Keď sa do nášho života vkradne strach a úzkosť

Mgr. Miroslava Miková | 16. júl 2017

Často sa stáva, že nám strach začne znepríjemňovať život. Obavy, strach až hrôza z rôznych situácií, predmetov či okolností môžu zásadným spôsobom zmeniť náš život k horšiemu.

Strach vo svojej podstate má v našom živote významnú funkciu. Jeho úlohou je ochraňovať človeka pred nebezpečenstvom. Je to tak od počiatku ľudstva. Mnohí odborníci ho zaraďujú medzi najintenzívnejšie emócie.

Často sa však stáva, že nám strach začne znepríjemňovať život.

Obavy, strach až hrôza z rôznych situácií, predmetov či okolností môžu zásadným spôsobom zmeniť náš život k horšiemu. Rovnako nepríjemné ako strach sú rôzne úzkosti. Časté pociťovanie strachu vedie k úzkostlivosti, ktorá dokáže zásadným spôsobom ovplyvniť ľudskú existenciu.

S obavami, strachom a úzkosťami sú spojené fyziologické prejavy – búšenie srdca, vysoký krvný tlak, nadmerné potenie, tráviace ťažkosti, problémy s dýchaním a podobne.

Výsledkom spojenia týchto faktorov je narušenie celkovej kvality života človeka.

Neviem, kde mi hlava stojí !

V čom spočíva rozdiel medzi strachom a úzkosťou?

Podľa psychologického slovníka je strach charakterizovaný ako stresujúci emočný stav. V prípadoch ohrozenia, fyzického alebo psychologického nebezpečenstva nás strach uvedie do zvláštnej emočnej fázy sprevádzanej fyziologickými reakciami. Strach je pozitívny v prípade, že vedie k prekonaniu či vyhnutiu sa nebezpečenstvu. Ak je však jeho dôsledkom fóbia alebo úzkosť, stáva sa patologickým.

Úzkosť je charakterizovaná ako chronické nervové vypätie. Úzkosť samú o sebe pociťujeme pri zložitejších životných situáciách. Ak sa však objavuje bez príčiny, stáva sa patologickým javom a treba ju riešiť.

Plač detí a slzy dospelých

Ako to celé začína?

Na začiatku patologickej úzkosti a strachu je spúšťač. Spúšťačom môžu byť rôzne situácie, myšlienky alebo predstavy. Postupne sa pridajú myšlienky, ku ktorým sa pripájajú emócie. Emócie sú sprevádzané telesnými príznakmi.

Spojením situácií, ktoré sú spúšťačom, myšlienok, emócií, telesných príznakov dochádza k ich odzrkadleniu v správaní človeka, ktoré samozrejme nesie so sebou svoje dôsledky. Výsledkom je vznik rôznych úzkostí či fóbií.

Čo je fóbia a aké sú hlavné druhy fóbií?

Fóbia je veľmi intenzívny strach, úzkostná porucha, ktorá má v skutočnosti len malé alebo dokonca žiadne opodstatnenie. Strach je iracionálny a vedie k stavu, že sa človek snaží danej situácii vyhnúť.

Fóbie rozdeľujeme na jednoduché a komplexné fóbie:

Pri jednoduchých fóbiách vie človek presne a jasne definovať pôvod jeho strachu. Môžu ním byť pavúky, hady, strach z lietania či zubárov. Človek si je plne vedomý, že jeho strach je úplne neopodstatnený, nezmyselný, ale napriek tomu ho nedokáže vedome potlačiť.

Mohlo by vás zaujímať: Viete ako relaxovať tak, aby si vaše telo naozaj oddýchlo?

Medzi komplexné (špecifické) fóbie patrí napríklad agorafóbia a sociálna fóbia.

Agorafóbia

Agorafóbia bola v minulosti známa pod pojmom „strach z veľkých otvorených priestranstiev.“ V súčasnosti však odborníci zaraďujú pod tento pojem fóbiu z priestorov s veľkým množstvom ľudí. To však nie je všetko.

