Keď muž chce druhé dieťa, ale žena váha...
„Ak ho vynosíš, porodíš a ostaneš s ním tri roky doma, súhlasím!“ – odpovedá Zuzana nahnevane už po x-tý raz svojmu manželovi.
Miešajú sa v nej pocity: Láska k manželovi aj prvorodenej dcérke hovoria – smelo do toho! Avšak spomienky na rizikové prvé tehotenstvo, ťažký pôrod aj obdobie šestonedelia, o ktorom ona hovorí ako nie o šiestich, ale šesto nedeliach, jej razantne kričia: NIE! Nenechaj sa prehovoriť!
Kedy je čas na druhé dieťa?
Na tento problém, ktorý zďaleka nie je taký ojedinelý ako sa na prvý pohľad môže zdať sme sa pozhovárali s odborníkom, psychologičkou Mgr. Miroslavou Zimányiovou:
Do akej miery môže „konflikt“ v otázke počtu členov rodiny ovplyvniť chod domácnosti? Čo môže táto nezhoda poškodiť, resp. ako môže ovplyvniť vzťah partnerov?
Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré sa žena rozhodne, že nechce druhé/ďalšie dieťa. Dôvody najčastejšie bývajú hlbšie, emocionálne a racionálne ich len prekrývajú. Blízky otvorený vzťah partnerov im umožní sa o probléme úprimne porozprávať, zdieľať tieto skryté obavy a strach, čím sa môže uvoľniť napätie a partneri sú schopní vzájomne sa vnímať, rešpektovať a hľadať, čo je pre ďalšie fungovanie ich vzťahu najlepšie.
Ten z partnerov, ktorý túži po ďalšom dieťati, môže prežívať smútok, hnev i frustráciu z nenaplnenej potreby. Je dôležité, aby jeho prežívanie bolo legitimizované, prijímané, potlačenie môže viesť k ťažším pocitom krivdy, nespravodlivosti a neporozumenia, ktoré môžu vážne narušiť vzájomnú dôveru vo vzťahu. Mnohí rodičia, ktorí z rôznych dôvodov nenaplnili svoju túžbu po druhom dieťati, prežívajú výraznejšie obavy o dieťa, strach, že by sa mu mohlo niečo stať a oni by zostali bez dieťaťa a na ďalšie by už mohlo byť neskoro.
Kedy treba snaženie a prehováranie ukončiť a prijať situáciu?
Rozhodnutie dvoch partnerov v otázke mať či nemať ďalšie dieťa je dlhá a neľahká cesta, hlavne ak jeden z partnerov po dieťati veľmi túži. Toto rozhodnutie by malo byť spoločné, malo by rešpektovať oboch partnerov, ich prežívanie.
Ako by mali otcovia, ktorí chcú druhé dieťa, vhodne reagovať na manželkino odmietanie?
Dôležitá je trpezlivosť a ochota „načúvať“, nie starostlivo pripravovať čo najrozumnejšie argumenty. Je potrebné vzájomné porozumenie partnerov, ak je muž pre svoju partnerku emocionálnou oporou, skôr sa dozvie dôvody, prečo žena odmieta ďalšie dieťa. Je dôležité vnímať vzájomný vzťah vo všetkých rôznorodých aspektoch, ktoré ho tvoria, a ďalšie dieťa je len jedným z nich.
Možná nedôvera voči partnerovi, obavy ženy, či zvládne ďalšie dieťa, traumatické zážitky z predchádzajúceho tehotenstva či pôrodu... To všetko sa môže podpísať pod jej rozhodnutie nemať ďalšie dieťa. Muž môže ponúknuť žene bezpečný priestor pre vyjadrenie obáv a strachu a spolu tak môžu hľadať konštruktívne možnosti riešenia.
Medzi nami mamami: Jedináčik? Prečo?!
Je skutočne výsadou ženy rozhodovať o počte členov rodiny?
Hovoriť o výsade v tak citlivej vzťahovej oblasti ako sú deti a ich počet je posun „problému“ smerom k súboju „kto z koho“. Partnerstvo dvoch rodičov by malo v sebe niesť zdieľanú mieru rozhodovania a autonómie. Ak dochádza v otázke ďalších detí medzi manželmi k hlbokému nedorozumeniu, je otázne, ako fungujú iné aspekty ich vzájomného spolužitia, či vo vzťahu existuje dôvera a bezpečie, či je legitímna možnosť prinášať partnerovi i svoje obavy, neistoty, strachy. Či som prijímaný partnerom i v situácii, keď moje potreby a túžby sú odlišné od tých jeho, ale aj či ja viem vnímať potreby partnera a či vieme spolu hľadať spoločné riešenie pre náš vzťah.
Aký je život jedináčika? Je naozaj chudobný, cítia tieto deti samotu?
Život jedináčika v žiadnom prípade nemusí byť chudobný, často sa práve naopak rodičia jediného dieťaťa usilujú vyplniť jeho čas mnohými aktivitami a starajú sa o dostatočnú sieť sociálnych väzieb svojho potomka.
Ako existuje množstvo dôvodov, prečo sa rodičia rozhodnú mať len jedno dieťa, tak existuje i množstvo sociálno-ekonomických pomerov, v ktorých dieťa vyrastá, veľmi dôležité je nevytvárať dieťaťu „skleníkový efekt“ v prílišnej naviazanosti na rodičov, skutočne nebezpečná je pre jedináčika pozícia „stred vesmíru svojich rodičov“.
Je pravdou, že jedináčikovia sú introverti s boľavým vnútrom?
Určite nie. Pozícia jedináčika má svoje špecifiká, ktoré deti z viacdetných rodín nepoznajú, ale hovoriť o predurčení k boľavej uzavretosti je viac ako nadnesené. Jedináčikovia môžu častejšie zažívať izoláciu a vlastnú výlučnosť, chýba im skúsenosť zo súrodeneckých konfliktov „môžem prehrať a je to stále OK“, ale citliví, empatickí rodičia, ktorí rešpektujú osobnosť dieťaťa s jeho potrebami a túžbami bez prílišného hyperprotektívneho ochranárstva, vytvoria dieťaťu krásne detstvo.
Akým prínosom je pre dieťa súrodenec?
Zažiť si blízky súrodenecký vzťah je nenahraditeľná skúsenosť, dieťa v rôznych vekových obdobiach inak prežíva „prírastok“ do rodiny. Súrodenec je pre staršie dieťa výraznou zmenou vo vzájomných interakciách s rodičmi. Deti majú šancu zažiť si zdravú rivalitu, kedy o pozornosť rodičov musia „bojovať“, zistia, že nie je niečím samozrejmým. Rovnako môžu zažiť istotu partnerstva so súrodencom, koalíciu a spolupatričnosť, učia sa schopnosti kooperácie.
Spolužitím viacerých súrodencov sa buduje schopnosť prispôsobiť sa, potreba vydobyť si svoje miesto na zemi. Súrodenec pre dieťa znamená istotu zachovania rodiny do budúcnosti, keď tu už rodičia nebudú.
Mnoho rodín rieši otázku, či mať druhé dieťa. Ja riešim tretie.