Skutočný príbeh: Koniec môjho dojčenia
Ukončenie dojčenia prišlo nečakane, nebola som na to pripravená, ale môžem povedať, že mi riadne odľahlo.
Po narodení synčeka som začala s nadšením dojčiť. Bola som neskúsená, viackrát sa stalo, že som si nevedela správne dieťatko priložiť.
Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor
Príliš časté dojčenie?
Sestričky v pôrodnici mi trpezlivo pomáhali naučiť sa správnej technike pri dojčení. Kamarátky ma strašili zápalmi prsníkov, upchatými mliekovodmi i rozhryzenými bradavkami. Všetky tieto strašiaky sa mi našťastie vyhli, jediným ,,problémom" bola synova veľká chuť do papania. Neváhal si i ako 1-ročný vypýtať 5-krát cez deň a v noci i 4-krát.
Viem, určite by nejaký odborník na výživu povedal, že také časté dojčenie v jeho veku nie je v poriadku a 1-ročné dieťa by už malo prespať celú noc.
Ale ktorú matku by netešilo dieťa, ktoré priam pred očami rastie a neustále sa dožaduje materského mliečka? Boli to pre mňa neopakovateľné chvíle, na to slastné mľaskanie, či spokojnú tváričku po papaní snáď nezabudnem do konca života.
Chce piť len materské mlieko: čo s tým?
Nečakané ukončenie dojčenia
Ukončenie dojčenia prišlo nečakane, nebola som na to pripravená, ale môžem povedať, že mi riadne odľahlo. Nočné dojčenia boli veľkou skúškou mojej trpezlivosti, pre syna to však bola takmer vždy len kontrola mojej prítomnosti...
Jedného dňa manžel prišiel z práce s tým, že ho na týždeň posielajú do Maďarska. Bez dlhých rečí som sa nasťahovala k rodičom, netúžila som sama obzerať štyri steny nášho bytu.
Prvý večer si synček dlho všetko zvedavo obzeral, prehadzoval sa, nie a nie zaspať. Mal vtedy takmer 1,5 roka, predtým zaspával vždy vo svojej postieľke, už poznal svoju izbu, tiene i svetielka predierajúce sa z ulice. Teraz bol pre neho v nie úplne neznámom prostredí, ale predsa to bolo iné ako doma.
Napokon predsa len zaspal, ja som však zaspávala so skľučujúcou predstavou, koľkokrát asi budem musieť v noci otvárať bufet, potom opäť zaspávať, ako ma ráno bude bolieť hlava a aká asi budem po takej noci unavená a mrzutá.
Ráno sa budím vyspatá do ružova, synček vedľa mňa spokojne odfukuje, nechápem, čo sa stalo. Žeby zmena prostredia dokázala spôsobiť ukončenie mojich nočných služieb?
Na raňajky si synček svoje obľúbené mliečko zaslúžil ako nikdy predtým, nemusel ani spustiť to svoje zaužívané : ,,Mama, daj meme!“
Ďalšie noci iba potvrdzovali moje tušenie, že koniec dojčenia sa nenávratne blíži. Raňajky a večere sme ešte dopĺňali materským mliekom, neskôr to boli už len večere a keď sa manžel vrátil zo služobnej cesty, mal pred sebou ,,veľké“ – malé chlapčiatko, ktoré prespí celú noc bez prerušenia a na materské mliečko si už ani nespomenie.
Spomienky na toto krásne obdobie v živote matky a dieťaťa mám uložené hlboko v srdci a ani plynúce roky či pribúdajúce starosti mi ich nevezmú.
Ako „bezbolestne“ zvládnuť odstavenie dieťatka?
