Rodičovstvo: Prečo to nikdy nebude ľahké, ale vždy stojí za to
Každý rodič už aspoň raz počul vetu: „Uži si to, kým sú malé, lebo to rýchlo ubehne.“ Niekto sa nevie dočkať, kedy bude dieťa samostatne jesť a obúvať si topánky, ďalší zas s nostalgiou spomína na časy, keď ešte nemusel riešiť školské známky či prvé tínedžerské sklamania. Kde je teda pravda?
Ako to už býva, je niekde uprostred. Rodičovstvo nie je lineárna krivka, ktorá by sa postupne zjednodušovala či zhoršovala. Je to neustála zmena – a na každú novú fázu vývoja dieťaťa sa dá pozerať z rôznych uhlov.
Rôzne obdobie, rôzne výzvy
Dieťa v predškolskom veku vyžaduje takmer neustálu pozornosť, čo môže byť pre rodičov fyzicky i psychicky vyčerpávajúce. Témy ako učenie na nočník, neutíchajúce „prečo?“ otázky či prvé sociálne interakcie v škôlke dávajú zabrať, hoci zároveň prinášajú množstvo zábavných momentov.
Psychologické výskumy (napríklad publikované v Journal of Family Psychology) naznačujú, že práve obdobie do piatich rokov života dieťaťa je najnáročnejšie na energiu, ak berieme do úvahy spánkový deficit, neustálu pozornosť a zvládanie emočných výbuchov. No rovnako je toto obdobie čarovné, neustála interakcia vytvára pevné putá, z ktorých môžu rodičia čerpať v neskorších rokoch. Keď dieťa rastie, starostlivosť o dieťa sa zmení skôr na usmerňovanie – školské povinnosti, výber koníčkov a zvládanie prvých kamarátstiev. Stres z nástupu do škôlky či základnej školy môže byť podobný tomu, ktorý rodičia zažívajú pri starostlivosti o batoľatá. Len sa presúva do inej roviny – menej fyzickej a viac organizačnej či emočnej.
Puberta: „fáza nepokoja“ alebo príležitosť pre rozvoj vzťahu
Tínedžerské roky prinášajú ďalšiu zmenu. Kým batoľatá možno fyzicky ustrážiť, tínedžeri sú svojskí a tvrdohlaví, majú vlastný názor na svet. Rodič tak neustále vysvetľuje, argumentuje, robí kompromisy a nastavuje hranice. Často sa rodičia cítia bezmocní, pretože si uvedomujú, že nie všetky problémy dokážu vyriešiť. Niekto by povedal, že „je to ťažšie než kedykoľvek predtým“, iní sa však tešia z intelektuálnych debát s dospievajúcimi a z ich postupnej samostatnosti.
Každé dieťa je iné (a každý rodič takisto)
Osobnosť dieťaťa do veľkej miery ovplyvňuje, ako rodičia vnímajú náročnosť daného veku. Niektoré sú od narodenia pokojnejšie, iné majú potrebu experimentovať. Podobne veľkú rolu zohráva aj počet detí a vekový rozdiel medzi nimi. Mať napríklad dve či tri malé deti tesne po sebe môže byť stresujúcejšie ako byť rodičom jedináčika. Nevnímajme rodičovstvo ako súťaž „kto to má ťažšie“. Každý má inú štartovaciu čiaru, podporu okolia a v neposlednom rade aj odlišnú psychohygienu. Aj preto je dôležité hľadať stratégie, ktoré fungujú pre našu konkrétnu rodinu.
Rodičovské očakávania vs. realita
Mnohí rodičia narazia na sklamanie, keď ich predstavy o „idyllke s bábätkom“ naruší celonočný plač, či keď zistí, že dieťa vo veku 10 rokov už dávno nie je ochotné stráviť víkend „iba s mamou a otcom“. Psychológovia upozorňujú, že zdravé rodinné vzťahy si vyžadujú priebežné prispôsobovanie sa meniacim sa podmienkam. Inými slovami, ak čakáte, že „sa to všetko zrazu zlepší“, možno budete čeliť novým, nečakaným výzvam.
Rodičia by radi počuli: „Keď majú deti XY rokov, bude to lepšie.“ Realita je, že v každom období nastúpia nové ťažkosti a zároveň nové krásne momenty. Rodičovstvo je neustála adaptácia na meniace sa potreby a túžby dieťaťa. A aj keď vám možno starostlivosť o batoľa pripadá veľmi náročná, príde čas, keď si budete želať, aby sa vám ešte raz schúlilo do náručia a hľadalo vašu ruku na prechádzke.
Každé obdobie môže byť náročné – len úplne iným spôsobom než to predošlé.
