Odchod do zahraničia: dobre si toto rozhodnutie premyslite!
Odchodom do cudzej krajiny sa váš život zmení na nepoznanie. Je to náročný ktorý nielen pre dospelých, ale najmä pre deti, na ktoré treba pri takomto životnom kroku myslieť predovšetkým.
Ste pripravení na zmenu?
Nové prostredie, nová škôlka, škola, práca, jazyk. Zmien, ktoré čakajú rodinu po presťahovaní sa, je tak veľa, že s ich spracovaním môže mať problém aj dospelý, nieto ešte dieťa.
Proces adaptácie môže ešte prehlbovať aj smútok z odlúčenia sa od blízkej osoby, na ktorú má človek emočné puto (napr. starí rodičia) či kamaráti.
A hoci sa traduje, že deti zvládajú zmeny lepšie ako dospelí, život v neznámom prostredí môže zanechať najmä na deťoch stopy na ich správaní, prospechu, a to v negatívnom i pozitívnom zmysle.
Prečítajte si: PRE či PROTI: Odchod do zahraničia – kde končia sny a začína realita?
Ako pripraviť na odchod do zahraničia dieťa?
Opýtali sme sa detskej psychologičky PhDr. Evy Smikovej, PhD.: „V dnešnej dobe, keď sú otvorené hranice a možnosti práce, štúdia, poznávania iných krajín neobmedzené, čoraz viac ľudí zvažuje pobyt v zahraničí.
Väčšinou sa takého rozhodnutie neuskutočňuje zo dňa na deň a ak rodičia majú deti, tak odchod zo Slovenska plánujú, často o tom komunikujú, hľadajú dostupné informácie.
Tohto procesu býva účastné aj dieťa a ak je vo veku, keď už vníma, čo sa okolo neho deje, aj samo sa dožaduje informácií. Takáto príprava, ak ju rodičia robia spolu s deťmi, býva užitočná aj pri adaptácii na nové prostredie.
Pozitívne vždy je, že pri príchode do novej krajiny sú to práve rodičia, ktorí zostávajú pre dieťa stabilným prvkom v zmenenej situácii. A preto adaptačná fáza – zoznamovanie sa s odlišnou kultúrou, ľuďmi, hľadanie si nových kamarátov býva rýchlejšia, ako keď sa človek ocitne v novom prostredí sám.
V adaptácii na nové prostredie hrá úlohu vek dieťaťa, jeho osobnostné vybavenie, nastavenie rodičov voči zmenám, podpora okolia, motivácia na pobyt.
Tých faktorov je veľa a je na rodičoch, aby novú životnú situáciu nepodcenili. Nie je na škodu, ak pred takýmto životným krokom navštívia aj odborníkov a poradia sa s nimi, ako túto zmenu „uľahčiť“ ich deťom.“
Odchod do zahraničia ponúka množstvo výhod
Nové skúsenosti, zážitky, vyššie finančné ohodnotenie, nové vzťahy a možnosti – to je len strohý výpočet benefitov zo života v cudzej krajine.
Na druhej strane – absencia priamych rodinných väzieb, život „v neistote“, problém so zaradením sa do „inej“spoločnosti, pocit, že v cudzej zemi môžu ostať cudzinci často „iba“ prišelcami... Áno, aj takúto stránku má nový život.
Zvažujete aj vy odchod do zahraničia? V prvom rade, neostávajte so svojimi plánmi sami. Raďte sa s blízkymi, so známymi, ktorí už v danej krajine žijú a môžu vám pomôcť, poradiť, varovať vás... Ak máte deti, rozprávajte sa s nimi, pripravujte ich na novú situáciu.
Ideálne je, ak do novej krajiny odchádza najprv muž, aby pripravil podmienky pre svoju rodinu. Ale život nie je ideálny a vy nemáte zázračnú paličku, aby ste dokázali dopredu odhadnúť, čo vás čaká.
Preto si vždy nechávajte otvorené „zadné vrátka“... Aby ste neostali zaskočení, aby ste sa mali kam vrátiť, aby... Predstavy pred odchodom môžu totiž v realite nabrať veľmi ostré kontúry...
Psychologička radí: ako odchod mamy na dlhší čas ovplyvní deti a rodinu?
Na aké dávky majú nárok mladé rodiny po vysťahovaní sa?
Pri poskytovaní rodinných dávok je vždy posudzovaná situácia celej rodiny, pričom sa odvodzuje od dvoch skutočností – od nároku oboch rodičov na ne (na základe ich výkonu pracovnej činnosti) a od štátu bydliska detí. Viac informuje Mgr. Mária Aláčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
Ako ovplyvňuje vysťahovanie sa rodiny do zahraničia poberanie rodinných dávok?
V prípade, ak jeden z rodičov pracuje v inom štáte EÚ, tak sa na rodinu vzťahujú okrem slovenskej legislatívy aj koordinačné nariadenia a legislatíva EÚ.
