Láska je najúčinnejšie afrodiziakum
Azda najväčší omyl predvádzame mladším generáciám opakovaním freudovského zdôraznenia sexu pred citovým vzťahom, dozrievaním osobnosti a umením čakať na najvhodnejšiu chvíľu.
Keď predkladáme vo väčšine televíznych relácií, článkoch v časopisoch, aj v knižných publikáciách sex ako vzrušujúcu techniku komunikácie oboch pohlaví, vôbec sa nečudujem, že z neho začíname mať strach, mieša sa nám s narastajúcou agresiou a vzájomnou neúctou medzi ľuďmi.
Aj pohľad na sexuálny život sa rokmi mení...
Mladí ľudia to dnes majú veľmi zložité, reklamujeme vhodnosť predmanželského sexu a z toho nijako nevyplývajúcu nevhodnosť akéhokoľvek mimomanželského zaujatia, potrebu obojstranného orgazmu a znehodnocujeme tento citlivý medziľudský vzťah banálnymi opismi, štatistickými číslami a odbornými návodmi, zabúdajúc na individuálnu tvorivosť, potrebnú odvahu aj nevyhnutnú pokoru.
Kedy si konečne celospoločensky uvedomíme, že láska je najkrajšie aj najúčinnejšie afrodiziakum?
Azda najväčší omyl predvádzame mladším generáciám opakovaním freudovského zdôraznenia sexu pred citovým vzťahom, dozrievaním osobnosti a umením čakať na najvhodnejšiu chvíľu.
Prečítajte si: Sexuálna výchova detí alebo ako vysvetliť otázky o príchode detí na svet?
Kde sa vytratil hlboký citový vzťah?
Inak povedané, sex ako vrcholný občasný životný zážitok nie je podmienkou, ale následkom hlbokého medziľudského citového vzťahu, preto ani nemôže slúžiť k jeho udržiavaniu („a lásky, jaký žal, s polibky nepřibývá, jak jsem se domníval“ – Jaroslav Seifert).
Následnosť je presne opačná, nie dobrý sex zabezpečí dobrý život, ale zaujímavý a neraz aj značne odriekavý život prináša najkrajšie chvíle v objatí.
Každý sexuológ rád zopakuje, že milovanie je najvzrušujúcejšie po krásnom, hoci aj namáhavom zážitku. Zdá sa, že tzv. sexuálna výchova pristupuje k problému z opačného konca.
Mali by sme svoje deti učiť skôr pekne žiť než im kaziť názory technickými pochabosťami zo sféry, ktorú vlastne vôbec nechápeme.
A čo tak ešte aj trocha dôvery, že si nájdu svoj osobný postoj, možno i plný rozpakov a pýrenia sa, ale nie napodobneninu super star. Túžba po sexe, ktorej sme v modernej výchove vyšli tak ľahostajne v ústrety, nie je podľa serióznych autorov prejavom sily pohlavného pudu, ale skôr nedostatkom pocitu rodinnej lásky, prejavom komplexov menejcennosti, nedostatkom ženského či mužského sebavedomia, občas aj následkom nudy alebo nekritického sebapodceňujúceho napodobňovania blúdiacich kamarátov.
Sex sa dostáva do úlohy náhrady za cit, ktorý je nenahraditeľný. Napriek celospoločenskému erotickému a sexuálnemu jasotu, zahmlili sme si podstatu pekných ľudských vzťahov.
Ak je sex primárnym a najdôležitejším vzťahom dvoch ľudí, bude ľahko zneužiteľný vo svojej čiste fyzickej podobe. Pokiaľ ho však postavíme až na vrchol osobnostného a citového vývinu, bude chránený milostnými rituálmi, prirodzeným studom aj odvahou čakania.
Od kamarátstva k priateľstvu, ďalej k citovému vzťahu, prvej rozochvenej puse, nekonečnému otáľaniu a odkladaniu, cez spoločné športové či kultúrne zážitky, citové dozrievanie, zvažovanie a pochybnosti až k nesmelému objatiu s prísľubom záväzkov alebo vedomému, hoc aj bolestnému odchodu.
Neznemožniť si predčasne spoločnú budúcnosť, ale si ani nezahatať niekedy veľmi potrebný ústup po horiacich mostoch.
Zástancovia modernej liberálnej sexuálnej výchovy si už iste brúsia nože, hoci formálne asi máme rovnaké ciele.
Postaviť iskru oka a dotyk ruky na najvyšší piedestál ľudského života, iba že si myslím, že tento vrcholný zážitok je potrebné podoprieť celým intelektovým, citovým aj vôľovým vývinom, neskonzumovať ho pri prvej príležitosti, ale zaslúžiť si ho zápasom o tie najkrajšie ľudské hodnoty.
Prečítajte si: Sexuálna výchova detí? Smelo do toho!
Ako pripraviť deti na zdravý sexuálny život?
Vrátiť sa v dnešnej technologickej kríze trochu k poézii, k očareniu prírodou a schopnosti odložiť potešenie na väčšie a krajšie.
Takto chápaný sex nie je zraniteľný, naoko je chránený citom, má dostatočný odklad k rozumovému zvažovaniu a sebaistotu vôle k samostatnému rozhodovaniu.
Ako zadefinovať ochranu pred tým zlým, necitlivým, ubližujúcim a egoistickým sexom? Mali by sme vždy vedieť s kým a kde sú naše malé deti. Chrániť ich pred nevhodnými ľuďmi, nepustiť ich ani na chvíľu zo starostlivého dozoru, tak ako ich chránime pred fyzickým zranením.
Nemôžeme ich vystrašiť pred ohrozujúcou spoločnosťou, len im naznačiť, že ľudia sú rôzni a predvídať situácie, na ktoré potrebujú celkom konkrétny model (neber si jedlo od neznámych, nechoď s nikým, koho dobre nepoznáš a najlepšie až keď sa dohodneme a pod.).
Najdôležitejšie je zachovať si vzájomnú dôveru, aby sa dieťa nebálo priznať, aby cítilo, že všetko sa najlepšie a najrýchlejšie vyrieši v spolupráci s rodičmi.
Niekedy nechce povedať zo strachu, ale inokedy nechce rodiča sklamať a zarmútiť. Aj tu je dobré dieťa ubezpečiť, že otvorenosť je oveľa prijateľnejšia.
Chránime dievčatá, ale aj chlapcov, nikdy nedosiahneme stopercentnú istotu, ale oplatí sa čo najviac predvídať bez toho, aby sme stratili dôveru k dobrým ľuďom. Citliví k životným krásam a nie bezbranní k jeho nástrahám.
Ako vždy, aj v tejto prekrásnej sfére medziľudských vzťahov si dieťa buduje svoje postoje podľa rodičov a všetkých blízkych. Nie je dôležité poúčanie (deti často radšej prijmú odbornú knižku než neisté príhovory), často malá poznámka, príbeh z minulosti, výzva ku kritickosti sú tou najlepšou smerovkou.
Prečítajte si: O sexuálnej výchove detí s odborníkom