Vidieť svet očami dieťaťa

rodičia, deti, hráme sa s deťmi, otec, mama, učíme sa od detí
11.7.2017 v kategórii Mama, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Je veľa toho, čo sa môžeme od našich detí naučiť. Pýtate sa čo? Čítajte ďalej.

Timko maľuje obrázok. Kreslí veľký dom, s mnohými oknami a vysokými vstupnými dverami. Vedľa neho stojí on sám, nohami na zemi a je rovnako vysoký ako strom pri ňom. Obloha je komponovaná z mnohých farieb a fialová žiari z tváre slnka.

hrať sa, deti, maľovať, rodičia

Krásny obrázok si namaľoval,“ hovoria rodičia a Timko sa teší. Ale to, čo preniesol na papier, je viac ako pekný farebný obraz. Do tohto obrazu vložil Timko svoju dušu. V ranom detstve nejde ešte dieťaťu o to „pekne“ kresliť alebo maľovať, ono vyjadruje svojimi líniami a farbami to, čo cíti a ešte nevie vyjadriť slovami. S úplným nasadením a vášňou formuje dieťa kúsok svojho „ja“ na papier.

„Potreboval som celý svoj život na to, aby som sa naučil kresliť ako dieťa,“ napísal maliar Pablo Picasso.

Svetoznámy a uznávaný majster umelec chcel zabudnúť na svoje perfektné zručnosti a chcel opäť maľovať ako dieťa? Prečo sa nám zdá tento výrok taký absurdný? Pretože stavia intuíciu, detský archaizmus nad skúsenosti a majstrovstvo, tvorbu bez zábran nad perfektnosť a zvyčajnú estetiku.

Mohlo by vás zaujímať: Hry na rozvoj vnímania: Spoznávajte svet všetkými zmyslami

Ako väčšina kreatívnych ľudí vedel i Picasso, že pôvod kreativity je v duši. A vedel aj nasledovné: Kto chce byť tvorivý, musí sa naučiť od detí znovuobjaviť v sebe vlastné dieťa.

Každý deň dobrodružstvo

Od našich detí sa môžeme učiť naivnému, zvedavému a neopotrebovanému pohľadu na svet. Každý deň je pre dieťa dobrodružstvom a už zavčasu ráno počuť detské nôžky pochodovať po byte pri hľadaní nových skúseností.

Asertivita u detí...ako je na tom vaše dieťa?

Nechaj nás ešte trochu pospať,“ frflú rodičia, boli by šťastní, keby sa dala každodenná rutina o trošku posunúť. Rutina? Dieťa nevie, čo to je. Všetko je nové, úplne všetko. A kto sa pokúša pozorovať svet z podrepu, z pohľadu svojho dieťaťa, ktoré odrazu vníma všetko úplne inými očami? A tak musíme byť pripravení otočiť vzťah medzi dieťaťom a dospelým, medzi učiacim sa a učiteľom a akceptovať dieťa ako učiteľa vo veciach, ktoré sa z nás vytratili.

svet detskými očami, rodičia a deti, blízkosť, učiť sa

A je ešte veľmi veľa toho, čo sa môžeme od detí naučiť. Napríklad koncentrácia, s ktorou sa hrajú. V momente sa vedia zahĺbiť do činnosti a nevnímajú okolie. Napríklad Tomáško. Keď sa hrá so svojím autíčkom z kartónu v džungli, nepočuje hlas svojej mamy, ktorá stojí s kabátom vo dverách a kričí, lebo už chce ísť konečne von.

My dospelí máme tisíc vecí v hlave a množstvo termínov a po nich ďalšie termíny a už dávno sme stratili schopnosť prežívať momenty intenzívne. Padne nám ťažko koncentrovať sa a o túto schopnosť oberáme pomerne skoro i deti, keď ich často vytrhávame z ich činností. Matky alebo otcovia, ktorí si nájdu čas na hru s deťmi a nechajú sa vtiahnuť do sveta hier svojich detí, si môžu vydobyť opäť kúsok schopnosti koncentrovať sa a radosť z okamžiku.

V rôznych terapiách sa učia vystresovaní dospelí znovu objavovať svoju kreativitu a zmyselnosť. Rodičia na to nepotrebujú žiadnych terapeutov, musia byť len pripravení prijať niečo od svojich detí. Deti nie sú nedokonalí dospelí, ktorí by sa mali rýchlo doťahovať na našu úroveň. Ale sú to ľudia, v určitej vývinovej fáze, ktorou musia prejsť v pokoji. Nepotrebujú len neustále podnety zvonka, aby sa ďalej rozvíjali. Oni to robia celkom samy.

Prečítajte si aj: Otec a dieťa: nekonečná zábava

Dieťa nie je od nás ďaleko

Pozrime sa na ďalšiu činnosť, ktorú môžeme od detí „odkukať“. Zoberme si také hádanie sa. Deti sa hádajú temperamentne, bez podmienok. Pritom sa bijú a sáču, plačú – a po chvíli sa udobria a na všetko sa zabudne. A my dospelí? Hľadáme argumenty, vymieňame si dobre premyslené nevraživosti. Bolesť a hnev nás trápia na duši ešte niekoľko dní a jazvy potrebujú veľa času, aby sa zahojili. Deti zaťažujú svojím spôsobom hádania sa iba nervy svojich rovesníkov, ale nie ich dušu.

Mohlo by vás zaujímať: Stanovte deťom vo výchove hranice

Naše deti majú silu vyvolať u svojich rodičov spomienky na vlastné detstvo. Kto sa túla so svojimi deťmi po lese a oddá sa magickej krajine s mnohými čarovnými bytosťami, tomu pach machu a zožltnutých listov z detstva skoro pošteklí nos. Kto večer pri čítaní rozprávky na dobrú noc zažíva napätie a radosť dieťata, ten sa bude môcť vedieť vžiť do čarovného sveta.

Dieťa v nás vôbec nie je od nás ďaleko.

Bezdetné páry sa môžu cez víkend vyspať, cestovať na dovolenku, kedy chcú a majú na konte viac peňazí. Ale nemajú, žiaľ, tú jedinečnú šancu, ktorú by sme mali my rodičia využiť: vystúpiť na chvíľu zo sveta dospelých a objaviť nanovo všetky naše zmysly.

deti a rodičia, svet očami detí

Kedy môžu deti kritizovať?

Pár tipov pre rodičov

» Pokúste sa objavovať svet úplne nanovo z pozície „na kolenách“. Nehanbite sa znovu objavovať známe veci očami vašich detí.

» Pamätajte si: Pôvod každej kreativity je v detskom pohľade na svet, vo zvedavosti, v hravom zaobchádzaní so samozrejmými vecami.

» Nepozerajte sa na dieťa ako na niečo „nedokonalé“. Je to človek v inej fáze života ako vy a s inými psychickými a fyzickými predpokladmi.

» Dovoľte si vystúpiť z času na čas z roly vychovávajúceho a poučujúceho dospelého. Vstúpte do roly učiaceho sa! Život s deťmi nám môže celkom prirodzenou cestou darovať to, čo sa niekedy musíme s námahou znovu naučiť počas rôznych terapií u psychológa či psychiatra.