Matka roka: Čo robia mamy večer..
Dnes som niekde z prijímača začula, že matka je vlastne funkcia a nie oslovenie. A ja sa občas ako funkcia naozaj cítim.
Bežný deň
Budíček, škola, škôlka, práca, krúžky, domov. Matka síce vyčerpaná, no stále v dobrej nálade. Prejde si v hlave narýchlo zoznam. Šesť hodín, času dosť, najprv úlohy, medzitým uvariť večeru, po úlohách sa najeme, šup do vane, dokelu, dnes sa umývajú aj vlasy, nevadí, to je len polhodina navyše.
Začínam byť v sklze, nevadí, rozprávku na dobrú noc dnes nebudem čítať, pustím ju malému na mobile, starším mobil pred spaním zhabem.
Prečítajte si: Matka roka: Vianočné darčeky
Bežný večer
Všetko ide podľa plánu, spokojne sa pustím do večere a teším sa, že si večer konečne pozriem ten dobrý film. Alebo si radšej dočítam tú knižku, na ktorú nikdy nemám čas? Ešte si to premyslím. Možno si aj víno otvorím, takýto večerný relax je na nezaplatenie.
Príprava večere vrcholí, deti okolo jedálenského stola robia akože úlohy. Treba niekomu s niečím pomôcť, ochotne sa pýtam. Nieee, pohoda...
Neprehliadnite: Matka roka: Už ani diár mi nestačí!
Najmenší je nejako ticho, toto poznám, to nevyzerá dobre. Potichu sa vplazím do detskej a zamriem vo dverách, dieťa si s úsmevom vyberá tričko do škôlky. Žiadne nie je dobré, kopa vyhádzaných vecí už siaha do výšky stola! Hlavne pokoj, to zvládneme.Miláčik, toto sa nerobí, rýchlo to upraceme.
Krpec ochotne kýva hlavou a milo sa na mňa z výšky pozerá, ako upratujem. Hneď, ako sa s ťažkosťami postavím, dieťa sa ma opýta: „ Mami a keď som urobil tento poriadok, môžem urobiť ďalší bordel tu vedľa? Veď aj ten potom upracem!“ Môžem sa naňho hnevať?
Vrátim sa do kuchyne, kde ma čakajú dve vyhladované deti. Sme strašne hladní, tie obedy v škole sú strašne malé, ako pre decká. „Tak prečo si nepýtate dupľu?“ pýtam sa. Nepýtame, lebo nedajú, čo by si potom vzali kuchárky domov? Chápem, nerozoberám, no špekulujem , že to nadhodím na ďalšom rodičku.
Spokojné deti najedené, okúpané, zuby umyté, konečne večierka! A to nie je ani desať hodín!
Som supermatka!
Môj večerný sen sa pomaly stáva skutočnosťou, keď tu zrazu pribehne dieťa číslo tri. Mamička, vybil sa ti mobil, môžeš mi radšej prečítať rozprávku? Chúďa dieťa, čo som to za matku, že mu miesto materinskej lásky podstrčím mobil? Okamžite ma chytia výčitky svedomia a idem čítať!
Pol hodina sklz, ale stále nevadí, to dám. Sadám do kresla, chytím knihu (film už nestíham), keď vstúpi dieťa číslo jeden. Vraj si pomýlil stredu s utorkom a zle sa prichystal do školy! Tak som myslel mami, či mi nepomôžeš keď už je noc, aspoň tie slovíčka ma, prosím, vyskúšaj! Prosí, lebo má na mále! To poznám. Začínam byť nervózna, nemám aj ja právo si aspoň večer sadnúť a vypnúť?
Vybavím slovíčka, zasadnem do kresla, dvadsiatykrát chytím knihu. Neprejde ani päť minút a je to tu zas! Dieťa číslo dva sa doplazí do obývačky, že jej je zle. Bolí ju hlava, to asi neprežije. Keby nespalo dieťa číslo tri, nevydržím a začnem ziapať. Aj mňa by bolela hlava, keby som nechodila načas spať! No neziapem, nestojí mi to zato, kolotoč by sa začal odznova.
Vyskúšam zase zajtra...
Matka roka: Dajte mi všetci pokoj!
Čo zaručene nechce viacdetná matka počuť?
Ako sa nezblázniť ak majú deti spoločnú detskú izbu
