Učte dieťa tolerancii

Učte dieťa tolerancii
12.7.2017 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Podporte v deťoch silné stránky, dajte im priestor na nadväzovanie priateľstiev a vlastným príkladom ich učte empatii a tolerancii.

Mirka prišla domov zo školy s plačom. „Mária ma nepozvala na jej narodeniny! Ale Sofia môže prísť. Lebo ona vie rýchlejšie bežať ako ja,“ narieka sedemročné dievčatko. Po niekoľkých otázkach sa mama dozvedá, že na narodeninovom večierku sa plánuje súťaž v behu. A beh skutočne nie je Mirkina silná stránka. Ale že ju kvôli tomu vylúčia z oslavy, bolí matku prinajmenšom tak ako samotné dieťa.

Takéto situácie sa vyskytujú v bežnom živote denne. Napríklad vždy zostane nejaké dieťa navyše, ak sa tvoria družstvá pri loptových hrách. Iné zase zriedkavo zavolajú do hry a tretiemu sa vysmievajú, lebo nezbiera obrázky futbalistov.

Prví kamaráti: Učiť sa hrať – učiť sa hádať

Deti majú často strach z vylúčenia

Všetky deti sú vo svojej podstate otvorené a nezaujaté. Toto sa však mení v predškolskom veku. Lebo vtedy už chlapci a dievčatá vedome uzatvárajú priateľstvá. A ich malý svet sa zrúti, keď dôjde k hádke. Vyhrážku „S tebou sa už nikdy nebudem hrať!“ berú deti vážne.

Všetci rodičia poznajú také situácie, v ktorých sa ich dieťa nedá uchlácholiť. Deti chcú mať svoju najlepšiu kamarátku alebo kamaráta pre seba.

Preto sa snažia ostatné deti v jej alebo jeho očiach „očierňovať“. Môžete svojmu dieťaťu pomôcť tým, že sa postaráte o to, aby sa jeho okruh kamarátov neobmedzoval iba na škôlku alebo školu. Bude pre neho prospešné, ak bude mať ešte aj iné kontakty, napríklad v športovom krúžku alebo u susedov.

Ťažšie je to vtedy, ak sa dieťa ocitne v pozícii outsidera čistou náhodou. Príklad: Jedno dieťa tvrdí o druhom: „Tá je ale krívajúca kačica!“ alebo „Ten ale vyzerá hrozne!“

A už pritakáva hŕstka ďalších detí. A pritom sa za tým často skrýva podvedomý strach z toho, že by dieťa samo mohlo patriť k tým, ktorým sa vysmievajú a vylučujú z kolektívu. Malé obete si nevedia väčšinou pomôcť inak a utiahnu sa. A to spôsobuje ďalšie vyčlenenie od ostatných.

10 tipov, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu nájsť si kamaráta!

Ako sa deti môžu stať sociálne kompetentnými?

Pre matky a otcov nikdy nie je dostatočne skoro na to, aby umožnili deťom pozitívne skúsenosti v medziľudskej oblasti. Deti sa pritom dozvedajú:

„Iní ma majú radi takého, aký som.“
Toto je zdravý základ pre rozvoj sebadôvery. Tak môžu rodičia posilniť sociálnu kompetenciu svojho dieťaťa a sprostredkovať mu jeho vlastný pozitívny obraz.

O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...

Podporujte silné stránky vášho dieťaťa

Kto vie robiť niečo výnimočne dobre, napríklad hrať futbal, maľovať alebo stavať krásne diela z Lega, je väčšinou v skupine obľúbený. Vďaka pocitom úspechu získava vaše dieťa pozitívny obraz o sebe. Potom už nie je viac závislé od úsudkov ostatných.

Buďte dieťaťu dobrým príkladom a buďte voči ostatným ľuďom otvorení. Oslovte známych, ak ste s dieťaťom vonku. Vtiahnite ho do rozhovoru. Dozvie sa tak, že komunikácia robí život o kúsok krajším.

Naučte dieťa dobre komunikovať, napríklad ako pozorne počúvať druhého človeka a klásť zaujímavo otázky.

Vaše dieťa sa môže naučiť vcítiť do druhého človeka (empatia) len vtedy, ak je schopné vnímať a vyjadriť vlastné pocity. Pomôžte mu preto tým, že si budete všímať jeho pocity a budete ich brať vážne.

Len ten, kto sa nezaujato baví s druhým človekom, ho vie skutočne vnímať. Nehodnoťte preto nikdy niekoho negatívne, ak je práve prítomný, a veďte pozornosť dieťaťa tým smerom, že mu radšej vysvetlíte, prečo je niekto iný, čo sa napríklad v dieťati odohráva, keď je voči niekomu inému zlé. Že je napríklad bojazlivé alebo smutné, alebo frustrované, a preto je agresívne.

Dôležité je aj vedieť sa trochu dištancovať od emócií iných. Kto sa nechá uniesť hnevom a zlosťou kamaráta, ten sa dostane ľahko do víru emócií, ktorý blokuje zmysel pre realitu a tak umožňuje činiť aj nespravodlivosti voči iným.

Rozprávajte dieťaťu často príbehy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu každodenné konflikty medzi deťmi. V rozhovore potom hľadajte spoločne riešenia, ktoré budú prijateľné pre všetkých.

Ako mať doma šťastné dieťa? 5 tipov pre milujúcich rodičov

Ako vychovať dieťa k samostatnosti?