Workholizmus: Keď je práca všetkým
Čo je workholizmus? Človek je závislý od neustálej pracovnej činnosti, práca je jeho drogou. A tak, ako je to aj pri iných závislostiach, aj táto obmedzuje jeho život.
Nejde o to, že človek svoju prácu miluje a trávi v nej svoj čas. Ide o to, že sa stáva tým jediným, čím si potvrdzuje svoju existenciu. Je tým jediným, čo napĺňa jeho život a stojí nad všetkým ostatným.
„Navrhujeme vyhlásiť súťaž Workoholik roka. Tí, ktorí budú mať čas sa prihlásiť, budú automaticky vylúčení!“ Takýto vtip koluje medzi skupinkou ľudí na sociálnych sieťach. Skupinka je rôznorodá. Muži, ženy, v rôznom veku a rôznej profesie. Majú spoločné jedno. Ich práca je pre nich všetkým.
Workoholizmus je závislosť ako každá iná
Človek je závislý od neustálej pracovnej činnosti, práca je jeho drogou. A tak, ako je to aj pri iných závislostiach, aj táto obmedzuje jeho život. Nejde o to, že človek svoju prácu miluje a trávi v nej svoj čas. Ide o to, že sa stáva tým jediným, čím si potvrdzuje svoju existenciu.
Je tým jediným, čo napĺňa jeho život a stojí nad všetkým ostatným. Podriaďuje jej svoj osobný život.
Pokiaľ pracujete od vidím do nevidím, ale dovolenka je vašim vysneným trávením času, nie ste workoholik.
Pokiaľ túžite po úspechu, v práci podávate dobré výkony, ale nájdete si čas na rodinu a intímny život a máte z toho radosť, nie ste workoholik.
Práca je pre workoholikov zdrojom uspokojenia a naplnenia, ostatné oblasti života im uspokojenie neprinášajú. Závislosť od práce obmedzuje potešenie zo všetkého ostatného - rodiny, sexu či priateľov. Medziľudské vzťahy, aj tie najintímnejšie, zohrávajú dôležitú úlohu pri liečbe workoholizmu.
Pojem workoholizmus sa dnes používa v bežnej komunikácii na pracoviskách a je súčasťou charakteristík v životopisoch ľudí uchádzajúcich sa o zamestnanie. Dôvodom, prečo sa títo ľudia k workoholizmu hlásia, je skôr snaha zdôrazniť pracovnú iniciatívu alebo výkonnosť.
Tento pojem v laickej spoločnosti nie je vnímaný ako niečo neprijateľné, práve naopak. Zamestnávatelia majú radi ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za každých podmienok a nadčasy pre nich neznamenajú problém.
Psychológovia sa však zhodujú na tom, že tí, ktorí sa za workoholikov vyhlasujú, obvykle nimi nie sú. Workoholik si zvyčajne svoj problém nepriznáva. Nevidí v svojej posadnutosti prácou a výkonom nič výnimočné ani choré. Naopak, nechápe ľudí, ktorí sú schopní obedovať hodinu a v čase dovolenky naozaj neriešiť pracovné záležitosti. Práca pre nich býva jediným spôsobom ako dokážu tráviť svoj čas.
Koho postihuje workholizmus?
Workholismus podľa štatistík postihuje hlavne ľudí s vyšším vzdelaním a častejšie sa vyskytuje u mužov. Ľudia vo vysokých funkciách sú náchylnejší stať sa závislými na práci, lebo sú na nich kladené vysoké nároky. Workoholik zvyčajne uniká z konfliktov, či už rodinných alebo partnerských, prácou si kompenzuje komplexy a nízke sebavedomie. Workoholikom sa ich snaha v práci vyplatí. Istú dobu podávajú výkony, ktoré sú oceňované, ale časom zvyčajne nastáva zlom. Vyčerpaný workoholik nedokáže udržať nasadené tempo a kvôli zdravotným ťažkostiam prichádza o jediný zmysel svojho života – prácu. Častým problémom u týchto ľudí býva syndróm vyhorenia.
