Očami mamy: O (našich) mužoch

Očami mamy: O (našich) mužoch
25.8.2018 v kategórii Mama, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Myslia inak, konajú inak, veci inak vnímajú. Nechcime z nich mať najlepšiu kamarátku. Sú to muži a keďže sme ich vpustili od nášho života, smelo im môžeme hovoriť – naši...

Hľadáte, skúšate, oťukávate a napokon ho máte. Toho svojho chlapa pre život. To, do akej miery pre ten život skutočne je, závisí aj od toho, ako ste si ho stihli oťukať ešte pred sľubom manželským. Jasné, stáva sa – veď láska je romanticky slepá – že neočakávané situácie urobia z muža vášho života grobiana a musíte utekať.

V ideálnom prípade však manželský sľub zafunguje a obaja ste ochotní žiť spolu pod jednou strechou, zdieľať spoločnú kúpeľňu, spálňu a vychovávať deti. Vyžaduje si to veľkú dávku trpezlivosti.

Trvá roky, kým si zvykáte na včerajšie ponožky pri posteli, špinavú šálku od kávy v dreze a jeho kamarátov.

muž fešák

Svoje očakávania postupne prispôsobíte realite

  1. Termíny, dátumy, výročia.

    Muži nevnímajú tieto pre nás dôležité čísla a fakty ako niečo, čomu musia venovať zvláštnu pozornosť. Iste, počas takzvaných oťukávačiek si pripomínate aj „výmesačie“ spoločného stretnutia, ale po rokoch sa stane, že zabudnete aj dátum svadby. No a čo? Neriešte. Keď riešiť chcete, buďte pri vymýšľaní osláv výročí aktívna vy sama.
  2. Poriadok, varenie, domáce práce.

    Nuž, tu veľa záleží od toho, ako ste si ho „to“naučili. Poletovali ste zaslepená láskou okolo toho svojho mužíčka s raňajakmi, obedom, večerou, tajne ste za ním zbierali rozhádzané šatstvo a vysávali dom počas jeho neprítomnosti? Áno? Tak sa starajte aj naďalej, lebo muž vášho života s tým ráta a myslí si, že takto to máte rada (keď on v sobotu vybehne s kamarátmi na futbal a vy máte pokoj pri upratovaní). Nemyslí to v zlom, skôr ho môže prekvapiť, prečo odrazu hundrete kvôli niečomu, čo vám doteraz neprekážalo...

  3. Starostlivosť o deti, rodinné vťahy.

    Keď sa to malé stvorenie narodí, nebojte sa dať mu ho do ruky, povzbudzujte ho, keď mu čistí riťku a oblieka miniatúrne ponožky. Ak nebudete zhovievavá, radšej nechá všetko na vás, aby stvoreniatku neublížil. Čo sa týka rodinných záležitostí, je to ťažká klada, ale pokiaľ si určíte pravidlá, termíny a pristúpite na komprosmis, aj dve rodiny si môžu dokonale (no dobre, tak znesiteľne) rozumieť. Základné pravidlo – na jeho matku nesiahať.

...a bez veľkých tragédií budete spolu šťastní až do smrti.

Muži neriešia...

Ten môj dokáže našu trojročnú dcéru zabaviť hrou „na koľajnicu“, prípadne „ múr“. Ľahne si na zem a malá okolo neho nadšene chodí vláčikom, ukladá miniatúrne postavičky a hrozne sa pri tom zabáva. Ten chlap leží, zľahka si občas zdriemne a nevyvíja žiadnu zbytočnú aktivitu. Chápete? Muži sa nesnažia byť najlepší, najtvorivejší, najzábavnejší. 

To len my mamy máme pocit, že hra by mala byť za každú cenu poučná, zábavná, kreatívna – a vyčerpáme sa už len pri vymýšľaní. To len my ženy máme pocit, že musíme všetko vylepšovať, meniť, posúvať ďalej. Iste.

Sme tu na to, aby sme životu dávali nadstavbu, ale niekedy si ho treba len užívať taký, aký je. Obyčajný a jednoduchý. Niekedy stačí urobiť zo seba koľajnicu a v tichu nechať veci plynúť samé od seba.