Spoločný život = spoločný účet?

Spoločný život = spoločný účet?
10.3.2017 v kategórii Mama, autor Jana Fialová, foto: istockphoto.com

Ako je to s radami ohľadom peňazí, je diskutabilné. Otázka spoločných účtov a peňazí manželov/partnerov má širokú paletu odpovedí. Tu je niekoľko názorov.

S manželom máme od svadby spoločný účet. Teraz, po piatich rokoch, si zmyslel (bez vysvetlenia), že chce mať vlastný. Obaja pracujeme, máme deti, žiadne vážne problémy. Som z toho dosť zmätená. Ako to funguje u vás? Ako máte rozdelené platenie účtov? Vidíte to ako výhodu, mať účet každý sám?

Spoločný účet je pre nás ideálnym riešením

My máme od začiatku manželstva spoločný účet, ani nás zatiaľ nenapadlo mať to ináč, všetky účty platíme spolu. Ak mám pravdu povedať, tak inak by som to ani nechcela.

Moja sestra má od začiatku manželstva (18 rokov) s manželom každý zvlášť účet a je to jedna veľká nekonečná hádka, majú síce rozdelené, čo kto platí, ale nakoľko moja sestra platí stravu, tak si myslím, že platí najviac, lebo ako poznáme, strava v domácnosti je najväčšia položka, nemajú žiadne úvery, len bežné platby, možno je to aj o dohode, ale u nej mám príklad, že to nefunguje dobre, tak dúfam, že sa toho nedočkám aj ja. 

My máme tiež spoločný účet a nakoľko som na MD a pracuje manžel, tak sa dá povedať, že nás takmer živí len on – šeky, strava, úver atď. A nemenila by som, lebo zbytočných tisíc poplatkov za dva účty nemá zmysel. Takto má u nás každý svoju kartu a peniaze si vyberáme ako treba

V našej rodine mám každý svoj účet

My sme opačný prípad, obaja sme mali za slobodna vlastný účet a tie sme si po svadbe aj ponechali, keďže sme tam mali už obaja nastavené pravidelné platby. Navyše manžel používal svoj účet zároveň ako firemnú pokladňu.

Časom pribudol ďalší, manželov podnikateľský účet, a ešte štvrtý účet v inej banke kvôli hypotekárnemu úveru. Sme spolu už dobrých 10 rokov a v živote sme sa pre peniaze nepohádali. Je to hlavne na dohode medzi vami dvoma.

Veď sa spýtaj manžela, aké má pre otvorenie ďalšieho účtu dôvody. Mala by si mať k nemu ale radšej aj ty prístup pre prípad, že sa manželovi stane trebárs dopravná nehoda a skončí v nemocnici – nech nezostaneš bez peňazí.

My máme každý svoj účet a ja mám ešte kartu k manželovmu. Som na MD, tak používam teraz jeho, keďže materská nič moc. Ale z môjho ide hypotéka.

Svoje účty sme si ponechali, pribudol ešte šetriaci

My máme spoločný – a keďže pracuje len manžel – ja som mama a manželka na plný úväzok, takže akože na môj účet – keby sme mali každý zvlášť – by som ani nemala čo dávať. Aj keď som pracovala, mali sme spoločný a nikdy sme sa kvôli peniazom nehádali.

Berieme to ako samozrejmosť – dokonca si neviem ani predstaviť, že by sme mali každý hospodáriť so svojimi peniazmi a len sa skladať na mesačné položky.  Ale známi a priatelia v našom okolí majú každý svoj účet a musím povedať, že u nich sú kvôli peniazom hádky na dennom poriadku.

Kto čo zaplatí a dokonca, keď jeden niečo chce a nemá na to dosť peňazí, tak si požičia od svojho „drahého/drahej“ a potom sa naťahujú a značia si, koľko je kto komu dlžný a naťahujú sa o peniaze a musia si to navzájom vracať – nehrozí, aby mali voči sebe dlhy. 

My sme spolu s manželom sedem rokov. Pred svadbou sme mali zvlášť účty a aj sme si ich nechali, medzitým pribudol šetriaci účet, kam prevádzame peniaze, ktoré chceme odložiť. Všetko ide z manželovho účtu, keďže zarába oveľa viac ako ja.

