Obťažovanie na pracovisku: Ženy, nebojte sa hovoriť!

Obťažovanie na pracovisku: Ženy, nebojte sa hovoriť!
24.7.2018 v kategórii Mama, autor Valika P., foto: istockphoto.com

Môj príbeh som sa rozhodla napísať preto, aby sa ani ostatné ženy, ktorým sa stane to, čo mne, nebáli povedať NIE.

Aby si nemysleli, že musia znášať obchytkávanie a neustále narážky od mužov v práci. Nie je to normálne, ani neplatí „tak to je všade“.

Sexuálne narážky kolegov nie sú "normálne"

Prečo by som mala počúvať o svojich pančuchách a farbe podprsenky? Mne to neprišlo vtipné, ani  humorné. Keď som sa o tom bavila s dvomi kolegyňami, oni „môj“ problém zhodili, že nech nedramatizujem. Že chlapi tak flirtujú....Takže to, že jednej z nich kolega na školení pochválil červenú podprsenku, ktorá jej vykukla cez ramienko, je v pohode.

V  práci sme dostali nového vedúceho, bol mojim priamym nadriadeným.  Široký úsmev, veľká voda na oddelení, sympatický vtipálek. Taký bol prvý dojem. Keď  mi jeho „náhodne“ dotyky, doslova dýchanie na krk začali prekážať, jeho správanie sa zmenilo na agresívnejšie. Otvorene na porade povedal, že som netýkavka a že ak budú odo mňa počuť, že ma obťažuje, nech to berú s rezervou.

Harašment na pracovisku neexistuje?

Hanbila som sa šialene. Naozaj sa na mňa začali kolegovia dívať cez prsty. Čo mi nevadilo, vadilo mi, že vedúci svoje správanie voči mne nezmenil. Bol agresívnejší. Keď sa ma dotkol, híkal okolo toho: „Aha, prepáčte Valika, ja som nechcel“, a odporne sa chichotal. Je stresujúce chodiť do roboty kde stretávate takéhoto človeka .

Zlom nastal na vianočnom večierku, keď – ako to už býva na takých akciách- si vypil viac ako mal a jeho agresivita voči mne sa stupňovala. Začali si to všímať aj kolegovia, už nie ako vtipnú záležitosť, ale ako obťažovanie.  Keďže bol zliaty na mol, žiadne upozornenia  nezabrali. Na pokyn riaditeľa musel večierok opustiť.  Vtedy som pocítila, že je tá pravá chvíľa a porozprávala som mu o všetkom. O „ mojom“ probléme s týmto chlapíkom, o jeho narážkach, výsmechu, agresivite....Pár kolegýň sa ku mne pridalo, iné len prekrúcali očami.

Ženy, nebojte sa hovoriť

Ja si nemyslím, že by sme my ženy mali znášať sexistické poznámky a obťažujúce chovanie kolegov v práci. To nepovažujem za „kamarátske“ ani za vtipné.  Koľkokrát aj vám prišlo správanie kolegu nepríjemné, ale zniesli ste ho, lebo veď len „žartuje“.

Mesiac na to dostal výpoveď. Ešte mi prišiel povedať, že som mu zničila život a že ja za to môžem. Že mi praje , aby ma niekto poriadne ...viete čo. Viete čo ma zamrzelo? Že sa pár kolegov zachichotalo.

Som rada, že je to za mnou. Som rada aj za to, že sa táto téma v kolektíve otvorila a chlapi začali byť opatrnejší. Alebo skôr slušnejší. To je to správne slovo. A tak by to malo byť.  Nedovoľte nikomu, ani keby to mal byť vás šéf, aby sa k vám správal s neúctou a neslušne. Žiadna žena si to nezaslúži.

Vaša čitateľka Valika P.