Vianoce bez stromčeka

Vianoce bez stromčeka
18.12.2017 v kategórii Mama, autor Fj, foto: istockphoto.com

Ťažko tomu uveriť, ale naozaj sú rodiny, ktoré Vianoce neprežívajú. Nevnímajú vône, chute, štedrosť sviatočných dní. Nedoprajú ich ani deťom.

Pamätáme si Vianoce z detstva, a pokiaľ nás tieto spomienky hrejú, rovnako by sme ich chceli prežívať stále. Krásne prestretý stôl, bohatá výzdoba, vianočný stromček, tradície.

Očami mamy - Vianoce
Prečítajte si tiež:

Očami mamy - Vianoce

Teraz svoj život zdieľame s niekým ďalším, kto má v spomienkach takisto uložený a kdesi hlboko vnútri zakódovaný svoj pohľad na ne. Ideálne je, ak kdesi uprostred tých ciest nájdeme spôsob trávenia sviatkov, ktorý vyhovuje obidvom.

Avšak môže sa stať, že to, k čomu sme my boli vedené, čo sme prežívali s motýľmi v bruchu a nedočkavosťou, náš proťajšok akoby ani neprežíval. Naviac, snaží sa nám vnútiť svoju predstavu „Vianoc o ničom“ za každú cenu. A tak nám, veľakrát, už aj obdobie pred samotými sviatkami znepríjemní a takpovediac znechutí...

vianoce

Vianoce? Nie sú ničím výnimočné

Kým sme nemali deti, trávili sme najkrajšie sviatky roka každý so svojou rodinou. Spoločne sme si darčeky vymenili počas prvého alebo druhého sviatku vianočného. Ani jeden z nás nemal možnosť zažiť atmosféru Vianoc u toho druhého. Až po narodení prvého syna sme sa rozhodli stráviť sviatky u mojich rodičov.

Tešila som sa, ako sa budem môcť o vôňu a sviatočnosť dní v kruhu našej rodiny podeliť s mojím mužom. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sme si všetci išli sadnúť k štedrovečernému stolu... Môj muž sa odmietol obliecť do pripravených vecí, vraj v teplákoch mu je najlepšie, a u nich to aj tak nehrá žiadnu rolu. Nakoniec, po takmer hádke a dlhých presviedčaniach súhlasil, ale primerane celú situáciu okorenil ignoráciou mojím smerom.

Prípitok otca, ktorý nás privítal a želal nám pokojné sviatky, pregúľal očami. Cítila som sa trápne, pred mojimi rodičmi, ktorí tak ako každý rok, aj vtedy vniesli do každej minúty slávnostnú a výnimočnú atmosféru. Trápne pocity som však zažívala aj pred mojím mužom – mala som pocit, že sa z nás smeje, že sa hnevá a všetko dohromady. Celé sviatky boli akési iné, už to nebolo to, čo bývalo. Sviatočnosť sa kamsi vytratila a ostal trpký pocit.

Vianoce stoja veľa peňazí...

Ďalší rok sme sa rozhodli stráviť doma, prvýkrát ako rodina. Priznám sa, aj mi odľahlo. Nikomu nepoviem, že muž je v teplákoch. A možno, že vlani len „hral formu“. Možno, že prípravami u nás doma ho navnadím, zlákam na sviatky vyzdobené, voňavé a pokojné.

Pre očká malého syna, ktorý „ešte nevníma, tak je to aj tak jedno“, som sa snažila upiecť (aj keď nie všetky zákusky už mohol vychutnávať), vyzdobiť (aj keď nerozumie, ale viem, že vníma!) a zabezpečiť všetko  presne tak, ako to bolo u nás. Medovníky, ktorých vôna zasiahla celý dom, výzdoba okien – veď cez okno sa s malým budeme pozerať, či už Ježiško mieri k nášmu stromčeku, adventný kalendár, ktorý som vlastnoručne vyrobila len pre naše dieťa, a náš voňavý, zelený, červený, zlatý, občas správne vianočne gýčový domov.

Vianoce s deťmi a bez stresu
Prečítajte si tiež:

Vianoce s deťmi a bez stresu

Najskôr bolo všetko počítané. Koľko peňazí stojí výzdoba. Koľko papiera a času miniem, kým povystrihujem ozdoby okien. Kto zje medovníky, keď mužovi stačia dva-tri? Prečo pečiem aj pre jeho rodičov? Prečo na darčeky vyrábam krásne vrecia vyzdobené decoupage, keď u nich sa dáva všetko v pohode v igelitkách?

