Dojímavý skutočný príbeh: Otec na materskej dovolenke

otec na materskej dovolenke, chorá mama, mama v nemocnici
12.3.2018 v kategórii Mama, autor Jaro Slezák, foto: istockphoto.com

Ak sa vám zdá, že otec na materskej je fenomén, s ktorým sa môžete stretnúť akurát tak v romantickom filme, nie je to úplne tak...

Príbehy mužov, ktorí sa rozhodli zastúpiť svoju manželku a zostať doma s dieťatkom sú toho dôkazom. Ten, ktorý vám dnes prinášame, sa týka Jara a jeho rodinky.

Otec na materskej

Keď sa nám mala narodiť naša druhá dcéra, nevraveli sme s manželkou o tom, kto zostane s deťmi na materskej dovolenke. Bolo to akosi samozrejmé. Tak ako pri prvom dieťati, aj teraz to mala byť moja manželka.

Stalo sa však čosi, čo nám úplne zmenilo naše plány a všetko bolo razom inak. Manželke počas tehotenstva zistili vážnu chorobu a okrem každodenných problémov sme začali riešiť aj tento zdravotný. Lepšie povedané, riešiť sa dal až po pôrode bábätka, lebo zákrok a liečba by mohli ohroziť nielen manželku, ale aj naše dieťatko.

Manželka už pred pôrodom bola na tom psychicky dosť zle. Bála sa, že sa nebude vedieť dostatočne postarať o malú dcérku a že nenájde dosť síl, aby zvládla aj liečbu, aj starostlivosť o seba, deti a o domácnosť. A, samozrejme, bála sa toho, že liečba nebude úspešná. Neviete si predstaviť, koľko úsilia ma stálo presviedčanie, že nás dvoch predsa len tak niečo nezlomí. Že medicína je už na takej úrovni, že sa nemôže nič zlé stať (sám som tomu chcel veľmi veriť). Že máme doma jedno krásne dieťa a druhé na ceste a pre ne musíme byť obaja silní...

Veľmi to však nepomáhalo a manželku som čoraz častejšie videl smutnú a uplakanú hľadieť neprítomne kamsi do diaľky... Neostávalo nám nič iné, len čakať, kým sa bábätko narodí. Až potom sme mohli konať.

Do pôrodu už zostávalo len pár týždňov. Pobalil som pár najdôležitejších vecí, naložil som celú rodinku do auta a vybrali sme sa na „oddychový víkend“ do kúpeľov. Ja som sa venoval hlavne prvorodenej dcérke, manželka sa venovala sebe a tomu, aby nabrala ešte zopár prepotrebných síl pred pôrodom a liečbou. Mimochodom, veľmi jej pomohlo stretnutie so ženou, ktorá mala kedysi podobný osud. Dnes už z nej bola zdravá mamička so zdravým synčekom.

Pri večeri na záver nášho pobytu som ju jemne chytil za ruku a oznámil som jej, čo mám v pláne.

Povedal som jej, že si v práci vybavujem všetko tak, aby som mohol byť s našimi deťmi doma a aby sa ona zatiaľ dala do poriadku. Na ako dlho bude treba.

Vďačne a s úľavou sa na mňa usmiala a povedala, že tajne v to dúfala, len sa mi to bála navrhnúť.

A tak sa aj stalo. Pôrod nakoniec prebehol normálne, narodila sa nám krásna a zdravá dcérka.

Ja som nastúpil na „materskú“ a moja manželka do nemocnice.

Nebudem tu bližšie rozpisovať, aké náročné pre nás všetkých to bolo. Ja doma s bábätkom, bez maminho mliečka, bez jej ochoty a pomoci, kŕmenie, vstávanie v noci... Vlastne všetko to, čo robia bežne ostatné mamičky, som postupne zvládal aj ja. Okrem toho ma potrebovala aj staršia dcéra, vtedy už „veľká“ škôlkarka.

Ešteže obidve babiny bývajú celkom blízko a na ich pomoc a rady som sa mohol vždy spoľahnúť.

No a naša mamička zase bojovala v nemocnici. Preskákala kadečo a dodnes ju obdivujem za to, že ju v tom období nezlomila krutá skúsenosť, kedy musela svoje niekoľkotýždňové bábätko nechať v rukách nás ostatných a musela sa spoľahnúť, že to zvládneme. Rovnako sme sa spoliehali my, že to zvládne aj ona.

A podarilo sa. Na materskej dovolenke som strávil síce iba rok a voľačo, no stálo to za to. Bol to neuveriteľne ťažký a súčasne krásny čas. Dnes je moja manželka našťastie opäť zdravá a silná žena a naše dve princezničky rastú do krásy. Som za toto obdobie veľmi vďačný.