Martin Šmahel: Moja dcéra bojovala o život
Snažil som sa byť silný a nepodľahnúť, nezlomiť sa.To najdôležitejšie bolo veriť jej, že všetko prekoná a že tu s nami veľmi chce byť.
Život nás niekedy postaví do situácií, ktoré z nás vydolujú všetko – vieru, odhodlanie, rozhodnutie nevzdať to, aj keď nemáme na dlani hneď žolíka. Priznáva to i známy fitnes tréner Martin Šmahel. Ako sa má jeho predčasne narodená dcéra a ako sa od jej narodenia zmenila ich rodina?
Narodila sa v 6. mesiaci s hmotnosťou okolo 800 g
Zlé prognózy sme vypúšťali z hlavy hneď, ako ich lekári vyslovili. Jej príchod na svet bol sprevádzaný komplikáciami už od necelého štvrtého mesiaca tehotenstva, odkedy musela maminka Beáta stráviť viac ako dva mesiace v nemocnici. Najhoršie bolo, že lekári nevedeli Emke nijako pomôcť, kým bola v brušku. Vtedy sme vyhľadali skvelého odborníka Dr. Ferianca, ktorý nám dodal nádej, veľa odvahy a sily, a pokúsil sa o unikátny zákrok, ktorý mohol dcérke pomôcť.
Emkin spontánny prirodzený pôrod bol ako zázrak, doslova sa sama vypýtala na svet a pôrod zvládli s maminkou takmer bez priamej pomoci lekárov, ktorí dobehli na sálu, keď už bola takmer vonku. Jej prvé minúty a hodiny boli pre nás ťažké, lebo jej hmotnosť a vývin nedosahovali potrebné hodnoty a lekári boli veľmi skeptickí.
My sme však boli nastavení na to, že bude všetko v poriadku a všetky odhadované zlé prognózy sme vypúšťali z hlavy hneď, ako ich lekári vyslovili. Išli sme si svoje. Dohodli sme sa, že sa nevzdáme a podržíme ju my, jej rodičia, keď ju lekári odpisovali. A ona ako by nás vnímala, naše slová a myšlienky ju povzbudzovali a ťahali „do života“.
Pár hodín po pôrode nám oznámili akútny nález vzduchu a tekutiny v brušnej dutinke, a nariadili prevoz do inej nemocnice na operáciu. Mala len 3 dni a ešte nižšiu hmotnosť ako pri narodení, keď s ňou havarovala sanitka. Ale o tom sa už popísalo viac než dosť.
Zvládla to akoby zázrakom, a dokonca v ten deň absolvovala aj náročnú operáciu. Po celý ten čas som sa len snažil byť silný a nepodľahnúť, nezlomiť sa napriek okolnostiam. To najdôležitejšie bolo veriť jej, že všetko prekoná a že tu s nami veľmi chce byť.
Na návšteve u Gabiky Marcinkovej: O Emke a prekvapeniach v živote mamy
Emka bojovala o život
Zo všetkých síl prepisovala nepriaznivý scenár. Chodili sme za ňou trikrát denne celé tri mesiace. Všetci, vrátane lekárov, sme bojovali o záchranu jej krehkého života.
Lekári najčastejšie používajú štatistické úvahy, podľa ktorých vaše dieťa nemá veľké šance na zdravie, niekedy dokonca ani na dlhý život. Majú zrejme početné skúsenosti s prípadmi, keď komplikácie nekončia dobre. Tu treba aplikovať vlastnú vieru v šťastný koniec. Popri tých prípadoch, ktoré nedopadnú šťastne, sú vždy aj také, ktoré sa podaria a do tejto skupiny sme sa my svojou vôľou a nastavením zaradili pri každom náznaku problému a inú možnosť sme si nepripúšťali. To je asi kľúčové.
Jej šance, samozrejme, pri tomto všetkom neboli ružové, ale to neznamená, že ju treba odpísať a zmieriť sa s nepriaznivým scenárom. Rozhodli sme sa ho prepísať podľa seba a Emka si v tomto príbehu zahrala hlavnú postavu, v ktorej si svoju rolu sama ešte aj vyšperkovala. Vieme, že jej veľmi pomáhala naša prítomnosť a naše odhodlanie ju motivovalo byť s nami. V nemocnici sme vtedy boli aj 3-krát denne, trvalo to asi 3 mesiace. Nosili sme jej mliečko, prihovárali sa jej, zhovárali sa a smiali pri nej, povzbudzovali ju a pomaly sa jej vylepšovali všetky životné funkcie. Samozrejme, veľká vďaka patrí lekárom a sestričkám, ktorí jej aj napriek nepriaznivým prognózam poskytovali skvelú starostlivosť a viackrát doslova zachránili jej krehký život.
DOMA
Keď Emku pustili z nemocnice, s veľkým rešpektom sme na seba zobrali starostlivosť o jej krehký život. Veľmi sme sa tešili, že môže byť s nami doma, no mali sme aj rešpekt pred tým všetkým, čo dostávala v nemocnici od lekárov a sestričiek. Teraz sme to museli zvládnuť sami len my dvaja. Bola veľmi krehká, dýchala slabučko, no hlas na silný plač mala ako zvon. Najmenšie pokroky robila v motorike, jej telo investovalo všetku energiu do doháňania rastu, do opravy poškodení a rekonvalescencie po operácii, takže s pohybom jej to šlo pomalšie.
Chodili sme s ňou na rôzne kontroly snáď aj 5-krát v týždni, cvičili sme s ňou aktivačné cviky za jej veľkého plaču a snažili sa ju rozhýbať v jej slabších oblastiach. Takto ubiehal celý jej prvý rok života.
Príliš skoro začal sa príbeh tvoj...
Ešte sme nevyhrali
Následky predčasného pôrodu pretrvávajú, ale každý deň robí pokroky. V jej očiach iskrí vôľa byť tu s nami a tešiť sa zo života. Emka stále dobieha vývinovo oproti svojim rovesníkom, no my jej doprajeme času, koľko bude potrebovať, v ničom na ňu netlačíme, rešpektujúc jej ťažký štart do života. Veríme, že cvičením a pozitívnym prístupom podobieha rast aj zručnosti.
Očká má žiarivé, vidno na nej, že veľmi chce byť súčasťou nášho života a snaží sa napredovať nielen prirodzeným progresom, ale aj sama k tomu dosť prispieva vôľou a chuťou žiť. Všetko okolo seba skúma, veľmi vníma naše nálady a energie okolo seba. Už teraz vieme, že je a bude výnimočná. Podľa lekárov ešte je na čom pracovať, aby sme odstránili riziko následkov jej neštandardného príchodu na svet, ale my opäť veríme a nepochybujeme o tom, že to zvládne.
Máme tri dcéry a každá je úplne iná
Vedieme ich k tomu, že majú jedna druhú. Lilinka s nami žije nonstop, čiže ju aj Emka vníma ako najstaršiu sestričku. Učíme ju jemnosti voči krehkej Emke, Lili by sa s ňou najradšej hrala ako s bábikou vždy, keď sa dá. Ale Emka v nej vidí svoj vzor, staršieho súrodenca na bláznenie a huncútstva.
Miuška s nami trávi polovicu času (druhú polovicu je s maminou) a vždy keď príde, je to pre Emku príjemná zmena, vzhliada k nej ako k strednej sestre a vždy sa spolu veľmi pekne pohrajú. Tešia sa zo seba. Je to pre nás radosť sledovať a vnímať tieto putá. Budem veľmi rád, keď si spolu vybudujú nerozlučné vzťahy nie pre to, že musia, ale pre to, že v každej nájdu čosi iné, čo bez nej nemajú. Lili s Miou sa vedia dlhé hodiny hrať a spolu im čas plynie zábavnejšie a veselšie.
Pre mňa bude najväčším potešením, keď sa to nikdy nezmení a ich sesterské vzťahy prekonajú všetky nástrahy tohto zložitého zoskupenia, v ktorom často aj my rodičia ťaháme za kratší koniec trpezlivosti. Snažím sa vniesť do ich života okrem bežných noriem slušnosti k ľuďom aj pozitivizmus a úctu k všetkému živému, vediem ich príkladom k aktivite a láske k prírode.
Silná spoveď jednej z nás: Osud mi nič nedaroval
Predčasné narodenie je dar
Vždy sa to udeje z nejakého dôvodu, hoci ho nemusíme hneď rozpoznať.
Našej Emke skorý príchod na svet zachránil život a pomohol aj maminke, no na to sme prišli až neskôr. Keď najzložitejšie chvíle odzneli, uvedomil som si, že nás táto skúsenosť zomkla ako rodinu a utužila naše vzťahy, lebo sme v sebe našli oporu aj v zložitých a zdanlivo beznádejných situáciách. My sme svoj recept na šťastie našli v našej pozitívnej nádeji, ktorou sme prekryli všetky strašenia lekárov o tom, čo všetko sa môže stať.
Skúste sa na svoj život a život svojich malých detí pozerať ako na jedinečný prípad, ktorý môže prekvapiť aj samotných lekárov. Nám sa to totiž stalo!