Prvé slová: učíme deti rozprávať

Prvé slová: učíme deti rozprávať
5.6.2017 v kategórii Mama, autor Mgr. Lucia Danihelová, foto: istockphoto.com

Koncom prvého roka strávia rodičia veľa času tým, že chcú, aby ich deti napodobňovali. Ukazujú mu autíčko a hovoria: „Toto je auto. Povedz auto, auto. Janko, auto, povedz.“ Takto sa dieťa pravdepodobne rozprávať nenaučí, ale ani mu takéto správanie neuškodí.

Kedy dieťa vysloví prvé slová?

Väčšina detí vysloví svoje prvé slovo medzi 9. – 12. mesiacom. Vezmime si napríklad mama. V 1. časti nášho miniseriálu sme si povedali, že v šiestom mesiaci to ešte nie je slovo.

Niektoré deti však časom prestanú  džavotať niečo ako mama a povedia to znovu napr. až po prvom roku. Dieťa sa  na Vás obráti, natiahne rúčku, usmeje sa a povie mama.

Vtedy je to jasné! Ale iné deti omieľajú od šiestich mesiacov mamam, amamam a medzitým i mama, potom zostane iba mama, ale nikto nevie s určitosťou povedať,  kedy tomu slovu dieťa priradilo zmysel.

Nič si  nerobte z toho, ak prvé slovo nebude mama. Veľa detí začína slovami ako toto, ta(m), ha(m), tata, ale na prekvapenie i komplikovanejšími – to sa stáva hlavne deťom, ktoré dlhšie nerozprávajú, a zrazu ich čosi nadchne a prvé slovo je tu: aftó (auto), hafo (pes-havo), dokonca uba (huba-hríb).

Prečítajte si: Má cumlík vplyv na vývoj reči?

Ako sa dieťa naučí pomenovať jednotlivé predmety?

Kedy dieťa pochopí, že ten malý červený predmet s blikajúcimi svetielkami je auto? Koncom 1. roka to pravdepodobne už dávno vie. Koľkokrát ste o tom aute spolu hovorili: „Kde je auto?“, „To je pekné autíčko.“, „Uložíme auto.“ a pod.

Auto je jediným slovom, ktoré sa vyskytuje vo všetkých tých vetách a  nejako súvisí s Jankovou obľúbenou hračkou. V priebehu dní a  týždňov  Janko pochopí, že tá červená vecička je auto a začne ju s týmto zvukom spájať.

Nič si nerobte z toho, keď dieťa dlho nerozpráva konkrétne slová. Niektoré deti začínajú rozprávať až okolo druhého roka. Chlapci začínajú rozprávať neskôr ako dievčatá, mladší súrodenci neskôr ako prvorodené dieťa, dvojčatá neskôr ako ich rovesníci.

Ak dieťa rozumie bežným slovám, vie ukázať jednoduché predmety, ktoré pomenujete a rozpráva v nezrozumiteľných vetách, ako keby hovorilo v cudzom jazyku, niet dôvodu, prečo sa znepokojovať.

Keď povie prvé slovo až okolo druhého roka, veľmi rýchlo budú nasledovať ďalšie slová a o niekoľko týždňov si pri stopäťdesiatej otázke „Pjeco?“ povzdychnete, ako Vám bolo ešte nedávno dobre.

Prečítajte si: Prvé slová alebo Reč v prvom roku života dieťaťa

11 pravidiel na porozumenie a rozvoj reči

Rozprávajte s dieťaťom tak často, ako sa len dá

Dieťa má rado spoločnosť a konverzáciu viacerých ľudí, ale preňho je mimoriadne dôležitá aj konverzácia vo dvojici.  Vo všeobecnej konverzácii s rodinou sa stráca.

Vy prehovoríte, otáča hlavičku za Vaším hlasom, ale Vy sa dívate na jeho sestru, tá odpovedá,  vzápätí sa niečo pýtate jeho brata, preruší Vás manžel a babka medzitým zapne televízor.

Venujte preto dostatok času Vašej komunikácii s dieťaťom. Je to dôležité z hľadiska jeho budúcej reči, ale aj z hľadiska vytvárania nežnej citovej väzby.

Keď mu budete venovať dostatok pozornosti teraz, naučí sa s Vami rozprávať a bude chcieť s Vami komunikovať aj keď bude „puberťák“ a bude mať nejaký problém. Aj keď vôbec nerozumiete jeho „hatlanine“, prikyvujte mu, dávajte mu otázky „Áno?“, „Váaažne?“, odpovedajte „No toto som nevedel(a).“

„Ty si teda múdry(a).“ a pod. Uvidíte, ako sa bude tešiť, keď Vám dá nejakú „otázku“ a Vy prikývnete,  napr.: Áno, presne tak to je.“

Pri rozhovore sa dívajte dieťaťu do očí

Čítanie rozprávok je užitočná vec, ale nájdite si čas i na rozhovor „z očí do očí“. Pri takomto rozhovore dieťa vníma pohyb Vašich úst, pier a jazyka. Vaša reč je osobná, expresívnejšia a  používate zrozumiteľnejšie výrazy.

Rozprávajte o tom, čo dieťa zaujíma

Večerná rozprávka o perníkovej chalúpke nebude rozhodne taká zaujímavá, ako keď si vymyslíte vlastnú rozprávku, kde sa budú opakovať slová a frázy, ktoré dieťaťu niečo hovoria.

Môžu v nej vystupovať obľúbené hračky a zvieratká, ktoré dieťa pozná. Môže byť o niečom vzrušujúcom, čo dieťa cez deň zažilo, čo má v čerstvej pamäti.