Prečo robím zemiakový šalát, keď mama ho kupuje v hypermarkete v Štedrý deň, a teda je úplne, ale úplne čerstvý a bez roboty? Stovky otázok ku každej činnosti, a k nim stovky mojich zdôvodnení, vysvetľovaní a obhajovaní niečoho, čo je vo väčšine domácností samozrejmosťou a z čoho sa všetci tešia.

vianoce

Vianočný stromček je hlúposť

Predstava vianočného stromčeka, pod ktorý dáme darčeky, bola však len v mojej hlave. Tvrdý oriešok – na otázku „načo zdobiť stromček, keď si to malý aj tak nebude pamätať, a potom ho treba odzdobovať?“ – som odpoveď jednoducho nenašla.

Pozvanie na večeru od svokrovcov som slušne odmietla, prisľúbili sme im však návštevu po večeri. Aké bolo moje prekvapenie, keď som od nich na otázku, či už majú stromček, dostala odpoveď – „A načo? Stačia vetvičky vo váze, my už stromček nepotrebujeme.“ ...vy nie, ale predsa tam príde naše dieťa, váš vnuk, a ja chcem, aby videl, že aj u babky a dedka sa slávia Vianoce ako všade inde, že svieti stromček, a darčeky nie sú v „igelitkách“, ale pekne zabalené a uložené pod stromčekom, nie pod vetvičkami.  

Na moje naliehanie, otravovanie a vyvolávanie som u oboch strán – svokrovcov aj manžela – presadila aspoň vianočný stromček. U nás som ho ozdobovala sama, muž to neznáša. Akosi som začínala tušiť, že nemôže mať rád niečo, čo zažíval odlišným a oveľa vlažnejším spôsobom ako ja a moja rodina. Miešala sa vo mne ľútosť, zlosť i sklamanie.

O rok neskôr sme prijali pozvanie na štedrovečernú večeru. Mali sme „čerstvé“ druhé dieťa, a tak mi aj pomohlo, že sme sa o stôl delili s niekým, kto sa o časť varenia postará. Priznám sa, aj ma lákalo nakuknúť do Vianoc, aké zažíval môj muž, a možno tak trochu pochopiť, prečo sa k zdobeniu, vianocovaniu, darčekovaniu a slávnostnej nálade stavia tak ako sa stavia.

Večera splnila moje očakávania, dostala som odpovede na všetky moje otázky. Žiadny prípitok, stromček opäť až po mojom naliehaní, žiadna slávnostná atmosféra, žiadna výnimočnosť oproti iným dňom, večeriam.

Uchránim si svoje čarovné, gýčové, voňavé Vianoce so stromčekom

Toto žil môj muž a toto je mu vlastné, prirodzené. Pre neho to boli sviatky ako každé iné, ktoré dovtedy strávil s rodičmi. Pre mňa sviatkami ani neboli. A nebyť iskierok v očiach mojich detí, nebyť veľkého premáhania – aspoň pre deti sa držať a nenechať si pokaziť čaro zimných sviatkov, asi by som onen Štedrý večer preplakala. A viete, na čo som prišla? Vianoce si musím chrániť, tradície, sny, vôňu sviatkov, to všetko, čo nosím hlboko vo svojom vnútri, odovzdám svojim deťom za každú cenu.  

Mimochodom – vlani si našli darčeky u babky a dedka pri váze s vetvičkami. Aj predvlani... Neprekvapilo ma to.

Už tretí rok nie som členom tej rodiny, a tak nemal kto „tlačiť na pílu“. Našťastie, mojim deťom to prišlo veľmi, veľmi netradičné a zvláštne, a tešili sa domov k nášmu stromčeku, ktorý voňal ešte dlho po sviatkoch...

Do gýčového bytu, v ktorom vládla pravá atmosféra Vianoc, k medovníkom, ktoré sme spolu upiekli a k svetielkam, ktoré nám každý večer robili príjemnú spoločnosť. Vianoce sú v nás, a budú presne také, aké ich túžime mať a aké ich chceme robiť našim deťom. Pokiaľ nebojujete ako ja pár rokov dozadu s veternými mlynmi, určite sa vám to darí.

A ja vám ich želám presne také, aké ich túžite mať!

Vianoce mám stále a navždy
Prečítajte si tiež:

Vianoce mám stále a navždy