Mária: Môjmu tehotenstvu sa takmer nikto netešil

Mária Kloknerová | 9. May 2020
Slobodná matka - nikto sa netešil môjmu tehotenstvu

Vedela, že ak mi partnerstvo nevyjde, nebudem kvôli nemu ostávať v nešťastnom vzťahu.

„Kvôli tomu, že som nemala partnera, mi ešte aj moji najbližší brali istotu, že stať sa mamou bolo správe rozhodnutie,“ spomína na začiatok svojho materstva autorka knihy Ide to aj bez kriku Mária Kloknerová, ktorá je mamou päťročnej Hanky. Slobodnou mamou. 

Skôr než som otehotnela, vedela som dve veci: dieťa som chcela a plánovala, ale zároveň som vedela, že ak mi partnerstvo nevyjde, nebudem kvôli nemu ostávať v nešťastnom vzťahu. 

Radšej jeden v pohode ako dvaja rozhádaní

Som totiž presvedčená, že v situácii, keď rodičia nevedia zvládať náročné situácie, je pre dieťa lepší jeden plnohodnotný rodič ako dvaja, ktorí sa navzájom nerešpektujú a s ktorými dieťa vyrastá v napätí a nevidí, ako má vyzerať čistá a úprimná láska medzi dvomi dospelými. Naopak, partnerstvo sa naučí vnímať ako boj. Preto som v takom vzťahu nezostala.

Rozhodla som sa nejsť vyšliapanou cestičkou: práca, priateľ, manželstvo, dom, deti a zase práca. Najťažšie to bolo vo chvíli, keď som to povedala rodičom.

Pritom moja dcéra bola chcená, od prvého momentu milovaná a ja som bola šťastná budúca matka. Napriek tomu sa môjmu tehotenstvu takmer nikto netešil. A to len kvôli tomu, že som dieťa čakala sama. Tlak spoločnosti je prosto taký veľký, že ľudia sa nedokážu tešiť ani v radostných situáciách. 

Prečo nie? Dobre, nenašla som toho pravého.

Ale prečo by som sa nemohla usadiť sama a mať dieťa?

Našťastie, v pôrodnici som cítila rešpekt. Nikto neriešil, či som vydatá alebo slobodná, ani pri pôrode, ani potom. Aj tak najdôležitejšie pre mňa bolo, že som rešpekt k sebe, svojim pocitom a svojmu dieťaťu cítila ja sama. To mi dávalo odvahu veriť si aj v tom, čo ma čakalo s Hankou v náručí potom.

Po príchode domov sa totiž ukázalo, že mám vpáčené bradavky, teda vlastne žiadne. Dcéra tak mala problém sa prisať, a keď sa jej to konečne podarilo, bola to obrovská bolesť. A to som bola presvedčená, že mám posunutý jej prah. Veď mám tetovania a tie neboleli... Tak čo nejaké cuckanie? 

Slobodná matka

Dnes sa na sebe smejem, ale vtedy som väčšinu dní preplakala. Keď Hanka pila, bolelo to, keď nepila, bolelo to tiež. Mlieko sa mi totiž tvorilo, no pretože nemalo ako vyjsť von, prsia sa zapálili. Napriek tomu som si nepripúšťala, že to nepôjde a budem to musieť vzdať, ženské telo je predsa na dojčenie uspôsobené. Hľadala som teda rady u ostatných mám, v množstve vecí sa rozchádzali, no v jednom sa zhodli – po prvých dvoch mesiacoch to bude dobré. Rátala som doslova hodiny, aby som zistila, že mali pravdu. Našťastie.  

Nepočúvala som hlas okolia, ale srdca

Dnes často počúvam otázky, ako to robím, že vyzerám tak spokojne. A mám na to jedinú odpoveď – verím svojej intuícii, počúvam svoje dieťa, vnímam jeho potreby a snažím sa ich napĺňať.

Keď za mnou Hanka príde s knižkou, aby som jej čítala, viem, že nejde len o tú knižku, ale moju pozornosť a aj keď nakoniec ani nepočúva, neznamená to, že to, že som s ňou, venujem sa jej, nevníma. Robím to bez toho, aby som o tom niekde čítala, aby mi to niekto poradil. Až potom, keď som začala hľadať informácie o kontaktnom rodičovstve, som zistila, že toto je vlastne ono.

Kontakné rodičovstvo

Nešla som teda podľa žiadneho návodu, len toho, čo som cítila a nakoniec som zistila, že to má meno. No opäť som bola podľa ľudí na internetových fórach tou, čo ide proti prúdu. Kontaktné rodičovstvo bolo totiž podľa nich len ďalším bláznivým nápadom alternatívnych biomatiek, ktoré neočkujú svoje deti, kŕmia ich iba bio, nevychovávajú, len ich nechávajú rásť ako „samorast“... Pritom som len obyčajná mama, ktorá je v úzkom kontakte so svojím dieťaťom.

Našťastie, nikdy som nebola človekom, ktorý by sa riadil tým, čo povedia cudzí ľudia. A tak som kašľala na tlak okolia a ich pohľady. Vďaka tomu mám dnes krásnu dcérku, ktorú nadovšetko milujem a som šťastná.

Ani raz som neoľutovala toto rozhodnutie a ak by som aj vrátila čas, rozhodla by som sa rovnako. Som rada, že som nepočúvala hlas okolia, ale hlas svojho srdca.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: