Hovoriť s deťmi o smrti? Zaslúžia si pravdu
Máme deti zaťažovať niečím takým smutným, ako je smrť? Dokážu to pochopiť a prijať?
Smrť v nás vyvoláva negatívny pocit. Vyhýbame sa tomuto slovu, akoby samotné znamenalo niečo zlé. V tomto období je však nemožné na ňu nemyslieť. Spomíname na tých, ktorých sme ľúbili a boli súčasťou nášho života. Zapálené sviečky na cintorínoch sú symbolom toho, že tí, ktorí si už so smrťou podali ruku, nie sú nami zabudnutí.
Hovorme s deťmi o smrti: ako vysvetliť deťom otázky o smrti a o nebi?
Zmieriť sa so stratou, ktorá je definitívna, nie je ľahké. Ak sa týka blízkej rodiny, je to o to ťažšie. Napriek tomu, že smrť je súčasťou života (aj keď to znie zvláštne), je to stále tabuizovaná téma, najmä čo sa týka detí.
Babička neodišla, babička zomrela
Psychológovia sa zhodujú v názore, že deťom netreba klamať. O ničom a nikdy. Teda ani o smrti. Nezakrývajte nezvratnú stratu slovíčkami „odišla“, „zaspala“, „odišla na dlhú cestu“. Deti si to vysvetlia tak, že ak babička odišla, musí sa raz predsa vrátiť. Ak zaspala, raz sa zobudí. Takéto polopravdy u nich môžu vyvolať strach zaspať, lebo sa budú báť, že spánok súvisí so smrťou.
Realita smrti sa nedá tak ľahko pochopiť, ale dieťa sa skôr zmieri so smútkom a slzami, ako so zradou a klamstvom. Tabuizovanie smrti deti neochráni pred bolesťou. Ak nedostanú vysvetlenie, začne naplno pracovať ich fantázia a tá môže byť pre ne bolestnejšia.
Deti si často predstavujú veci, ktoré sú oveľa horšie ako pravda, ak nemajú potrebné informácie (babička sa na mňa hnevá, lebo som je na poslednej návšteve nechcela dať pusu a už ma nechce nikdy vidieť. Nemá ma rada, odišla kvôli mne a podobne...). To, ako im vysvetlíme túto citlivú tému a ako sa so smrťou vyrovnávame my sami, má podstatný vplyv na to, ako ju prijme dieťa.
Od nás sa naučí zvládnuť smútok, bolesť a definitívnu stratu niekoho, kto bol súčasťou nášho života. Je prirodzené a pre dieťa dobré, ak svoje emócie prejavíte navonok. Tým aj jemu „dovolíte“ smútiť. Ak sa s nimi o smrti nebudeme rozprávať deti vytušia, že je to pre nás ťažké a bolestivé a stane sa aj pre ne tabu. V dospelosti nebudú pripravené zmieriť sa so smrťou a prijať ju. Nenúťte však deti, aby smútili s vami, ak to tak necítia. Nechajte ich hrať sa, smiať a robiť to, čo majú rady.
Zoznámte deti so smrťou
Deti sú veľmi vnímavé. Ak ich zoznámime so skutočnosťou, že všetko živé raz musí zomrieť, ešte predtým, ako sa ich smrť dotkne bližšie, ľahšie ju prijmú. Mŕtvy chrobáčik na ihrisku, vtáčik vypadnutý z hniezda, nehybná dážďovka na ceste, toto je realita, ktorú im môžeme pomôcť pochopiť.
Smrť domáceho zvieratka je tiež príležitosťou na to, aby pochopili, že je súčasťou našich životov. Pomôžte im prekonať ich smútok, buďte s nimi, kým sa vyplačú. Pochovajte ho spolu a spomínajte na neho, keď to dieťa bude vyžadovať.
Deti sú aj v súvislosti so smrťou zvedavé a kladú rôzne otázky (čo bude s telom vtáčika, ktorého ste pochovali, či tam nebude hladný a podobne). Odpovedajte im na ne úprimne, ale len v tom rozsahu, ako sa pýtajú. Stručne dieťaťu vysvetlite, že ich zvieratko, ktoré zomrelo, už nedýcha, nie je hladné ani smädné, nie je mu zima ani teplo. Nezachádzajte zbytočne do detailov.
Vysvetliť smrť je náročné. Nespájajte ju napríklad len s chorobou (zomrel, lebo bol chorý), lebo si dieťa môže aj obyčajnú nádchu spájať so zlým koncom. Ak nám deti dôverujú, tak aj pravdu o konci života prijmú bez toho, aby to pre ne znamenalo prehnanú úzkosť, či strach.
Predstavy detí o smrti sú rôzne a menia sa vekom
Vyvíjajú sa aj podľa toho, či s ňou dieťa prišlo do kontaktu priamo, alebo len z rozprávania.
- Aj keď si najmenšie bábätká smrť neuvedomujú, môžu zareagovať na smútok a úzkosť, ktoré cítia z okolia.
- Deti v predškolskom veku ešte celkom nechápu definitívu smrti a jej nezvratnosť. Vnímajú ju ako cestu, spánok, ako niečo, čo sa ešte dá „napraviť“. Byť mŕtvy pre ne znamená byť menej živý.
- Deti približne od piateho do deviateho roku života začínajú rozumieť tomu, že smrť je konečná. Zatiaľ si ale nie celkom uvedomujú, že aj ony raz musia zomrieť.
- Odborníci tvrdia, že od desiateho roku života sú deti schopné pochopiť smrť podobne ako dospelý.
Otázka smrti a prípadne aj posmrtného života je v rodinách zodpovedaná aj na základe viery. Preto môžu prísť deti zo škôlky či školy s rôznymi „novinkami“. Tu zohráva svoju úlohu vaše presvedčenie a to, ako chcete, aby smrť a rôzne pohľady na ňu vnímalo vaše dieťa.
Ak počas týchto dní navštívite so spomienkou hroby svojich blízkych a vaše dieťa sa bude pýtať, pravdivo mu odpovedzte. Ak bude smútiť za starkou, keď zapálite sviečku, pripomeňte mu pekné a veselé dni, ktoré spolu prežili. Nech je súčasťou smútku zo smrti aj teplá spomienka na osobu, ktorá patrila do vašich životov. Smrť sa nás týka všetkých.