Agorafóbiou je rovnako nazývaný strach z miest, kde je človek sám. Človek má pocit, že sa z týchto priestorov nedostane, prípadne, že mu nedokáže byť okamžite poskytnutá prvá pomoc. Najbezpečnejšie sa cíti napríklad v pohodlí domova alebo v kancelárii. Ostatné miesta v ňom vyvolávajú negatívne pocity. Čo to znamená?

Človek postihnutý touto fóbiou sa bojí, že sa mu niečo stane ak sa nachádza v preplnených priestoroch alebo naopak, keď bude sám. Pod pojmom „niečo“ sú myslené stavy ako je strata vedomia, infarkt či iné zdravotné ťažkosti. Následne sa bojí, že na týchto miestach mu nepomôžu dostatočne včas.

Prečítajte si aj: Rodič na pokraji šialenstva? Môže za to dieťa!

Sociálna fóbia

Už samotný názov sociálnej fóbie naznačuje, že ide o nepríjemné pocity, ktoré sa týkajú kontaktov s ostatnými ľuďmi. Postihnutí touto fóbiou majú problémy so sociálnym kontaktom. Cítia sa pozorovaní a kritizovaní. Človek sa obáva, ako bude vnímaný druhými ľuďmi a ako ho budú hodnotiť. Táto predstava sa následne negatívne prejaví v jeho správaní a konaní. Toto zdanie resp. mienka o sebe samom často vychádza z minulosti. Človek trpí nedostatkom sebavedomia a prechováva sám k sebe negatívne pocity.

Panické úzkostné poruchy predstavujú veľmi silné záchvaty strachu, ktoré prichádzajú v rôznych intervaloch, ktoré nemožno predvídať.

Generalizovaná úzkostná porucha

Generalizovaná úzkostná porucha je stav, keď človek žije v neustálom strachu a obavách. Tieto pocity nemajú opodstatnenie a človek sa často bojí obyčajných činností či okolností. Osoba postihnutá generalizovanou úzkostnou poruchou stále niečo „rieši“. Má neodbytné myšlienky, že sa niečo môže stať alebo nie je v poriadku. K týmto pocitom sa pridávajú fyziologické ťažkosti.

Obsedantno-kompulzívna porucha

Obsedantno-kompulzívna porucha je charakteristická neodbytnými myšlienkami resp. nutkaním, ktorého sa človek snaží zbaviť nejakou činnosťou, ktorá ich podľa neho eliminuje. Napríklad sa bojí požiaru v kuchyni, preto sa neustále vracia a kontroluje situáciu (vypnutý sporák). Myšlienky na nákazlivú chorobu eliminuje častým umývaním rúk. Strach zo zlodeja rieši kontrolou zamknutých dverí a podobne. Často sa táto porucha prejavuje potrebou neustáleho počítania predmetov, zbierania rôznych vecí či vyslovenia určitých slov.

Dôsledkom traumatizujúcich životných udalostí akými sú násilné prepadnutia, znásilnenia či automobilové nehody sú postraumatické úzkostné syndrómy.

Ako sa obáv, strachu a úzkosti zbaviť?

Človek dokáže mnohé negatívne pocity ovplyvniť cielenými myšlienkami. Cielené myslenie dokáže negatívne pocity dostať na primeranú úroveň, kde človeku nespôsobujú nepríjemnosti. Pri ľahkých formách dokáže účinne pomôcť šport. Rovnako účinným prostriedkom ako dostať negatívne emócie pod kontrolu je dostatočný relax. Relaxačné a športové aktivity v spojení s upokojujúcimi čajmi dokážu pomôcť pri ľahších formách fóbií.

Pri ťažších stavoch je nevyhnutné vyhľadať pomoc psychológa či psychiatra. Obavy, strach a úzkosť patria medzi bežné ochorenia, ktoré sa dajú efektívne liečiť. Nie je hanbou priznať si vlastnú bezmocnosť s nimi bojovať a zveriť sa do rúk odborníka.

Prečítajte si aj: