Rúško moje dieťa neakceptuje - píše mama autistického dievčatka
Výnimku z povinnosti nosiť rúška absolútne vítame!
Tak, ako bežné - neurotypické dieťa alebo dospelý, môže pociťovať diskomfort pri nosení rúška, rovnako ho za nepríjemné môže považovať aj človek s poruchou autistického spektra.
Autistovi môže dokonca vadiť hneď z niekoľkých príčin a nosenie sa tak pre neho stáva skutočne neznesiteľným.
Môže mu prekážať fyzicky - ako napr. prekážka v dýchaní, ale takisto môže mať problém aj horšom výhľade. Autistický mozog a senzorické vnímanie autistu vie byť totiž už dosť špecifické aj bez ďalších problémov a komplikácií.
Pretože aj bez rúška na tvári, za normálnych okolností, sú pre nich mnohé situácie a aktivity na verejnosti tortúrou.
Mama sa nevzdáva: Môj syn je autista
Z rúška majú strach
A potom môže byť aj skupina autistov, ktorí majú z rúšok len obyčajný strach. Mať zlú spomienku či skúsenosť na orúškovaný personál ambulancií totiž pre naše deti nemusí byť vôbec problém.
Kameňom úrazu preto býva, že tak, ako nám svoje postrehy a problémy častokrát nevedia vysvetliť oni, nepomáha ani presviedčanie ich nami. Úroveň našej vzájomnej komunikácie môže byť, práve v takýchto špecifických a priam sofistikovaných prípadoch, nedostačujúca. Je niečo úplne iné, mať možnosť sa s dieťaťom porozprávať, o aktuálnej situácií, korone, humbuku zo všetkého naokolo a keď túto možnosť rozhovoru proste nemáte. Určite sa nájdu aj takí autisti, ktorí s rúškami problém nemajú.
Jedna maminka mi práve dnes poslala správu, že malý si už na rúško zvykol a konečne si aspoň prestal dávať do úst najrôznejšie veci, ktoré zvyknú nájsť vonku na prechádzke... Iná mama mi, naopak, napísala, že mohla by sa výnimka rozšíriť aj na iných členov rodiny, lebo dieťa chytá paniku a amoky, aj keď vidí v rúškach svojich najbližších..
Pavlínka vonku veľmi nechodí
My sme tak niekde uprostred. Na dobu karantény sme zvolili poctivý režim nevychádzania. Vonku sa ocitáme tak raz za 10 dní, vtedy sa snažíme nájsť pustejšie miesta, bez množstva ľudí. Ale možno práve tým, že naša Paulínka vonku teraz nechodí a teda nemáme šancu, ani dôvod nosenie rúška cvičiť, nemala preň veľa pochopenia na poslednej prechádzke.
Nechala si ho síce v aute nasadiť, ale po pár metroch prechádzky ho proste spustila pod nos. Rúška na nás ostatných jej vôbec nevadili, ale ona to svoje na tvári nezniesla. Nevedela mi povedať prečo a ja som zas nevedela vysvetliť dôvody jej. Máme problémy si rozumieť aj pri menej abstraktných záležitostiach. Korona je pre nás level nekonečno.
O tom, ako som prišla na to, že vlastne nie som ZLÁ matka
Výnimku z povinnosti nosiť rúška absolútne vítame
Preto som veľmi rada, že sa na tieto deti a dospelých berie ohľad, koniec koncov, nielen u nás, ale aj v iných európskych krajinách na ne legislatíva pamätala. A pevne verím, že aj samotná spoločnosť pochopí, že to nie je žiaden vrtoch alebo nerešpektovanie povinnosti, ale naozaj uľahčenie dôstojného fungovania, pre mnohých z nás, ktorí zvádzajú svoje boje každý deň, korona – nekorona.
Eva Petričková
Radi si prečítame aj Váš príbeh, môže mnohých povzbudiť, inšpirovať, otvoriť myseľ.
Píšte nám na: koscelnikova@orbisin.sk
ĎAKUJEME