Musíte na pár dní z domu? Deti to zvládnu

Musíte na pár dní z domu? Deti to zvládnu
18.9.2017 v kategórii Mama, autor Gabriela Bachárová, foto: istockphoto.com

Môže matka od dieťaťa odísť, nenechá to na ňom traumu? Ako zvládne dni bez mamičky?

Keď je dieťa celkom maličké, s matkou ho spája silné biologické puto. Pupočná šnúra síce bola odstrihnutá pri pôrode, ale tá neviditeľná,  psychologická, je snáď ešte silnejšia. A tak je celkom prirodzené, že čerstvá mamička ani len nepomyslí na to, že by od dieťaťa mala odchádzať. Stačí, že sa vzdiali na pár hodín, a už sa cíti veľmi nesvoja.

Môže vás zaujímať: Mamy radia mamám: Separačná úzkosť

Časom sa však predsa len silné puto trochu uvoľní a žena chce alebo musí niekam na istý čas odísť. Kde však leží časová hranica, za ktorou si už matka môže povedať, „Skúsim, ako to tu bezo mňa zvládne“?

Týždeň bez dieťaťa už vo veku dvoch rokov?

Dávať jednoduché a všeobecne platné rady v tomto prípade samozrejme úplne nejde. Záleží vždy na pocite matky a na povahe a správaní sa dieťaťa.Okolo pol roka dieťaťa by som sa však nebála toho, aby matka na celý deň odišla. Odporúčam však, aby u neho bola ráno, keď sa prebudí, a hlavne večer až pôjde znovu spať“, radí detská psychologička PhDr. Ilona Špaňhelová.

Čítajte aj: Strach z odlúčenia: ako zistíte, či je vaše dieťa na vás príliš naviazané?

V akom veku dieťaťa môže mama odísť na celý víkend? Napríklad ak si chce urobiť oddychový víkend s kamarátkou v kúpeľoch. V dvoch alebo v troch rokoch dieťaťa? Psychologička si myslí, že matka môže pokojne ísť aj skôr. Aj v prvom roku dieťaťa, ak by zostalo s ľuďmi, ktoré matka pozná a verí im, teda hlavne s oteckom alebo starými rodičmi, " uvádza Ilona Špaňhelová .

A čo odlúčenia na celý týždeň, napríklad z pracovných dôvodov, alebo kvôli dovolenke? Kedy to dieťa bez ťažkostí zvládne?

Opäť je to veľmi individuálne. Môže to byť už medzi druhým a tretím rokom dieťaťa. Vždy je dôležité, aby matka dôverovala človeku, ktorý bude dieťa strážiť, aby dieťa bolo skôr vo vlastnom domácom prostredí a aby malo s daným človekom už predtým skúsenosť (nestráži ho prvýkrát)“, odporúča psychologička.
mama nie je doma

A môžem vôbec od dieťaťa odísť?

Nejde však len o to, v akom veku dieťaťa môže od neho matka odísť. Nemenej podstatný problém, s ktorým sa musí žena vyrovnať,  je tento: „Mám vôbec právo sa od dieťatka na nejaký čas vzdialiť?“

V našom prostredí nie je zvykom , aby mamička od dieťaťa, zvlášť od toho najmenšieho, niekam odchádzala. Raz je matka, a tak sa má podľa toho správať – to si myslí najbližšia rodina, partner, starí rodičia, kamarátky, ale aj veľká časť spoločnosti.

Stále do veľkej miery pretrváva názor, že mať dieťa znamená obetovať sa mu, tráviť čas výhradne doma a nemyslieť viac na svoje vlastné potreby alebo záujmy. Tento postoj je v spoločnosti rovnako rozšírený ako presvedčenie, že dieťa potrebuje byť v priebehu prvých troch rokov života doma s mamou, ktorá by rozhodne nemala ísť skoro do práce.

Je to dané historicky,  matka bola vždy pri dieťati fyzicky prítomná, starala sa o neho a venovala sa mu. Otcovia mali inú úlohu, pracovať a zabezpečiť rodinu“,  vysvetľuje Ilona Špaňhelová .

Ak žena myslí trochu aj na svoj vlastný život, okolie ju často označí za zlú matku. Je pomerne ťažké ustáť tlak zvonku a presadiť si dočasné odlúčenie od dieťaťa. Žena preto musí byť sama vnútorne presvedčená, že to, čo chce urobiť, je pre ňu dobré a dieťaťu to neuškodí .

