Mikuláš a čert – nezrania príliš detskú dušu?
Mikuláš nemá byť pedagogickým pomocníkom, hrozbou ani strašiakom, ale láskavým ujom, ktorý sa deťom prihovorí chlácholivým hlasom, pohladí ich po hlávkach a povzbudí.
Sedemročný Adamko má hrôzu z mikulášskych sviatkov a nechce sa zúčastňovať žiadnych mikulášskych akcií pre deti.
„Keď mal tri roky, boli sme na jednej z nich a veľmi ho tam vyľakal čert. Bol stále v pohybe, skákal sem a tam a pýtal sa detí, či naozaj mamičku poslúchali, lebo keď nie... pohrozil im. Adam sa strašne rozplakal a nepomohlo, že som ho ubezpečovala o tom, že čert nie je skutočný, ale iba prezlečený ujo. Odvtedy nechce ísť nikde, kde by čerta mohol stretnúť,“ hovorí jeho mama.
Zakazovať deťom sladkosti alebo nie?
Mikuláš ako strašiak
„No počkaj, všetko to poviem Mikulášovi!“ Mnohí rodičia si v predvianočnom čase neodpustia takéto hrozby. Keď sa dieťa vzdorovito hádže o zem, keď sa háda so svojím súrodencom alebo keď detská izba vyzerá ako bojové pole, stáva sa muž s bielou bradou pedagogickým pomocníkom v núdzi. Navonok majú vyhrážky väčšinou úspech. Aj tí najväčší šintri skrotnú.
Avšak výchova, ktorá je budovaná na strachu, môže mať nekalé následky. Vyhrážky Mikulášom či čertom môžu už i tak prítomný strach u detí len zosilniť – často so zlým koncom. Úzkostlivé deti potom často trpia nepokojným spánkom s nočnými morami, problémami s koncentráciou, neustálym napätím a rýchlou únavou – tvrdia detskí psychológovia. V ťažších prípadoch sa k úzkostlivým stavom pridružia i depresia, znížená sebadôvera a schopnosť presadiť sa. Nezriedka sa vyskytujú i telesné ťažkosti (bolesti hlavy, brucha...).
Zrušíme Mikuláša?
A keď nadíde dlho očakávaný deň, kedy chodí Mikuláš, v niektorých rodinách sa rok čo rok opakuje tá istá situácia. Mikuláš vyspovedá dieťa, tvári sa, že o ňom vie takmer všetko (dieťa tým zostane zaskočené), máločo pochváli a keďže ani jedno dieťa nie je také poslušné, ako by si rodičia priali, k slovu sa dostáva čert s reťazami a vrecom. Viete si predstaviť tú hrôzu, ktorú prežíva malé dieťa, keď ho chce čert odtrhnúť od mamičky a strčiť do vreca? A tak dieťa zažíva opäť duševný otras.
Čo teda urobiť? Postavu Mikuláša však treba prezentovať s rozumom a v súlade s existujúcimi poznatkami z detskej psychológie.
Detská kresba: Čo nám chcú svojimi kresbami deti povedať?
Skroťme čerta aj Mikuláša
Mikuláš by teda nemal vystupovať ako výchovný strašiak, výchova hrozbami je neúčinná, na to už prišli mnohí rodičia. A čert by si mal vrece, ktorým straší deti, radšej nechať v pekle. V opačnom prípade by vás už mohli vlastne obviniť i z psychického týrania detí.
Deti sa už dávno zoznámili s dobrými i zlými rozprávkovými postavami z knižiek, ktoré im rodičia čítajú za svetla nočnej lampičky. Poznajú teda i čertov. Je samozrejme niečo iné, keď sa dieťa stretne zoči-voči čertovi, ktorý cvendží reťazami, vyplazuje červený jazyk a robí bĺ-bĺ-bĺ. Lenže toto je už čert „skrotený“, vystupuje pod vládou dobrých mocností Mikuláša a anjela a všetko to speje k pozitívnemu koncu – rozdávaniu darčekov. A tak sa deje presne to, čo v rozprávkach. Dobro víťazí.
Ako prekonať strach z Mikuláša
Je možné spomínaným psychickým otrasom z Mikuláša a čerta predísť? Ako deti pred nimi ochrániť? Jednou z prijateľných možností je dieťa postupne pripravovať. Veľmi pomaly, krok za krokom. Napríklad aj tým, že bojazlivé dieťa bude najskôr spolu s mamou sledovať Mikuláša, ako rozdáva vonku deťom darčeky, len cez okno v obývačke.
Alebo môžeme zobrať dieťa na námestie alebo besiedku, kde bude len pozorovateľom toho, čo Mikuláš s čertom „vyvádzajú“. Podľa reakcií dieťaťa môžeme potom sami usúdiť, či je už vhodné pozvať tieto čarovné bytosti i domov. Môžeme sa rozhodnúť i pre návštevu samotného Mikuláša, bez čerta.
Mimochodom domov, t. j. miesto, kde má dieťa okolo seba známych ľudí, u ktorých môže hľadať v prípade núdze oporu, je z psychologického hľadiska na prekonávanie strachu veľmi priaznivý – je akýmsi ostrovom istoty, kde môže dieťa držať pri návšteve Mikuláša mamu za ruku.
Hrdina nie je ten, kto nemá strach (asi by musel byť z inej planéty, keby sa ničoho nebál), ale ten, kto strach prekonáva. Aj my rodičia sa môžeme tešiť z toho, že práve vďaka nám sa dieťa, ktoré sa nás spočiatku drží zubami-nechtami, postupne zbaví strachu a odváži sa povedať i nejakú básničku a možno podá čertovi i ruku.
Sviatok sv. Mikuláša: Viete, ako to bolo naozaj?
Tipy ako prežiť sviatok Mikuláša v najväčšej pohode
- Nestrašte deti Mikulášom v predvianočnom čase. On je poslom srdečnosti, radosti a štedrosti.
- Mikuláš by mal mať vždy malé darčeky pre všetkých členov rodiny, aj rodičov či starých rodičov (hoci len po jednom pomaranči alebo banáne).
- Dôležité je už niekoľko dní pred príchodom Mikuláša deti naňho pripraviť, aby nezostali zaskočené.
- Povedzte deťom pravdu – že Mikuláš je iba prezlečený ujo, ktorý predstavuje Svätého Mikuláša, ktorý žil vtedy a vtedy a urobil to a to...
- Najväčší strach mávajú deti medzi 3. – 8. rokom, preto venujte zvýšenú pozornosť najmä tejto vekovej kategórií. Staršie deti už zvyčajne berú Mikuláša bez problémov.
Na záver prajeme všetkým deťom, aby k nim tento rok zavítal taký Mikuláš, ktorý nebude pedagogickým pomocníkom, nebude pre ne hrozbou ani strašiakom, nebude rozdávať uhlie ani hnilé zemiaky. Ale aby deti navštívil láskavý Mikuláš, ktorý sa im prihovorí chlácholivým hlasom, pohladí ich po hlávkach a povzbudí.
Mikuláš – priateľ detí, ktorý prináša pohodu, radosť a pocity šťastia.