Možno sa vás týka: Dôvera vo vzťahu: dôveruj, ale preveruj?
Sú tri štádia workoholizmu
V prvom štádiu je človek svojou prácou posadnutý. Neustále myslí na to, čo, ako a kedy urobiť. Dovolenka alebo čas strávený inak ako prácou je pre neho zbytočné plytvanie energiou, ktorú by mohol zúžitkovať vo svojom zamestnaní. Varovným signálom je jeho správanie sa. Je nervózny, nepokojný a príliš aktívny. Trpí nedostatkom spánku, nedokáže relaxovať a uvoľniť sa.
V druhom štádiu človek začne obmedzovať svoj spoločenský život. Hobby či priatelia sa strácajú z jeho života. Ak má takýto človek rodinu, uniká z nej. Má pocit, že v práci je nenahraditeľný. Práca ho pohlcuje natoľko, že dochádza k úplnému vyčerpaniu organizmu.
Takýto životný štýl sa podpisuje na jeho telesnom, ale aj duševnom zdraví. Vysoký krvný tlak a tráviace problémy sú pre workoholikov typické. (Jedlu nevenujú žiadnu pozornosť, lebo ich zbytočne odpútava od práce. Druhý extrém je, ak takýto človek stres prehlušuje jedlom).
Zaujme vás: Vzťah v ťahu..?
U žien vynecháva menštruácia. Pretlak nárokov, ktoré má sám na seba a neschopnosť ich splniť sa prejavujú vážne aj na jeho duševnom zdraví. Často sa vyskytuje únava, bolesti hlavy a chrbtice, zvyšuje sa riziko srdcových ochorení a dýchacích ťažkostí. Jeho pracovný výkon napriek obrovskej snahe klesá.
V treťom štádiu je telo workoholika natoľko oslabené, že prestane fungovať imunitný systém. Choroby sa prejavia rýchlo a človek nie je schopný s nimi bojovať. V práci teda vynecháva a prejavujú sa u neho typické abstinenčné príznaky ako aj u iných závislostí. U ťažkých prípadov môže nastať infarkt alebo mozgová mŕtvica, ktoré v lepšom prípade poslúžia ako výstraha.
Na rozdiel od iných závislostí, sa však zdroj tejto nedá celkom odstrániť zo života. Práca nás živí, napĺňa a človek ju potrebuje.
Ako sa nenechať pohltiť jej nárokmi a zachovať si zdravý rozum?
Doprajte si dostatočné množstvo spánku. Aj počas pracovnej doby si nájdite čas na menšie prestávky. Medzi účinné antistresové prostriedky patria najmä relaxačné, dýchacie cvičenia (nadýchnite sa pomaly nosom a na vrchole nádychu, dych chvíľku zadržte. Potom vydychujte čo najdlhšie. Predstavte si, že každým dlhým výdychom sa zbavujete časti svojho napätia. Nádych je asi na tri doby, zadržíme dych na tri doby, vydychujeme na šesť. Rytmus si každý môže upraviť podľa vlastných síl) a šport. Ideálny prostriedok na redukciu stresu je rekreačný beh. Je nenáročný na prípravu, telo sa uvoľní a hlava „vyvetrá“.
Prečítajte si: Kým nás práca nerozdelí...
Podmienkou je uvedomiť si, že nejaký problém tu je. Komunikovať s okolím a vypočuť si výhrady na svoju osobu. Ak okolie nastaví zrkadlo, ľahšie si človek prizná, že naozaj niečo nie je v poriadku.
Dôležité je pozrieť sa svoj osobný život, v ktorom absentujú priatelia či záujmy. Vytvoriť priestor a podmienky na to, aby sa opäť do života vrátili. Zrekonštruovať svoj hodnotový rebríček a naučiť sa striktne oddeľovať prácu a súkromie.
Dôležité je kontrolovať svoje telo a psychiku. Relaxačné techniky, pravidelná strava a fungujúce partnerské zázemie. Veľkou úlohou je, aby si workoholik dokázal naplánovať svoj program, vyhradiť si čas a čo je najdôležitejšie, musí sa naučiť odpočívať.