Ak o tom pochybuje, odlúčenie od potomka bude zvládať ťažko a zrejme sa dostavia aj výčitky svedomia. V takomto prípade pravdepodobne aj dieťa dá matke najavo, že sa mu jej krok príliš nepáčil.

Neprehliadnite: Keď mama nie je doma

„Tak to si vypiješ, mami“

„V lete som si dovolila odísť na celý víkend na moje obľúbené folklórne slávnosti a takmer dvojročnú dcéru som nechala doma s oteckom. Slávnosti som si užila, ale na dcérku som často myslela. To, čo sa dialo po návrate domov, bolo pre mňa veľmi nepríjemné. Malú som pozdravila, ale ona sa na mňa takmer vôbec nepozrela. Sklopila oči a tvárila sa, že snáď prišiel úplne cudzí človek. Odbehla preč, k otcovi. Na milosť ma zobrala asi až po pol hodine.  Akoby mi dávala najavo, že som to robiť nemala a ju to urazilo",  spomína mamička Eva.

Túto skúsenosť má mimochodom mnoho mamičiek, ktoré sa po krátkom odlúčení už veľmi tešia na svojho miláčika, ale ten sa tvári "urazene", alebo minimálne zarazene.

„Je to pravdepodobne obranný mechanizmus dieťaťa, ktoré sa na mamičku určite veľmi teší. Na druhej strane jej to len tak nedaruje a robí trochu drahoty. Mamička má v takej chvíli povedať, ako sa na dieťa tešila. Je vhodné chvíľu počkať a príliš sa dieťaťu nevnucovať.  Chce to len chvíľku, aby sa opäť dalo všetko do normálu“,  upokojuje Ilona Špaňhelová.
mama nie je doma

Ako vlastne dieťa odchod mamy vníma? Môže mu takéto odlúčenie ublížiť?

Alebo platí, že odlúčenie vo väčšine prípadov zvládne dobre a oveľa horšie ho nesú mamičky? „Je dôležité , v akom rozpoložení je dieťa, keď od neho matka odchádza. V tej dobe by nemalo byť choré alebo prežívať nejaké psychicky náročnejšie obdobie, napríklad separačnú úzkosť či nácvik učenia sa na nočník. Ak dieťa zostáva doma s človekom, ktorého má rado, na ktorého je zvyknuté a je to človek skôr kľudný, odlúčenie zvláda dobre a horšie ho nesú mamičky. “, opisuje Ilona Špaňhelová .

TIP pre vás: Na každý deň pripravte dieťaťu balíček

Ako dieťaťu pomôcť, aby neprítomnosť mamičky dobre zvládlo? Ako ho na to pripraviť, čo má robiť ten, kto sa bude o dieťa počas vašej neprítomnosti starať, a ako sa má matka správať po návrate? Na tieto dôležité otázky odpovedá psychologička Ilona Špaňhelová:

„Matka môže napríklad pripraviť dieťaťu taký počet balíčkov, koľko dní bude preč z domu. Do každého balíčka môže dať napríklad nejakú úlohu, hádanku alebo prekvapenie. Dieťa je rado, ak sa nepovie len počet dní, kedy bude mamička preč, ale tento počet aj vidí.

Dočasný opatrovateľ by mal čo najviac zachovávať určitý stereotyp, na ktorý je dieťa zvyknuté – chodenie na prechádzku, spanie, hranie sa v rovnakom čase. Mal by sa spoločne s dieťaťom tešiť na mamičku – nachystať pre ňu v určitý deň kytičku z lúky, upiecť jej koláč.

Mamička by sa po návrate mala správať rovnako, ako to bolo pred odchodom , napríklad nerobiť dieťaťu úľavy. Vrátila sa predsa rovnaká mama. Ak sa k nej dieťa bude správať odmietavo, mal by pomôcť človek, ktorý sa o neho počas mamičkinej neprítomnosti staral. Mamička by mala vedieť, že určité správanie zo strany dieťaťa je vlastne jeho obranným mechanizmom.“

Syndróm dokonalej matky
Dávam dieťa do jasiel a mám z toho výčitky

Bezpečná vzťahová väzba –dar na celý život

mama nie je doma