Z môjho sa platí len škôlka a môj mobil. Manžel mi necháva 150 eur iba pre moju potrebu, nerátajú sa tam veci pre malého. Záleží na vzájomnej dohode. Nám to zatiaľ takto funguje.

Prečítajte si: Nevera (nie) je čiernobiela

Hospodárenie v rodine je na vzájomnej dohode partnerov

My sme mali účty každý zvlášť, ale u nás to fungovalo tak, že z manželovho platu sme žili a platili účty a môj plat, neskôr materskú, sme šetrili, takto sme to mali pred svadbou a aj potom, keď sme sa zobrali.

Až kým neprišla hypotéka, účty sme si zrušili a založili sme si jeden, z ktorého nám odchádza aj hypotéka. Kvôli peniazom sme sa nikdy nehádali, a ani sme sa nekontrolovali, kto koľko míňa. Je to hlavne vec dohody.

My máme zatiaľ účty zvlášť. Vyberieme všetko. Ja mám finančnú knižku, kde si píšem, koľko sme na účtoch minuli. Peniaze, ktoré po poplatení všetkých vecí zostanú, si rozdeľujeme.

A to ešte odkladáme 35 eur na dovolenku a malej 35 eur na účet. Pre každého nám zostane 200 eur, no mne menej, lebo ja z toho platím kozmetiku, malej lieky, oblečenie, a máme zvlášť vyčlenené ešte na stravu. Keby sme mali hypotéku, riešila by som to tretím účtom.

Najskôr spoločný účet, potom vlastný

My sme mali štyri roky spoločný účet a ja som si potom spravila zvláštny účet. Nie kvôli nejakému súkromiu alebo kvôli milencovi. Len kvôli tomu, že s vlastným účtom môžem úplne bez obmedzenia disponovať, na úradoch je to častokrát ľahšie, keď som majiteľka ja, aj na vydokladovanie príjmu.

Máme navzájom od účtov karty a disponibilné práva, výpisy na mobil. My máme peniaze spoločné, jediný rozdiel je v tom, z koho účtu ide ktorý šek. Keď sa minú peniaze na jednom, tak sa platí z toho druhého. Ja nevidím nič zlého na tom, keď sú účty oddelené, ale peniaze sú napriek tomu spoločné

Prečítajte si: Peniaze ako nebezpečný „kazič“ vzťahu

My máme každý svoj účet a spoločný by som ani nechcela

Asi by mi vadilo, keby manžel vedel o každom výbere, platbe kartou... napr. ak by som mu chcela kúpiť darček, vedel by to hneď. A ani nemám kartu od manželovho účtu, ani on od môjho.

Bežne sa všetko kupuje spoločne a platí ten, kto má na účte peniaze. Keď príde výplata, vyberieme časť peňazí v hotovosti a s tým sa snažíme hospodáriť. Väčšie položky platíme kartou a pravidelné platby cez internetbanking.

Ak chceme na niečo našetriť, tak si dávame peniaze, čo zostanú, na konci mesiaca do obálky, alebo na šetriaci účet. Sme spolu 10 rokov a celkom nám to takto funguje, neskrachovali sme ani cez materskú.

Nemám prehľad v manželových financiách

Pred svadbou sme mali každý svoj účet. Sme spolu už 5 rokov. Bývame u rodičov. Manžel chodí domov 1-2x do mesiaca. Manžel si platí svoje výdavky, pôžičku 300 eur, mobil, koníček. Na výplatu dostáva len minimálnu mzdu a ako kamionista má diéty vyplácané osobitne.

Neviem koľko. Ja hradím škôlku, oblečenie pre mňa a dieťa, stravu, ubytovanie. Jasné, že mi to neveľmi vychádza. Teraz som ostala na PN-ke pred druhou materskou a jediné, čo môžem urobiť, je zrušiť si životnú poistku a v prípade núdze debet v banke.

