FEJTÓN: Nebláznite, koniec sveta je ďaleko
Bežný deň bežnej mamy...
Ráno ako každé iné. Po poloprebdenej noci pri deťoch je tu bežný stereotyp.
Ráno robí deň...alebo mama robí deň?
Umyť seba a pokiaľ sa podarí, aj malých človiečikov, ktorí už jedným okom pokukujú po stole a čakajú raňajky. Zvyčajne sa ich očakávanie (čerstvé palacinky s čokoládou) nezhoduje s realitou (včerajší chlieb pomastený maslom). Preto bojujeme s každým kúskom, ktorý sa podarí dostať do malých pusiniek.
Trpezlivo vysvetľujeme vykriveným tváričkám, že papať sa musí, lebo bruško v noci vyhladlo a jednou rukou zachraňujeme zo stola veci, ktoré čaká voľný pád na zem. Studená káva končí v našom žalúdku, rovnako ako aj nedojedené kúsky chleba. Raňajky máme za sebou.
Žena doma: Prečo sú moje baby ufúľané
Na chvíľu necháme deti samé so sebou. Nech porozhadzujú hračky a vyťahajú sa za vlasy, lebo potrebujeme zapnúť práčku a vytriediť bielizeň. Skontrolujeme stav v detskej izbe a pokiaľ sa nič závažné nedeje, načistíme zeleninu do polievky a jedným prstom „lajkneme“ kamarátkin status na sociálnej sieti.
Po hodinke nás čaká veľká výzva. Obliecť decká a vyraziť na prechádzku. Kým ony majú na sebe už všetky komponety chrániace ich telíčka, to naše telo je celé upotené. Cieľ našej výpravy dňa je jasný: Unaviť deti, aby po obede zaspali.
S touto víziou ich zaháňame, keď sa nebezpečne priblížia k ceste a rušíme ich skvelý nápad ochutnávať kamienky z chodníka. V obchode sa hráme hru kto z koho. V nej zvyčajne prehráme. Okrem chleba pribudli do košíka aj sladkosti a sladké šťavy, ktorým by sa doktor Bukovský nepotešil. Ani my sa netešíme, ale ľudia na nás zazerajú, prečo deťom nedoprajeme, a tak naše zlatíčka víťazoslávne olizujú čokoládové keksy.
Obedová polievka chutila. Radosť nám pokazil len telefonát s mužom nášho života, ktorý opäť musí zostať v práci dlhšie. Vraj robota. Dobre. Veď raz si svoje neskoré príchody domov odpracuje. Snívame o wellness pobyte v krásnom hoteli. Masáži, saune, dobrom jedle a tichu bez detí. Keď budú trochu väčšie, už sa nebude chlapsky vyhovárať, že potrebujú mamu. Necháme mu ich na celý víkend... Raz.
Najlepšou matkou je žena, ktorá neváha zobudiť o tretej ráno svojho muža, lebo má dojem, že dieťa plače.
(Ernest Hemingway)
Obedný spánok sú malé galeje. Pre mamu
Tri krátke rozprávky. Päťkrát čajík. Dvakrát toaleta. Po hodine deti zaspali. Sadáme si k počítaču a snažíme sa urobiť si aký taký prehľad o dianí vo svete.
Po troch rokoch na materskej nám dá zabrať spomenúť si aj na meno šéfa ministerstva, ktoré nás matky finančne podporuje. Vzhľadom na tú úbohú sumičku sa netreba čudovať, že mu ani na meno nevieme prísť.
Žena doma: Mamu si nekúpite, nie je hlúpa
Svokra na návšteve
Popoludní príde svokra. Narýchlo upraceme kuchyňu a trochu sa dáme do poriadku aj my. Vlasy učesať, tvár primaľovať. Nech nemá dôvod blahosklonne poznamenať ako minule, že by sme mali skúsiť medicínsky zázrak v kréme proti vráskam, ktorý na nej vraj funguje.
Vysvetliť jej, že pre nás je päťdesiateurový krém nedosiahnuteľným luxusom by bolo zbytočné. Je presvedčená, že jej syn zarába veľké peniaze a máme sa pri ňom ako prasa v žite. Radšej si zahryzneme do jazyka, lebo nám postráži deti. Občas.
Popoludnie ubehne ako voda. Musíme byť v pozore, aby mama vášho muža nevidela ten prach pod posteľou v spálni a už vôbec sa nezaoberala ohorkom cigarety na balkóne.
Deti babičku milujú. Je vtipná, hravá a oddýchnutá, na rozdiel od mamy. Nekričí, nenadáva, nebije. Vôbec nám to neprekáža. Užívame si chvíľu, keď po nás neskáču a nemrnčia nám pri uchu. Po jej odchode z nás opadne napätie a necháme deti dopapať koláčiky, ktoré svokre nechutili. Sú kupované a vraj tučné. No a čo. Deti sa oblizujú. Aj nám také chutia. Na večeru sa servíruje polievka z obeda, plus zemiakové placky od svokruši.
Žiadne dieťa nie je také roztomilé, aby matka nebola šťastná, keď konečne zaspí.
(R.W. Emerson )
Večerné rituály sú dôležité
Večerné rituály máme najradšej z celého dňa. Predstava pokojného neskorého večera, keď deti spinkajú a my máme čas len na seba, je príjemná. Nepokojné hlávky oddychujú. Čo sa v nich odohráva, môžeme len tušiť. Dúfame, že nás majú rady a tie božteky na dobrú noc neboli len zo zvyku.
Ďalší deň je za nami. Poďakujeme, že sme ho prežili v zdraví. V televízii vedú diskusie o konci sveta. Pousmejeme sa nad filozoficko - metafyzickými úvahami (pseudo)vedcov.
Koniec sveta je ešte ďaleko
My mamy vieme, že ešte prísť nemôže. Ešte potrebujeme veľa hodín, dní, mesiacov a rokov, aby z našich detí vyrástli slušní ľudia. Po tom, čo sme ich naučili chodiť, rozprávať, jesť a chodiť na nočník, si zaslúžime dožiť sa dňa, keď nám naše deti uvaria kávu, prinesú deku a prečítajú dennú tlač. Koniec sveta je ešte ďaleko.
