Dávam dieťa do jasiel a mám z toho výčitky

Dávam dieťa do jasiel a mám z toho výčitky
25.10.2016 v kategórii Batoľa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Vaša otázka: Mám 2 ročnú dcérku a budem ju musieť dať do jasiel. A mám z tejto situácie výčitky.

Veľmi sa bojím, že sa to raz odrazí na našom vzájomnom vzťahu, veď sa všade píše, aké dôležité je, aby bolo dieťa s matkou do troch rokov. Lenže, kvôli hypotéke, potrebujeme pracovať obaja, na druhej strane mám hrozné výčitky, že dcérku (po ktorej sme tak veľmi túžili) „odložím“ do jaslí.

Napriek rozhodnutiu nie ste s myšlienkou jaslí vôbec stotožnená

Odpovedá psychologička Mgr:Lenka Ciglanská: Ako píšete, rozhodnutie už padlo. Ale napriek tomu cítiť, že nie ste s myšlienkou dať dcérku do jaslí vôbec stotožnená a prežívate strach, čo bude neskôr. Máte pocit viny, že nie ste taká matka, akou by ste chceli byť. Ste v situácii, ktorá je veľmi náročná. Nutnosť robiť niečo, s čím vo vnútri úplne nesúhlasíte, vytvára tlak a znepokojenie. Otázkou je, čo s tým?

Je jasné, že ak by ste mali inú možnosť, určite by ste od dcérky neodchádzali a ostali, tak dlho, ako by to bolo potrebné. Realita je iná a vám ostáva spracovať svoje nepríjemné pocity tak, aby ste vedeli ďalej fungovať aj v práci aj vo vzťahu k dcérke, bez výčitiek a nepohody.

Zo psychologického hľadiska prechádza dieťa rôznymi senzitívnymi obdobiami na začiatku svojho života a práve prvý rok a pol sa považuje za úplne najviac citlivý vo vzťahu k matke (alebo inej vzťahovej osoby). Dieťa si vytvára pocit istoty a bezpečia cez neustále napĺňanie svojich potrieb. Prítomnosť matky, keď dieťa niečo potrebuje, je nevyhnutná. Vaša dcérka je ale vo veku, kedy už oveľa viac vníma, okrem vás, aj okolitý svet a ľudí. Stále častejšie si uvedomuje, že aj keď nie ste práve pri nej, stále existujete a znovu sa vrátite. Toto je skutočnosť, čo môže vám, aj vašej dcérke, veľmi pomôcť a upokojiť vás, keď budete v práci.

Prečítajte si aj: Babička? Jasle? Opatrovateľka? Alebo kam s ním?

Na jasle sa pripravte vopred

Nemusí to však znamenať, že odlúčenie pre ňu (i pre vás) bude úplne jednoduché. Zmena je vždy náročná a je dobré sa na ňu kvalitne pripraviť. Existujú rôzne spôsoby. Jednou z možností môže byť, že čas odlúčenia sa bude postupne predlžovať, teda začnete pri pár hodinách a postupne, podľa reakcií dieťaťa, sa dostanete až na vami požadovaný čas. Táto postupnosť pre dieťa nie je taká „šoková“ a dáva mu dostatočný priestor zmenu spracovať. Je to na zváženie investovať energiu a vyjednať si v práci takéto „medzištádium“ pri nástupe.

O zmene otvorene komunikujte

Ďalšou z možností je s dieťaťom o zmene otvorene hovoriť a jasne popísať, ako to bude vyzerať. Je fajn ponúknuť dcérke dostatočnú náhradu, napr. po návrate z práce jej venovať 100 percent svojej pozornosti. Exkluzívny čas len pre ňu, počas ktorého sa môže váš vzťah plnohodnotne rozvíjať ďalej. Dcérka nemusí úplne hovoriť, ale aj tak vám bude rozumieť, deti rozumejú viac, ako si myslíme. Súčasťou rozhovoru by malo byť aj to, ako sa v celej tej situácii máte vy, že pre vás nie je ľahké odísť do práce a otvorene jej hovoriť aj o vašich obavách a výčitkách.

Prečítajte si aj:  Ako naučiť dieťa podeliť sa?

Takýmto spôsobom jej ukazujete, že ste v tom spolu s ňou a nechcete jej ublížiť, čo nepochybne upevňuje váš vzťah nielen teraz, ale aj do budúcnosti. Zároveň ukazujete dcérke, ako otvorene komunikovať aj o nepríjemných veciach, čo sa jej v živote určite veľakrát zíde. Ďalšia dôležitá časť prípravy na zmenu je hľadanie vhodných jaslí pre vašu dcéru.

Jasle dobre vyberajte

Ak je možnosť výberu, je dobré hľadať také prostredie, ktoré sa čo najviac zhoduje s vašimi výchovnými presvedčeniami. Tiež môže byť zaujímavé dovoliť si nechať vo svojej hlave aj možnosť, že keď budete vidieť, že vaša dcéra sa napriek všetkému nevie stotožniť s novou situáciou a viditeľne tým trpí, opäť prehodnotiť situáciu a otvoriť priestor pre ďalšie možnosti (práca z domu, polovičný úväzok, striedanie sa s manželom, pomoc z rodiny, opatrovateľka a pod.).

Je ťažké robiť rozhodnutia a ešte ťažšie, keď my sami za seba by sme sa rozhodli inak, ale vonkajšími okolnosťami sme nútení ísť proti sebe. Ja osobne však verím, že nič sa nedeje náhodne a každá situácia nás môže naučiť niečo nové. Vo vašom prípade je tu možnosť spracovať svoje obavy, výčitky a zistiť, čo vám toto všetko má priniesť. Veľmi vás k tomu povzbudzujem. Často sa stretávam s tým, že ľudia ignorujú svoje nepríjemné pocity a idú nasilu proti nim, čo zanecháva trvalé rany, ktoré bolia donekonečna. Prajem vám veľa odhodlania pri spoznávaní samej seba.

Prečítajte si aj:  18 najväčších tajomstiev batoliat všetkých čias