Hanbím sa pýtať si od neho peniaze, zvlášť, keď mi povedal, že ja som chcela druhé dieťa. Jeho ani nezaujíma, či mám peniaze. Keď si zoberiem z peňazí, ktoré mi nechal pre prípad núdze, keď mu mám platiť šeky, mám výčitky svedomia. Občas sa stane, že dieťaťu niečo kúpi na oblečenie. Na mňa si nespomenie ani na meniny alebo narodky.

Prečítajte si: Keď bývajú všetci pod jednou strechou

Spoločné financie v rodine z pohľadu odborníka

O vyjadrenie sme požiadali psychologičku, Mgr. Brigit Trimajovú:

To, že sa na financiách vedia partneri dohodnúť, je známkou zrelého a vyváženého vzťahu. Dohodnúť sa o peniazoch zároveň znamená vedieť diskutovať aj o svojich potrebách a diskusiu ukončiť dohodou, ktorá vyhovuje obom stranám, dlhodobo.

V prípade, že situácia niektorej zo strán prestáva vyhovovať, diskusia a dohody sa nanovo otvoria. To je predpoklad dlhodobej spokojnosti vo finančnom smere, ale i vo vzťahu ako takom.  

Schopnosť otvorene hovoriť o peniazoch je aj odrazom otvorenosti vo vzťahu. Aký je vzťah, keď o sebe viete málo, napr. o tom, aké sú vaše potreby? Nie všetko sa dá odvodiť z pozorovania partnera/partnerky. Zodpovednosť nesú obe strany.

Potrebujeme sa jeden druhého pýtať, ale  debatu i začínať. Hovoriť o pocitoch a potrebách vo sfére financií patrí k základu. Ak to vo vzťahu nie je, asi nemôže byť vzťah úplne úprimný.

Súčasťou tejto témy je aj prekonávanie rodinných stereotypov: napr.: hovoriť o peniazoch je nepekné, nevhodné, keď muž ženu miluje, tak jej dá automaticky peniaze, rovnocennosť znamená rovnaký finančný príspevok na domácnosť a pod.

Peniaze sú symbolom energie. Takže to, koľko svojich peňazí venujem vzťahu, je vlastne odrazom toho, kde som, kde sú moje hodnoty a čím žijem. V tomto porovnaní potom frázy, ako že ocko na nás zarába, manžel nás živí a pod. pokladám za hrozne mätúce v zmysle rovnocennosti partnerstva.

Neviem, do akej miery si to uvedomujeme, ale táto formulácia sa v príspevkoch dosť opakovala. Je to súčasť nášho slovníka. Keď si to preložím, je to oceňovanie toho, kto prináša peniaze a podceňovanie toho, kto je doma a stará sa o nefinančné zabezpečenie vzťahu a rodiny.

Už tento samotný „bežný“ spôsob prináša plno možností na to, aby dochádzalo k mocenským konfliktom okolo peňazí, a teda aj okolo vzťahu. Mocenský − rozumieme tak, že koho potreby majú prednosť pred potrebami toho druhého. 

Vy sa snažíte udržať to, čo nazývate ako „nemáme žiadne vážne problémy“. Myslím si, že sa snažíte nemať vážne problémy omnoho viac, ako sa staráte o vlastné potreby vo vzťahu. Je to aj celkom pochopiteľné, jedna z predstáv o tom, ako má žena v domácnosti fungovať, je, že sa nebude brániť, keď sa od nej bude žiadať prispôsobenie, pochopenie a tlmenie konfliktov.   

Ste na rázcestí konfliktu: čo by ste najradšej urobili? Máte možnosť chcieť diskusiu, alebo máte možnosť zaujímať sa o to, prečo manžel diskusiu nechce. Oba smery vám môžu priniesť zaujímavé poznanie. 
Ja sa neodvažujem povedať, či ide alebo nejde o neveru, ani sa vyjadriť všeobecne k spoločným alebo oddeleným peniazom. Každý pár bude mať svoju fungujúcu verziu. Toto je len možnosť, ako o tom, čo sa deje doma s financiami, rozmýšľať v súvislostiach vzťahu. 

Prečítajte si: Pauza vo vzťahu - záchranná brzda alebo forma bezbolestného rozchodu?