Dg.: WORKHOLIK. Keď práca vyhráva nad rodinou...

Dg.: WORKHOLIK. Keď práca vyhráva nad rodinou...
10.3.2017 v kategórii Mama, autor Mgr. Dagmar Pokorná, foto: istockphoto.com

Ktorej partnerke (partnerovi) a deťom by nelichotilo mať profesijne uznávaného manžela – otca, alebo úspešnú manželku – mamu? Financie v rodine nechýbajú, pri výbere dovolenky nezáleží ani na výške požadovanej sumy, počte hviezdičiek hotela či exotike destinácie. Všetko by si mohli dovoliť, keby...

Keby pracovne vyťažený partner našiel vo svojom nabitom diári aspoň tri súvislé dni na spoločne prežité chvíle s rodinou, hoci na záhrade pri dome. Nenašiel... Nenašiel, lebo firma by bez jeho prítomnosti bezpochyby „skrachovala“. Je totiž nenahraditeľný,  prácou absolútne posadnutý. Diagnóza – workoholik.  

Pracovať zo všetkých síl – zdanlivo obdivuhodná záležitosť

Zamestnávatelia vyhľadávajú pracovníkov dynamických, flexibilných, ochotných „potiahnuť“ nadčasy. Súčasnosť praje ľuďom pracovitým a úspešným. Závislosť od práce nevzniká sama od seba. Viac sú ohrození tí, ktorým na práci veľmi záleží, od detstva sú motivovaní k lepším a lepším výkonom.

Keď sa im v práci darí, akoby chytili druhý dych a majú chuť a silu ešte pridať. Pokiaľ sa stane, že to nejde, myslia si, že sa asi málo snažia, tak sa do práce o to viac „obujú“. Vznikne kolotoč, keď práca v ich živote zaberá viac a viac času.

Finančný zisk je značný, ale nie je priestor ho využiť na radosti života v kruhu blízkych. Keď dovolenka, tak s notebookom v kufri a mobilom pri uchu.

Okolie, hlavne rodinu vzniknutá situácia začne otravovať, unavovať. Nepomáha dohováranie, prosby, výčitky. Workoholik je však tak upätý na svoje pracovné povinnosti, že si ani nevšimne, ako sa odcudzuje partnerke, deťom, ako stále viac a viac zostáva sám. Aspoň má pokoj na prácu...

Workoholici by si nemali zakladať rodiny

Po našom desaťročnom manželstve už viem, že pre môjho muža je prvoradá práca. Na druhom mieste je opäť práca, a až potom, niekde ďaleko za ňou sa nachádzame my. Ja a deti. Manžel odchádza do práce skoro ráno a neskoro večer sa vracia.

Deti sú už väčšinou v posteli. Všetko je na mne. Dcéra je školáčka, jej otec ani veľmi netuší, ako sa jej darí, či má nejaké problémy, z čoho sa teší, či ju niečo trápi. Všetko v poriadku? – to jeho konverzácia s ňou, keď sa večer vidia. Janko je škôlkar, ale futbal pri bytovke hrám s ním ja, bicyklovať som ho naučila ja...

Som pre deti v podstate mamou, aj otcom. Áno, nemusím sa hnať do práce, netrápi nás nedostatok peňazí, „len“ nám chýba otec, prítomný v bežných situáciách, ktoré treba riešiť cez deň a ktoré rodinu robia rodinou.

V podstate som rezignovala. Mama mi povie, prečo sa sťažujem, veď sa mám ako v bavlnke. Nesťažujem sa, len konštatujem, že život s workoholikom je veľmi ťažký. Možno sa mýlim, ale je to závislosť ako každá iná.

Myslím, že workoholici by si nemali zakladať rodiny. Žijeme v jednom byte, ale nežijeme spoločný život. Načo sú nám peniaze, keď si ich nemôžeme spolu užiť? Zaplatil nám dovolenku v Turecku, na ktorú som išla s deťmi a so sestrou, ako opustená matka.

Bolo mi smutno, keď som videla rodiny pospolu. Už sa s ním nehádam, naše diskusie skončili vždy tým, že nepije, nemá milenky, len pracuje kvôli nám, aby sme sa mali dobre. Keď povie, že by strašne rád oddychoval a venoval sa deťom, pousmejem sa.

Nikdy sa nezmení, bojím sa, že náš partnerský vzťah sa rozpadne. Spoločné chvíle s deťmi a so mnou sa nedajú predsa ničím zaplatiť. Navyše ako štyridsiatnik začína mať zdravotné problémy. Lieky na srdce, na vysoký krvný tlak, na vysoký cholesterol...

Prečítajte si: Workholizmus: Keď je práca všetkým

Keď muž veľa pracuje, aby sa postaral o rodinu, je to v poriadku. Ale keď si nedokáže na rodinu nájsť voľný čas, a to dlhodobo, to už v poriadku nie je. Som presvedčená, že môj manžel je workoholik preto, že si ten voľný čas na nás jednoducho nájsť ani nechce, práca je preňho dôležitejšia.  Trpím tým ja, deti, celé jeho blízke okolie.

Jana (33)

Vysoké pracovné nasadenie prináša v rodine konflikty

Workoholik vypadáva z bežného života, nepodieľa sa na chode domácnosti. Chýba pri aktivitách, odpočinku, deti ho takmer nepoznajú. Čas strávený s rodinou pokladá za premárnený. Kým behá so synom po ihrisku, v práci mohol predsa toho toľko stihnúť!

„Pravý“ workoholik neprestáva myslieť na prácu, zanedbáva všetkých blízkych, ale aj seba. Nepracuje len v pracovnom prostredí zamestnania, pracuje aj doma, počas víkendov, sviatkov, voľných dní, pred odchodom do práce, alebo po príchode z nej. Typickým znakom je nevybratá dovolenka z uplynulého roka. 

Workoholizmus sa prejavuje aj na zdraví

Častým sprievodným javom u workoholikov býva zhoršenie zdravotného stavu až po totálne vyčerpanie. Nie vždy zdvihnutý prst upozornenia − Pouvažuj nad hodnotou zdravia a trochu pribrzdi! − vyvolá správnu reakciu. Len čo sa trochu „otrasie“, už sa točí v pracovnom kolotoči na maximálne obrátky. Životnú energiu totiž nedokáže čerpať z ničoho iného, len z práce. 

Zdravotné dôsledky „na ceste“ workoholika

1. štádium – nespokojnosť, vnútorné napätie, nervozita, nespavosť,

2. štádium – úzkosť, depresie, utiekanie sa k alkoholu, drogám, sexuálne zlyhanie,

3. štádium – zvýšený krvný tlak, zlyhanie srdca, žalúdočné vredy, bolesti hlavy, poruchy spánku, neschopnosť uvoľniť sa, depresia.

Workoholizmus nie je len o mužoch...

O workoholikoch zvykneme hovoriť v mužskom rode, ale rovnako ako iné závislosti (fajčenie, alkoholizmus, drogy), aj táto sa v súčasnej dobe nevyhýba ani druhej časti populácie, ženám

Pracovala som na vedúcej manažérskej pozícii v rámci medzinárodnej agentúry so sídlom na Slovensku. Stále som si hovorila, s plným nasadením rozbehnem novú aktivitu, potom si už oddýchnem. Po úspešnom kroku som chcela zasa niečo viac, neskôr ešte viac...

Čo na tom, že som z práce odchádzala domov posledná a ďakovala by som Bohu, keby mal deň aspoň dvadsaťšesť hodín. Videla som pozitívne odozvy od vedenia firmy, podriadení boli nadchnutí mojím postojom k pracovným povinnostiam, mala som pocit, že som hviezda a všetci ma obdivujú, ako to úžasne zvládam.

Neuvedomovala som si, že o deti sa v podstate starala moja mama, že domácnosť mala pod palcom pani, ktorá raz do týždňa poupratovala byt, že nákupy zaobstarával manžel. Respektíve som si všetko uvedomovala, ale bola som presvedčená, že je všetko tak, ako má byť.

Počas jedných zimných prázdnin sa stalo, že sa manžel na lyžovačke vážne zranil a dlhodobo sa liečil doma. Pohyboval sa na vozíčku, potreboval pomoc. Mama však odmietla zastávať nielen rolu matky našich dievčat, ale aj manželky – opatrovateľky môjho muža.  

Prvé, čo mi prišlo na um bolo, že mu zaobstaráme nejakú zdravotnú sestru, ale po „krutom“ rozhovore a výmene názorov na život s mamou sa tak nestalo. Po troch rokoch šialeného pracovného tempa som nedobrovoľne ubrala.

Zo začiatku som bola nervózna, nahnevaná na celý svet, obávala som sa, že vlak, ktorý som urputne roztláčala, mi ujde. Bola som nútená požiadať o skrátený pracovný čas na určitú dobu, no prácu som si aj tak nosila domov.

S manželom som bola podstatne viacej času ako predtým, ospravedlňoval sa, že mi spôsobil problémy. Po troch mesiacoch jeho liečby sa ukázalo, že firma bez mojej neustálej prítomnosti funguje aj naďalej, že spoločný čas s manželom nebol vôbec premárnený a teplá večera v kruhu rodiny má svoje neopakovateľné čaro.

Priznala som si, že som práci venovala príliš veľa času, nevidela som nikoho a nič iné. Pracujem stále na rovnakej pozícii, nemôžem povedať, že by som z práce utekala prvá, ale už mi je jasné, že si víkendy nenechám zaplniť pracovnými povinnosťami, lebo niet nad spoločný výlet, alebo hocijakú aktivitu v kruhu svojich najmilších a najbližších.

Veronika (31)

Pracant – alebo workoholik?

Kedy sa z pracovitého človeka vlastne stáva workoholik? Ten, kto veľa pracuje, ale nájde si čas na svoje záľuby a rodinu, inak povedané, vedome si ich zaraďuje do bežného života, ešte nie je workoholikom.

Človek, ktorý pracuje aj v dvoch zamestnaniach kvôli finančným dôvodom, lebo nemá inú možnosť, alebo ten, čo v určitej časovo ohraničenej etape rozbieha chod svojho podnikania s vysokým nasadením, tiež ku workoholikom nepatrí.

Workoholik celú svoju pozornosť sústreďuje na prácu, iné rozmery života nevníma. Podľa zahraničných štúdií čas dospelého človeka by mal byť rozdelený v pomere ½ práca : ¼ rodina : ¼ záľuby.

Dôležitý je aj odpočinok na dobitie bateriek, regeneráciu síl, vypustenie pracovných záležitostí. Dovolenkovať by sme mali dva razy do roka, v lete aj v zime. 

Vyskúšajte si orientačný test pre zistenie závislosti od práce

  • Často vás ovláda veľmi intenzívna a neovládateľná túžba pracovať?
  • Vo vzťahu k práci sa nedokážete ovládať – neprimerane sa do nej ponáhľate, neviete, kedy prestať, alebo chcete toho stihnúť príliš veľa?
  • Keď nemôžete hoci aj kratšiu dobu pracovať, cítite silnú nepohodu a duševné problémy, pred ktorými utekáte k ďalšej práci?
  • Vnútorne ste nútení stále zvyšovať množstvo času stráveného v práci?
  • Neustále zanedbávate iné potešenia a záujmy len preto, aby ste mohli pracovať?
  • Pokračujete v práci aj cez jasné dôkazy toho, že to škodí vášmu zdraviu alebo to ohrozuje iné, pre vás dôležité, hodnoty?

Vyhodnotenie:

Ak ste na tri, alebo viac otázok odpovedali kladne, ide o podozrenie, že ste na práci závislí!

Pokiaľ jednotlivé znaky pozorujete u svojho partnera, situácia je vážna. Samozrejme, pokiaľ vám nevyhovuje, že máte od neho „pokoj“. Ale ani tak nie je nič vyhrané. Závislosť totiž postupne berie viac, ako dáva.

Množstvo práce zaťažuje hlavu, aj telo. Chýba čas na relax, pracovný výkon klesá. Potom je k plným dňom potrebné pridať čas z noci, s dovolenkou to opäť asi nevyjde... 

Môže partner workoholika vytiahnuť zo začarovaného kruhu nadmernej pracovitosti, pokiaľ to nedokáže urobiť on sám? Do akej miery je workoholizmus pre partnerský vzťah nebezpečný, až neúnosný?

Prečítajte si: Kým nás práca nerozdelí...
Svoj názor vyjadrila psychologička Katarína Hatráková

Je veľkým umením rozoznať, či správanie sa partnera, resp. jeho vzťah k práci, môžeme označiť za workoholizmus (je ťažké priznať si to pre každého z nás a nastavené zrkadlo od partnera nemusí byť prijaté s pochopením).

Ak hovoríme o workoholizme, hovoríme o závislosti, s ktorou si – ako s väčšinou závislostí – „postihnutý“ poradí sám iba ťažko a psychoterapeutická intervencia je v tomto prípade namieste. V praxi sa však častejšie stretávame s tým, že sa partner za „workoholizmus“ iba akosi „skrýva“ a kompenzuje si tak akúsi nespokojnosť so sebou, so vzťahom, so životnou situáciou a keď tieto problémy začne riešiť, razom pominie aj jeho „workoholizmus“.

Takže, či už hovoríme o skutočnom workoholizme v zmysle závislosti, alebo o utiekaní sa k práci z dôvodu nezvládania nejakých ťažkostí – oba tieto póly sú pre vzťah nebezpečné.

Tak ako čokoľvek iné, čo vo vzťahu vytvára disproporciu, s ktorou je jeden z partnerov nespokojný, dlhodobo na ňu upozorňuje, má pocit, že nie je partnerom vypočutý a začína v ňom narastať pocit beznádeje, bezmocnosti, frustrácie, únavy, je najvyšší čas niečo zmeniť (ak to ešte vieme), alebo je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

A to, či to vieme, je často testom, kde sa náš vzťah nachádza, čo jeden pre druhého znamenáme. V dobrom vzťahu, kde sme si partnermi, je medzi nami úcta a dôvera (i keď už možno nie toľko vášne), vnímame partnera a vieme od neho prijať pomoc.

Ak je náš vzťah ale nefunkčný a práca nám pomáha získať akúsi sebaúctu, nepočúvame toho druhého, dostávame sa do začarovaného kruhu, z ktorého už často ani sami nemáme síl vystúpiť.  

Ako zvládnuť život s workoholikom, ak nechceme mať doma peklo

  • Workoholik pracuje viac, ako je zdravé, je pod veľkým stresom  a psychickým tlakom, preto mu po návrate z práce nič nevyčítajme, neprinieslo by to želaný efekt.
  • Ak pracuje aj doma a „nasilu“ ho odtŕhame od práce, bude nervózny, nevrlý a požadovanú aktivitu urobí s nechuťou, pod tlakom donútenia.
  • Keď si po návrate z práce trochu oddýchne, dobre sa naje, skúsme sa s ním pokojne porozprávať o tom, čo nás trápi, dôležité je slovo „pokojne“.
  • Dajme mu najavo, že nákupy, domáce práce aj deti zvládame bez neho, ale chýba nám jeho záujem, rozhovory, blízkosť.
  • Povedzme mu otvorene, že si jeho prácu vážime, že sme rady, aký je v nej perfektný, ale keby nám a deťom niečo zo svojej „charizmy“ venoval aj doma, bolo by to úžasné.
  • Pokiaľ sa uňho objavili zdravotné problémy, otvorme debatu „Za žiadne peniaze si zdravie nekúpiš“ a nie je pre nás nič dôležitejšie, ako zdravý manžel a otec rodiny.
  • Nezabúdajme na seba, vložme si do života s workoholikom aj nevyhnutnú radosť, napríklad v podobe návštevy kina alebo stretnutia s milými ľuďmi.
  • Nevyhrážajme sa, neprovokujme rečami o rozvode, lebo sa môže stať, že „slepý“, ale taký potrebný obdiv, „úprimné“ uznanie a „hlboké“ duševné pochopenie pre jeho obrovské pracovné nasadenie nájde  bez problémov v inej náruči.

Prečítajte si: Spoločný život = spoločný účet?