Mama píše: Milé pani predavačky, nehnevajte sa na naše deti
Deti v obchodoch nevidia rady. Predavačky, po novom asistentky predaja, podozrievavo pokukujú po malých stvoreniach. Na čo siahajú, s akými rukami a či na zem neutrúsia nejakú tú smietku z rohlíka.
Pokiaľ ešte sedia v kočíku, sú ako tak akceptované. Samozrejme len v prípade, že nevstúpite do butiku, v ktorom kočiar zaberie celú cestičku...To sa už môžete stretnúť s prinajlepšom milým napomenutím.
Žena doma: Čo mi z vás, deti, vyrastie?
Milé asistentky predaja. My, mamy, by sme vás poprosili o zhovievavosť
Verte nám, že nie je pre nás jednoduché ísť nakupovať s malým drobcom. Vyobliekať ho, posadiť do kočiara, byť súčasťou MHD a napokon nakúpiť potrebné veci s jedným okom na dieťati. Či pekne sedí, pije, papá, spinká, či sa nepocikalo. Dá nám zabrať ustrážiť v obchode maličkých, aby nezobrali, nerozbili, nezjedli, nezašpinili nič, čo sme ešte nekúpili.
Verte nám, že ak by sme mali na výber, nechali by sme dieťa doma a nakúpili si čo potrebujeme samé. Ale to sa vždy nedá. Tak riskneme trochu hanby, keď sa dieťa rozkričí po obchode, že nechce jogurt, ale brumíka, lízatko, cukríky a iné veci, ktoré mu ako zodpovedné matky poučené o zdravej výžive kúpiť nechceme.
Sme nútené napriek jeho hlasného nesúhlasu vyskúšať mu topánky, aj keď sa myká, odbehuje a nahlas, poriadne nahlas protestuje. Prosím, ušetrite nás tých ľútostivých, pohoršujúcich či nezúčastnených pohľadov. Možno je to od nás priveľmi odvážne, ale ak máte dve voľné ruky, zmysel pre humor a žiadnych zákazníkov, pomôžte nám.
Nervózna família a "skvelý" zákrok SBS
Nedávno som bola svedkom, ako rodinka s dvoma chlapcami do piatich rokov stála pri pokladni a rodičia mali čo robiť, aby synátorov udržali v tichom a stojacom režime. Ich počínanie vzbudilo pozornosť esbeeskárky – tá na chlapcov skríkla: „Táák a beriem vás na políciu. Neposlušní, zlí chlapci. Čo to je? Kde ste? Chuligáni. Už idú húkačky!“ Ten mladší reval od strachu, starší sa schúlil k maminým nohám. Otec kričal na mamu, že už s nimi do obchodu nepôjde, mama na otca, že im musela kúpiť pyžamká a vyskúšať papuče do škôlky.
Ja som ticho (zbabelo) kričala na esbeeskárku, ktorá s úsmevom zadosťučinenia, že vykonala svoju prácu dobre, sledovala ďalších zákazníkov pripravená adekvátne zasiahnuť. Česť jej práci.
V zahraničí je zákazník pánom
Mám kamarátku, ktorá pracuje v zahraničí. Ako asistentka predajaJ. Ako hovorí, dopriala by tamojším predavačkám našich zákazníkov a naopak. Tie by sa potešili, keby sme zavesili šaty na ramienko, zdvihli ich zo zeme, ak nám pri prezeraní nejaké z vešiaka spadnú a nebodaj aj vrátili po vyskúšaní na miesto. Lebo toto je na západe nevšedný úkaz.
Boli by nám vďačné, ak by sme na ne pri reklamácii nekričali. A my, slovenskí zákazníci, ako by sme sa len my cítili dobre, keby sa nám venovali asistentky predaja tak ako majú. Aby sme nemali pocit, že ich otravujeme, unavujeme a oberáme o čas. Aké by to bolo fajn, keby sa na naše dieťa usmiali a nás vyprevádzali s úsmevom, aj keď si nič nekúpime.
Milé asistentky predaja. Nehnevajte sa na naše deti. Nekričte na ne. Nepozerajte sa na ne škaredo. Buďte na nás milé. Tiež toho máme - a to nám môžete veriť - dosť!
