takýmto čistým, neznečisteným telíčkam pomôžu lepšie ako čokoľvek iné. Soplíky alebo kašeľ nie sú dôvodom, prečo by sa nemalo ísť von.

Pokojne ich sprevádzajú aj v škôlke, lebo to predsa nie je choroba a nech len imunitný systém pracuje. Ak sú deti choré, necháva ich doma, ak jej volajú zo škôlky, že sa niektoré z detí cíti zle, okamžite ho beží vyzdvihnúť. Jej požiadavky na detskú lekárku sú jasné: nech je mladá, chápajúca, nech nerobí paniku z toho, že jej deti nie sú a nebudú očkované, a nech ju vídajú čo najmenej.

Dva rôzne pohľady dvoch rôznych žien a nemožno povedať, ktorý je správny. Čo je ale v oboch prípadoch zásadné, že obe matky sú o svojich postupoch a princípoch na 100 percent presvedčené a o tom to je. Ak sa niekto rozhodne očkovať alebo neočkovať, musí si byť svojím rozhodnutím úplne istý. Tak isto, ako je to s podávaním antibiotík, vitamínov, výživových doplnkov, kvapiek, sirupov a tak ďalej.

Aj lekári sú všade úplne iní. A zatiaľ čo jeden preferuje prírodnú medicínu, ten ďalší bude okamžite predpisovať antibiotiká, ktoré keď nepomôžu, vypíše ďalšie a dookola. 

Nebežím s horúčkou k lekárovi

A aká som teda mama-liečiteľka ja? Nebežím s každou horúčkou k pediatričke, lebo viem, že najviac pomôže oddych a mama nablízku. Verím tomu, že imunita tela potrebuje chorobu spracovať, je potrebné ju vyležať, ale dokáže si s týmito potvorami poradiť sama. Som presvedčená o teórii, že lieky síce chorobu zastavia, čo však neznamená, že ju aj vyliečia.

Samozrejme, na mysli mám bežné detské ochorenia, ak by bola situácia vážna, aj ja by som siahla po antibiotikách. A preto naše liečenie vždy trvá o pár dní viac, dlhšie sa leží, vymaľúvajú sa obrázky a čítajú rozprávky, pozerajú sa animované filmy a na rozkaz malého pacienta varím slepačiu polievku či pečené zemiaky v rúre. K pediatričke najradšej chodíme na povinné prehliadky, ktoré sú raz za rok a sú úplne neškodné.

A tak vždy na jeseň, po narodeninách, naklušeme do poradne. Odchádzam s lekárskym predpisom na sto vitamínov a zoznamom všetkého, čo by sme doma mali mať, lebo prichádza obdobie chrípok a vírusov. Stalo sa nám, že sme u lekára „aký je rok dlhý“ neboli a dostali sme pochvalu: „Vidíte, to vďaka tým vitamínom je zdravý.“ A ja sa len pousmejem, lebo viem, že sme okrem tých z ovocia, zeleniny, zdravého jedla a slniečka žiadne neužívali. 

Netvrdím, že môj prístup je ten najlepší, ale som o ňom pevne presvedčená a stojím si za ním, takže pre mňa a môjho syna je ten správny. A hlavne viem, že veľa záleží aj od môjho psychického rozpoloženia. Stalo sa mi napríklad, že sme mali cestovať do Prahy, a bola som veľmi nerozhodná, nechcelo sa mi tam. A dva dni pred cestou, bum, horúčka. Nikam sme nešli. Syn to vyriešil za mňa.

Čo sa mi ešte na talianskom liečení nepáči? 

  • Keď mamy nadopujú deti liekmi, aby nemali horúčku a vzali im ich do škôlky.
  • Keď v zimných mesiacoch zdravé deti nechodia von, lebo by mohli „chytiť zimu“.
  • Keď v 15-tich stupňoch mama čaká na dieťa pred škôlkou s veľkou pletenou čapicou, lebo fúka vetrík. A potom sa čuduje, že prepotené dieťa prechladne.
  • Keď sa hromadne nakupujú vitamíny, lebo bez nich to nejde, ale niektoré deti by nevzali do úst jablko alebo mandarínku.