Očami muža: otec na materskej

Milan Matúšek | 15. máj 2016

Stretli ste už chlapa, ktorý je na materskej dovolenke? Dnes to už nie je výnimka. Svoje o tom vie aj Milan...

Otec na materskej dovolenke:

Nikdy by mi ani len nenapadlo, že ja, počítačový softvérista so sľubne rysujúcou sa kariérou, skončím ako otec na materskej. Ale veci sa vyvinuli inak, ako som si plánoval, a musím hneď na začiatok povedať, že to vôbec neľutujem. Ale pekne po poriadku.

Keď som sa zoznámil s mojou budúcou manželkou Ivankou, práve odchádzala z jednej veľkej firmy, kde pracovala ako účtovníčka, a začínala sama podnikať. Prišiel som jej do toho celkom vhod – pomohol som jej vybrať počítač, nainštalovať softvér a zohnať dobrý účtovnícky program za prijateľnú cenu. Ivanka je šikovná manažérka, dobrá účtovníčka, a tak sa jej firma celkom pekne rozbiehala, keď zrazu neplánovane otehotnela – v čom som bol, samozrejme, namočený aj ja J. Mali sme sa radi, a tak nebolo čo riešiť. Vzali sme sa a manželka si plánovala, ako pekne s bábätkom v náručí ukočíruje celú firmu, ktorá v čase jej nástupu na MD mala už sedem zamestnancov.

Mali sme úplne nereálne predstavy, aké môžu mať naozaj iba ľudia, ktorí nikdy nemali vlastné deti... Predstavovali sme si, že Ivanka príde s kočíkom do práce, bábätko bude tri hodinky spať, potom ho nakŕmi, polhodinu sa s ním zahrá a zase zaspí v kočíku na terase firmy a ona bude môcť aspoň 5 hodín denne pracovať. Večer doma bude môcť zase pracovať, tak ako bola zvyknutá počas nášho chodenia – áno, veľakrát hlavne pred daňovými uzávierkami pracovala dlho do noci, keď som ja už dávno spal...
Ale ono to tak vôbec nefungovalo! Náš drobec spával tak polhodinku v kuse, potom sa zobudil, hodinu s prestávkami pil, potom bol hore a plakal, potom zase pil a od únavy na pár minút zaspal... a stále dookola. Dúfali sme, že to prejde, že je to naozaj iba otázka prvých týždňov. Neprešlo – Maťko patril k tým nespokojným bábätkám, ktoré spia cez deň minimálne a v noci sa často budia. Ivanka sa napriek tomu snažila pracovať doma – celé dni nerobila nič iné, iba dojčila, uspávala a pracovala. Napriek tomu sa jej práca hromadila a termíny hrozivo blížili. Bola vystresovaná, unavená, nevyspaná, niekedy chodila okolo mňa ako mátoha – ani ma nevnímala, a tak som sa jedného dňa rozhodol – ty choď do práce a ja budem doma.
Nebolo to unáhlené rozhodnutie, vŕtalo mi hlave už pár týždňov, zvažoval som všetky pre aj proti. Čo sa týka financií, Ivanka zarábala asi toľko čo ja, takže v tomto by nebol problém. Rozhodlo hlavne to, že manželka má vlastnú firmu, ktorá si vytvárala svoju vlastnú hodnotu, zatiaľ čo ja som zarábal vo veľkej počítačovej firme pre nejakého zahraničného majiteľa, ktorého som osobne nikdy ani nevidel. Ak odtiaľ jedného dňa odídem alebo ma po materskej nevezmú späť – nájdem si inú počítačovú firmu, kde mi dajú podobnú mzdu, veď po nás softvéristoch je na trhu práce veľký dopyt. Podnikanie sa však nedá prerušiť – kto už raz začal, ten to pozná, nemôžete len tak odísť na dovolenku, nemôžete si dovoliť byť chorý, či zostať doma s deťmi, lebo môžete začať všetko, čo ste už dosiahli, budovať odznovu. A možno sa to druhý raz už nepodarí.

V mojej práci teda vôbec neboli nadšení, ale moje rozhodnutie bolo pevné. Doslova zo dňa na deň som zostal doma a Ivanka nastúpila do práce. Náš malý mal vtedy štyri mesiace. Keďže manželka ešte dojčila, chodili sme v rámci vychádzok tri až štyrikrát denne – podľa potreby – za ňou do práce, našťastie jej firma má sídlo neďaleko nášho domu. Keď sme prišli ten poslednýkrát – to už bolo okolo piatej poobede, aj sme si mamičku z práce hneď vyzdvihli, aby sa nad tými svojimi účtovnými papiermi veľmi nezahrabala a nezabudla, že ju doma už čakáme.

Situácia doma sa zrazu radikálne upokojila – náš syn prestal byť taký nespokojný a plačlivý. Ťažko povedať, čo bolo tým hlavným dôvodom, či fakt, že už bol predsa len väčší a skončili tzv. trojmesačné koliky, alebo to, že doma zavládlo pokojné ovzdušie miesto stresu, že nič sa nestíha. Dnes má Maťko pomaly tri roky, chystá sa do škôlky a ja späť do práce. Priznám sa, že je mi aj trochu ľúto, že nám toto pekné obdobie už končí.
Počas materskej, či vlastne rodičovskej dovolenky, ako sa dnes už správne hovorí, sme sa s Maťkom na seba dosť naviazali. Výborný je hlavne ten posledný rok, ktorý prežívame spolu teraz, lebo Maťko je veľmi komunikatívny a vnímavý, má milión otázok a všetko ho zaujíma. Našli sme si spoločné hobby – chodíme na ryby. Nikdy nič síce nechytíme, ale máme kopec srandy. Pozorujeme ryby, chrobáčiky, vtáky, stromy a rastliny v okolí jazera a hráme sa na schovávačku. Ale tú budem musieť nejako nenápadne zrušiť, lebo naposledy som Maťka takmer nenašiel a už som sa bál, že čo ak prídem domov bez neho. Naozaj si vôbec neviem predstaviť, čo by som robil, keby som ho nemal. A keď si predstavím, že ja som si vlastne deti nikdy neplánoval (možno tak v kútiku duše som si vravel – v štyridsiatke uvidíme), sám tomu neverím...

Ste oteckom, ktorý si rovnako ako Jaro vychutnáva chvíle na materskej dovolenke? Napíšte nám vašu skúsenosť! Zaujímavé príspevky uverejníme! Píšte na fialova@orbisin.sk.