Skutočný príbeh: Do života mi vstúpila rakovina
Som jedna z vás, obyčajných, šťastných mamičiek na plný úväzok. Matka aktívna, milujúca svoje deti najviac na svete.
Mala som všetko, čo som si hádam ešte v puberte vysnívala. Tri deti, skvelého muža, pohodlný život bez stresu, každoročnú dovolenku pri mori, aj na horách. Sem-tam nejaká drobná starosť, či škriepka, nikdy nič vážne. Taký obyčajný, ozajstný život.
Šťastie bolo moje a bolo mi to také... samozrejmé.
No verte mi, že život sa dokáže zvrtnúť v priebehu sekundy. Nestačíte povedať hop a celý váš doterajší život je hore nohami.
Mne sa prihodilo to, asi najviac hrôzu naháňajúce, do života mi vstúpila RAKOVINA.
Prečo?
Nik sa ma nepýtal, či ju chcem, či si ju zaslúžim, či ju zvládnem, či som na ňu dosť silná. Vstúpila mi do života neohlásene, doslova ako taká facka od života. Vybrala si mňa, zdravo sa stravujúcu, šťastnú, mladú dojčiacu matku.
Matku, ktorá sa necítila ohrozená ničím.
Moje deti mali v tom čase 11, 9 a 2 roky. Ten najmenší bol ešte dojčený!
Tú veľkú hrčku na prsníku som vôbec neregistrovala, považovala som ju iba za zdurenú mliečnu žľazu, počas dojčenia sa mi to bežne stávalo. Neregistrovala som ani to, že malý sa v poslednom čase bránil dojčeniu a zdalo sa, že moje mliečko mu je zrazu protivné. Smiali sme sa na tom. Dnes pri tej spomienke plačem.
NEZABUDLI ste na preventívnu prehliadku?
Bežná preventívka ma nečakane a doslova absurdne zrazila na kolená. Zo dňa na deň som sa musela zmieriť s diagnózou rakovina. Z hrčky som mala dokonca rozšírené metastázy v uzlinách, taká agresívna forma si ma našla.
Zmierenie bolo ťažké, boj bol dlhý a ešte ťažší, ale trúfam si povedať, že sme to zvládli. S odretými ušami, zomknutí ako rodina tak, ako nikdy predtým! To, či som vyhrala alebo nevyhrala si netrúfam posúdiť. No vyhrala som dnešok, a to je dôležité.
Táto diagnóza bude so mnou kráčať už do konca môjho života a bude mi neustále pripomínať moju zraniteľnosť, moju chuť žiť, moju pokoru k životu, naučila ma tešiť sa z maličkostí, vážiť si každý jeden deň.
Vidieť rásť svoje deti je to najväčšie šťastie!
Veľmi dúfam, že môj príbeh vás osloví. Osloví v tom zmysle, aby ste kládli svoje zdravie na prvé miesto. Aby ste sa o seba starali, aby ste neprechodili každú druhú chorobu, aby ste sa nestresovali zbytočne v nezmyselnej práci a nestratili sa v nezmyselných termínoch. Aby ste nekládli samu seba vždy na posledné miesto.
Ale hlavne, nepodceňujte preventívne gynekologické prehliadky! Keď sa vám niečo nezdá, dajte na svoju intuíciu.
Nikto z nás nežije v neohrozenej bubline. Nie, v dnešnej dobe nikto nie je neohroziteľný! Nie sme chránené ničím, ani dojčením, ani počtom odrodených detí, ani pozitívnym prístupom k životu.
Takže mamičky, no aj babičky, kedy ste boli naposledy na gynekologickej prehliadke? Na sonografii, či mamografe? Kedy ste si naposledy samy vyšetrovali prsníky? Že nikdy? Začnite teda už dnes! Verte mi, môže vám to zachrániť život.
Skutočný príbeh: Boj s rakovinou počas tehotenstva
