Keď ti povinnosti lámu chrbticu... Kam utekáš?
Každý z nás potrebuje raz za čas uniknúť z prítomnosti, alebo, naopak, spojiť sa sám so sebou.
Tu mi napadá, aká je vaša neresť?
Máme rôzne druhy nerestí. Niektoré sa radia k veľkým morálnym hriechom, no my si teraz spomenieme také tie ľahšie prehrešky. No aj tie môžu narobiť požehnane veľa šarapaty.
Kávička zalievaná, prekapávaná, instantná, viedenská či prestížna etiópska stredne pražená...Čokoláda biela, mliečna, horká, belgická či na varenie...Vínko s colou, kyslé, sladké, polosladké, ružové, biele, červené...Topánky, šaty, bižutéria, dekorácie, suveníry...
Podľa toho, v akom množstve siahaš po jednotlivých nerestiach, dá sa potom ľahko určiť, či utekáš, alebo sa spájaš.
JARNÉ UPRATOVANIE: Tento rok budeš upratovať seba a nie obývačku
Keď piješ zo desať kávičiek denne...
Keď sa ti v skrinke v kuchyni tlačia štyri obrovské čokolády, čipsy sú na večernom poriadku a krabičky cigariet sa vyprázdňujú tak rýchlo, že ich nestíhaš dokupovať...Topánok máš toľko, že ledva prejdeš cez chodbu a tvoja skriňa praská vo švíkoch, tak utekáš. Proste utekáš od prítomnosti, od problému, od toho, čo nechceš v žiadnom prípade cítiť.
V robote máš toho nad hlavu, tak vyťahuješ jedno sladké potešenie za druhým...Šéfka ťa neustále kritizuje, kamoška ťa ohovára po celej dedine a tak večer čo večer chrúmeš pri filme jemne solené, kotlíkové či s jarnou cibuľkou... Chce sa ti plakať, chce sa ti kričať, ale tieto emócie s prehľadom poriešia čipsy. Záplava povinností ti láme chrbticu.
Muži by mali zdieľať domáce práce, nie nám s nimi pomáhať
Nežiadaš o pomoc?!
Pomaly už od neustálej záťaže nevládzeš ani chodiť, ale nechceš požiadať o pomoc, lebo sa hanbíš, že ťa ľudia uvidia slabú a neschopnú a tak radšej schováš tieto pocity do obláčika dymu, nech aspoň na chvíľu zmizne ten bezcitný, tvrdý svet.
Tých dymových chvíľ ale postupne pribúda.
Aj nových topánok pribúda.
Aj šatstva pribúda.
Aj dekorácií pribúda
Aj kilečká sa nabaľujú.
Lebo ono to všetko síce poteší dušu, ale vždy len dočasne. Kým nepríde ďalšia kríza a ďalšie nové topánky. Tomu sa hovorí úteky od seba samého. Nuž a spojenia so samým sebou pri kávičke, či čokoláde sa pre zmenu uskutočňujú vtedy, keď si ich naplno vychutnávaš, zažívaš mini nirvánu z tej slastnej chuti, ale je tu jeden veľký rozdiel.
Deň bez kávy ti nerobí žiaden problém.
Týždeň bez kávy ti nerobí žiaden problém.
Neutekáš po Milku do večierky v momente, ako zistíš, že si si ju zabudla kúpiť.
Nepadáš do depresie, ani do abstinencie, ani do strachu, že nemáš pri sebe záchrancov, ktorí potlačia všetky tvoje neželané emócie.
Nemáš paniku zo situácie.
Dovolíš si cítiť svoje problémy, starosti a slabosti a nebojíš sa na ne pozrieť. Vyplačeš sa, vybúchaš sa, vyupratuješ sa. Vysadenie niektorej z nerestí s tebou absolútne nezamáva.
Keď je žena smutná...
Oddaj sa v pohode svojej vášni
Svojej neresti.
Vychutnaj si vínečko, viedenskú, veterník či cigaretku, no oddaj sa aj emócii, od ktorej utekáš.
Lebo raz príde deň, keď sa všetka tá čokoláda na teba zosype a ty sa budeš musieť kuknúť, pred čím všetkým vlastne utekáš...