Nechajme deti hrať sa – len tak!

Nechajme deti hrať sa – len tak!
3.1.2018 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Možno ste si už všimli veľké rozdiely, s akými my, rodičia, pristupujeme k voľnosti vo výchove. Dovolíme deťom hrať sa vonku v daždi, skákať do kaluží, zašpiniť sa alebo hrabať sa v hline?

Necháme ich experimentovať alebo štrukturujeme a riadime ich hry? Evoluční psychológovia si položili otázku, či miera nášho zasahovania do detskej hry súvisí s tým, ako sa cítia a čo prežívajú v dospelosti.

Werner Greve so svojím tímom viedli rozhovory so 134 dospelými a našli prepojenie medzi autonómiou v detstve a sociálnym úspechom, flexibilitou a sebaúctou v dospelosti. Tieto vlastnosti nám pomáhajú budovať a udržovať lepšie a spokojnejšie sociálne vzťahy.

Sloboda je pozitívna pre vývin dieťaťa

Tí opýtaní, ktorí ako deti zažívali veľa voľnosti a slobody, sa v dospelosti častejšie cítili oceňovaní, rešpektovaní a podporovaní inými. Ďalšie štúdie majú za úlohu ozrejmiť otázky, nakoľko mohli výskum ovplyvniť kultúrne faktory, keďže bol realizovaný na súbore západonemeckej individualistickej populácie.

Taktiež treba overiť, či sociálna úspešnosť v dospelosti nemá neprimeraný vplyv na skreslenú interpretáciu výchovných pomerov v detstve.

Dáta zozbierané v tomto výskume však majú podporu aj v teoretických psychologických poznatkoch o formovaní ľudskej psychiky a vedci zistené vzťahy vyhodnotili ako zmysluplné a pravdepodobné. Hra detí totiž nie je „len hra“, ale „vážna práca“, kde sa učia, objavujú, testujú, spoznávajú svet i samých seba.

Voľná neriadená hra je testovacou pôdou pre spoznávanie svojich hraníc a limitov, pre riešenie nečakaných problémov a prekonávanie výziev.

Deti sa naučia, že problémy vedia riešiť samostatne, čo je dôležitý moment pre formovanie sebaobrazu i sebadôvery. V zápale hry sa učia prekonávať prekážky a keď hľadajú nové spôsoby, „ako na to“, stávajú sa flexibilnejšími. Ciele prispôsobujú svojim možnostiam a vonkajším okolnostiam a spoliehajú sa na vlastné sily.


Deti potrebujú priestor a slobodu na hru

Dať deťom dosť priestoru a slobody na voľnú hru neznamená nestanoviť im žiadne hranice a nechať ich robiť všetko, čo chcú.

Naopak, my, rodičia, máme zodpovednosť za to, aby sme vytvorili bezpečné prostredie, v rámci ktorého im doprajeme slobodu a prenecháme priestor na to, aby sa rozhodovali, testovali hranice, vynaliezali nové možnosti zvládania prekážok. Dáme im dôveru, že zvládnu veci samy a budeme nápomocní vždy, keď (a len keď) nás o pomoc požiadajú.

Mnohé z obmedzení, ktoré deťom dávame, sú však v skutočnosti len v našej hlave a odrážajú naše obavy z toho, ako nás bude hodnotiť okolie („čo si ľudia pomyslia, keď pôjde von v sukničke zo záclony?"), alebo naše postoje („keď sa hrá v blate, zašpiní si šaty a moje dieťa predsa nemôže chodiť špinavé"). Podporujme viac v deťoch samostatnú tvorivú hru a dôverujme ich schopnosti učiť sa a zdravo sa prostredníctvom nej rozvíjať.

Zdroj: Greve, W., Thomsen, T., & Dehio, C. (2014). Does playing pay? The fitness-effect of free play during childhood. Evolutionary Psychology, 12 (2), 434 - 447.