Zdôrazňujte kľúčové slová

Dieťa si dokáže postupne spájať slová použité vo vetách s predmetom, ktorého sa týkajú, (pozri príklad s Jankovým autíčkom). Keď hľadáte spolu loptu, nepýtajte sa  „Kde je?“, ale „Kde je tá lopta?“ s dôrazom na loptu.

Rozprávajte v jednoduchých a krátkych  vetách

Takto skôr pochopí, o čom hovoríte, a spojí si predmet s kľúčovým slovom. Dieťa skôr porozumie vetám: „ Aha, koník!. Vidíš ho? Aký pekný koník! Pozri, ako papá seno. A teraz koník erdží. Počuješ koníka?“ ako nasledovnej vete: „Vidíš toho pekného koníka, čo sa kŕmi senom a teraz začal aj erdžať?“  

Dbajte na expresívny výraz

Používajte gestikuláciu a mimiku, veľa preháňajte, keď máte náladu tvárte sa, ako keby ste hrali v divadle. Teatrálny prejav ich zatiahne do deja, táto hra je pre nich mimoriadne zaujímavá.

Používajte citoslovcia a častice a hovorte ich s nákazlivým vzrušením. Dieťa musí cítiť, že komunikácia je veľká zábava! 

Čítajte si spolu obrázkové knižky

Dieťa sa naučí veľa slov chápať z veľkých realistických obrázkov, ktoré zobrazujú bežné činnosti, ktoré doma robíte – umývanie zúbkov, varenie, jedenie atď.  

Rozprávajte s ním často o tom, čo spolu práve robíte, čo práve vidí

Keď sa s dieťaťom hráte alebo niečo spolu robíte, rozprávajte mu o tom v jednoduchých a výstižných vetách. Keď budete neustále používať v rôznych vetách predmety, s ktorými bežne prichádza do styku, rýchlo si ich zapamätá.

Požiadajte dieťa, aby Vám prinieslo napr. knižku, pomôžte mu, ak si nevie poradiť a potom ho pochváľte: „Ty si šikovný! Doniesol si mame knižku.“ Postupne mu takto budú slová dávať zmysel.

Snažte sa dieťaťu porozumieť

Keď sa Vám dieťa snaží niečo povedať, kričí napr. ka, ukazuje smerom von z okna,  snažte sa porozumieť, čo tým myslí.

Vymenúvajte a ukazujte mu veci, ktoré vidíte, a nadšená reakcia dieťaťa vám bude odmenou za to, keď spoločne na to prídete. Niektoré deti začínajú vlastné rozprávanie tým, že hovoria prvú slabiku slova, havo je ha,  mačka ma, krokodíl ko, ale sú i deti, ktoré najprv používajú koncovú slabiku, čiže uvedené zvieratká budú v ich podaní vo, ka a dil.

Veľa detí používa spočiatku vlastné vymyslené slová či slabiky, ktoré sa vôbec nemusia podobať na tie, ktoré používame my. Havo môže byť pokojne „bum“ a pod. Vždy sa snažte pochopiť, čo chce dieťa povedať, povzbudíte ho tým k ďalšej komunikácii a o to rýchlejšie sa jeho slová budú podobať Vašim.

Neignorujte a neopravujte vlastné slová dieťaťa

Neopravujte dieťa, keď používa spočiatku vlastné slová alebo iba čiastkové slová. Netvárte sa, že mu nerozumiete, keď viete, čo tým myslí. Keď si pýta bo a viete, že tým myslí loptu, pokojne mu ju podajte a môžete povedať:

„Mama dá Janke loptu.“ Nehovorte však: „To nie je bo, ale lopta, kým nepovieš lopta, nedostaneš nič.“ Tým vyvoláte iba zlosť a plač a vôbec nedosiahnete rýchlejšie pokroky, práve naopak.

Opakovanie slov dieťa nudí. Ak neuznáte jeho slovo, narúšate priebeh jeho jazykového vývoja.  Dieťa jednoducho nedokáže povedať ešte to správne slovo.

Jeho vlastné slovo je teraz preňho tým správnym. Ak ho opravujete alebo ignorujete, dosiahnete  to, že môže odmietať  slovne komunikovať, pretože jeho snaha hovoriť sa nestretla s priaznivou reakciou.

Naučte dieťa chápať jeho meno vo vzťahu k sebe

Meno dieťaťa je jedným z prvých slov, ktoré sa musí  naučíť rozumieť a spojiť si ho so sebou. Ono nebude pre seba JA, ale napr. Martinko. Výraz ja je pre dieťa nesmierne ťažký, lebo závisí od toho, kto o kom hovorí.

Ja som ja pre seba, ale pre teba som ty a naopak. Neuveriteľne komplikované pre malú detskú hlavičku. Keď sa s dieťaťom rozprávate, často vyslovujte jeho meno.

Keď sa vidí v zrkadle, ukážte naň a na obraz v zrkadle a obidva razy povedzte: „Toto je Martinko“, aby sa dokázalo stotožniť so svojím menom. Keď mu podávate cukrík , povedzte: 

„Toto je cukrík pre Martinka.“ Je to pre dieťa zrozumiteľnejšie ako: „Toto je cukrík pre teba.“ Rovnako s ním môžete hovoriť o sebe, napr. „Mama kúpi Martinkovi nové topánočky.“ Nech Vám nevadí, že je to tzv. detský žargón, majte na pamäti, že takto skôr pomôžete dieťaťu vyjadriť sa.

 

Prečítajte si: Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!