Aby bolo možné určiť legislatívu zodpovednú za vyplácanie rodinných dávok v konkrétnej situácii danej rodiny, sú stanovené aj osobitné pravidlá prednosti v prípade súbehu nároku na dávky na základe pracovnej činnosti oboch rodičov detí, ako aj bydliska detí.
Rodičia totiž môžu pracovať v rôznych štátoch a v oblasti sociálneho zabezpečenia môžu patriť do pôsobnosti legislatív rôznych štátov.
Špecifikom rodinných dávok v rámci koordinácie je skutočnosť, že konkrétnej rodine na výplatu dávok môže byť kompetentných viac štátov, pričom dávky vypláca primárne kompetentný štát a ak je výška dávok v sekundárne kompetentnom štáte vyššia, je v tomto štáte nárok na doplatok prislúchajúceho rozdielu.
Prečítajte si: Krehké vzťahy na diaľku
Za akých podmienok majú mamičky, ktoré odchádzajú žiť so svojimi deťmi a partnerom do zahraničia, nárok na rodičovský príspevok?
Ak celá rodina (matka, aj otec dieťaťa) odíde žiť do štátu Európskej únie, začnú sa na ňu vzťahovať koordinačné predpisy a legislatíva EÚ.
Dôležité je, či štát EÚ, v ktorom budú žiť, bude aj štátom zamestnania jedného z rodičov. Ak áno, tak primárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok bude príslušný štát EÚ.
Ak Slovenská republika bude tiež štátom zamestnania jedného z rodičov, tak takáto rodina bude mať nárok na výplatu vyrovnávacej dávky, nakoľko Slovensko bude z dôvodu zamestnania rodiča sekundárne príslušným štátom.
To má význam v prípade, ak napr. v štáte EÚ, kde bude mať rodina bydlisko, nie je vyplácaný rodičovský príspevok.
V prípade, ak rodina bude žiť napr. v Anglicku, Belgicku, Portugalsku, kde nie je vyplácaná charakterovo podobná dávka ako náš rodičovský príspevok, oprávnená osoba bude mať nárok na výplatu tejto dávky na Slovensku z dôvodu zamestnania jedného z rodičov dieťaťa, aj keď celá rodina žije v inom štáte EÚ.
V prípade, ak SR nie je štátom zamestnania a celá rodina žije v inom štáte EÚ, nie je nárok na rodinné dávky na Slovensku.
Keď mama nie je doma
Ako je to s rodinnými prídavkami?
Na prídavok na dieťa sa tiež vzťahujú koordinačné predpisy a legislatíva EÚ, takže nárok sa posudzuje rovnako ako v prípade rodičovského príspevku.
Prídavok na dieťa majú všetky štáty EÚ. Niektoré štáty, napr. Česká republika, testujú príjem, tak sa môže stať, že z dôvodu vysokého príjmu nevznikne nárok na prídavok na dieťa.
V takomto prípade zasa v zmysle koordinačných predpisov môže byť prídavok na dieťa vyplácaný takejto rodine na Slovensku, ak je naša republika štátom zamestnania jedného z rodičov dieťaťa.
Aké iné ustanovenia platia? Na čo by rodiny nemali pred vysťahovaním sa zabudnúť?
Ak sa rozhodne rodina s dieťaťom žiť v inom štáte EÚ, prípadne matka s dieťaťom odíde žiť do iného štátu EÚ za otcom dieťaťa, ktorý tam pracuje, je povinná toto oznámiť na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je platiteľom rodinných dávok.
Je to dôležitá zmena skutočnosti, ktorá má vplyv na výplatu rodinných dávok. Okrem toho úrad jej poskytne cenné informácie o nároku na dávky v inom štáte EÚ, kde o dávky požiadať, na základe informácií o situácii rodiny určí uplatniteľnú legislatívu a príslušnosť právnych predpisov.
Môže prísť k rôznym situáciám, napr. celá rodina žije v štáte EÚ, ale nie je tam výkon pracovnej činnosti ani jedného rodiča, ďalej výkon pracovnej činnosti je v Slovenskej republike, ale celá rodina žije v inom štáte a pod. Toto sú špecifické situácie a je potrebné individuálne posúdiť každý prípad.
Pred vycestovaním do zahraničia máte ohlasovacia povinnosť
Pred vycestovaním do zahraničia má každý občan SR novú, tzv. ohlasovaciu povinnosť. Informuje generálny riaditeľ Sekcie verejnej správy MV SR Ing. Adrián Jenčo:
„V zmysle zákona je občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, povinný oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu v mieste trvalého bydliska.
Od 1. 1. 2014 si bude môcť splniť svoje základné ohlasovacie povinnosti voči štátu, ktoré sú primárne v záujme ochrany jeho osoby a majetku, aj elektronickou formou.
Zároveň sa zadaný údaj premietne do potrebných databáz, kde dôjde k zautomatizovanej zmene údajov, takže bude odbremenený od návštevy ďalších nevyhnutých úradov.“ Viac informácií možno nájsť na www.minv.sk.
Keď deti opúšťajú hniezdo
