Príliš starostlivá svokra: Čo radí odborníčka?
Potrebovali sme sa zžiť ako rodina s bábätkom, len my sami. Nastaviť si režim, vzťahy, fungovanie. No nebol na to priestor, pretože všade bola svokra. Manžel sa na mňa oboril, či nie som vďačná, že máme takúto pomoc, a že si to mám vážiť.
Zo života: Príliš veľa starostlivej svokry
„Keď som sa vydávala, už sme mali jedno dieťatko a druhé bolo na ceste. Bývali sme obaja v Bratislave, moja mama je aktuálne na Morave a manželovi rodičia na strednom Slovensku. Prišla príležitosť na presťahovanie sa do domčeka po manželovej krstnej, a keďže sa naša rodinka rozrastala, využili sme ju a pomaly sme sa sťahovali bližšie k svokrovcom.
Spočiatku som časté návštevy svokrovcov brala tak, že sa tešia, že nás majú blízko a môžu pomôcť so starším synom, keďže som mala tesne pred pôrodom. Ku koncu tehotenstva som musela ísť do nemocnice kvôli hroziacemu predčasnému pôrodu a svokra sa z praktických dôvodov nasťahovala k nám. Chápala som to a ocenila, veď chlapom mal kto navariť a postarať sa o dom, ktorý si stále vyžadoval veľa práce. V podstate u nás svokra bývala tri týždne do môjho pôrodu a domov chodila na víkendy. Po príchode z pôrodnice som automaticky očakávala, že to bude opačne, ale nestalo sa tak. Svokra sa vžila do role záchrankyne natoľko, že mi brala bábätko z rúk, aby som si oddýchla, nech si idem pospať, že ona pokočíkuje, navarí...
Viem, že mnoho čerstvých mamičiek by takúto pomoc prijalo, ale mne to prekážalo. Potrebovali sme sa zžiť ako rodina s bábätkom, len my sami. Nastaviť si režim, vzťahy, fungovanie. No nebol na to priestor, pretože všade bola svokra. Manžel sa na mňa oboril, či nie som vďačná, že máme takúto pomoc, a že si to mám vážiť.
Skúsila som to teda priamo so svokrou riešiť, ale reakcia bola rovnaká. Urazila sa a na druhý deň odišla s tým, že nemám rozum a nech ju nevolám, keď budem padať od únavy. Tak sme zostali sami s dvojtýždňovým bábätkom, starším synom, ktorý si tiež vyžaduje svoje a s napätými vzťahmi, ktoré sú doteraz ako strunka. Manžel si neodpustí poznámku, keď som unavená, či nechcem zavolať jeho mame. Je to od neho necitlivé a nepáči sa mi, že ma nechápe. Obávam sa, ako to bude pokračovať ďalej...,“ popisuje svoju skúsenosť Monika.
Fenomén zvaný svokra - aké si to urobíš, také to budeš mať
Čo radí odborníčka na vzťahy? Manželstvom si neberieme len partnera, ale aj jeho rodinu
Poradkyňa Janette Šimková vysvetľuje, že vzťahy sú zložité a vyžadujú si pozornosť. Očakávania, ktoré máme voči rodine, či už sú to svokrovci alebo naši vlastní rodičia, musia byť jasne komunikované a rešpektované. Pretože práve nenaplnené očakávania, či už na strane svokry, matky alebo mladej rodiny, často vedú k zbytočným nedorozumeniam a obviňovaniu.
„Mám pocit, že príliš zasahuješ do toho, ako vediem domácnosť. Chápem, že máš iný prístup k vedeniu domácnosti, ale ja stíham upratať raz za týždeň a takto nám to vyhovuje. Keď prídeš a prejdeš prstom, aby si zisťovala, či tam mám prach, tak ma to veľmi zraňuje, rovnako ako keď ma obviníš, že dieťatko je hladné a preto plače,“ aj takto môže vyzerať komunikácia svojich postojov a zároveň nastavenie hranice.
Nerešpektovanie potrieb druhého môže vychádzať z nenaplnených očakávaní a starých vzorcov správania, ktoré si ľudia prinášajú zo svojich pôvodných rodín. Napríklad predstava, že „takto to u nás vždy bolo, prečo by sa to malo meniť,“ môže viesť k zbytočným konfliktom. Šimková preto odporúča, aby sa problém vykomunikoval čo najskôr a aby boli všetky strany empatické, ale dôrazné a zásadové v tom, na čom im záleží.
Vzťahy so svokrou sa samé neupravia
Problémom sú očakávania na strane svokry, mamy a na strane nevesty, mladej rodiny. Ani o jednom sa vopred nerozprávalo a nechalo sa to tak. Že sa to samo uprace, samo sa to spraví... To, že sa o niečom nebavíme, neznamená, že to prestalo existovať. Naopak. Ticho čuší a čaká na svoju chvíľu. Je dobré mať čistý stôl, ale čo platí a bude platiť, je to, že vaša nová rodina má prednosť. Nepochybne sa to zle číta svokrám, ale je to tak. Nikto sa nemôže hnevať na to, že si chránite to svoje. Ako na to?
Komunikujme očakávania jasne a bez obviňovania - aj so svokrou
V prvom rade to chce slušnú diskusiu bez vyhrotených emócií. A to čo najskôr. Keď budeme veci odkladať, nánosy krívd a nepochopenia z nás urobia zlostných a nahnevaných komunikačných partnerov, a to nikam nevedie.
„Dôležité je, aby bola komunikácia očakávaní transparentná a my budeme hovoriť viac o našich pocitoch a nie kritizovať toho druhého. Často sú naše námietky podané príliš obviňujúco, aj keď to tak nemusí byť myslené. To, čo je pre nás dôležité, sa dá vyjadriť opisne, prečo to pre nás má význam a čo by sme chceli navrhnúť. Kuriózne je, že voči cudzím ľuďom si často nedovolíme to, čo k vlastným, akoby sme zabudli na rešpekt a vzájomné pochopenie. Trváme na tom, aby to bolo tak, ako je pre nás dobré, a zabúdame na tú druhú stranu. Veľmi intenzívne emócie potom vypínajú konštruktívnosť,“ zmieňuje Šimková.