Deň (NE)obyčajnej mamy: SLÁVKA HALČÁKOVÁ

Deň (NE)obyčajnej mamy: SLÁVKA HALČÁKOVÁ
5.11.2018 v kategórii Mama, autor Slávka Halčáková/MK, foto: rodinný archív, TV JOJ,

Všetky sme mamy, ktoré robia veci najlepšie, ako vedia. Všetky máme svoje dobré aj horšie dni. Všetky vieme, aké to je...Poďte s nami prežiť deň (ne)obyčajnej mamy. Dnes píše Slávka Halčáková.

Odkedy máme Jasmínku, mám pocit, že dni plynú inak a ja sa mením. S mužom sme na začiatku nevedeli, čo s tým malým batôžtekom a čo s nami. Bolo v nás toľko očakávaní, ideálov, strachov, obáv a snaha byť perfektní.  

Mali sme pocit, že riešime stále len kakaničky, cikaničky, lekárov, celú tú logistiku okolo dieťaťa, obhajovanie svojej pozície ako rodiča... Ale láska, ktorú so sebou priniesla Jasmínka je taká nesmierna, že  máme s mužom niekedy pocit, akoby pred narodením Jasmínky  nejaká dôležitá časť v nás hlboko spala. 

Keď mama nepracuje, to neznamená že nič nerobí...

Nejaký čas som riešila, ako sa budem realizovať a čo s mojím herectvom pri bábätku, ale pochopila som, že sa teraz mám realizovať ako mama a že sa mám ponoriť do tejto mojej ženskej fázy. 

Celá moja duša to chcela, moje telo, moje hormóny. Len  som sa potrebovala vyrovnať s tým, že keď mama nerobí kariéru, alebo niečo zásadne viditeľné (hlavne keď je  vaše pôvodné zamestnanie  herečka) a nezarába peniaze, tak to pre okolie znamená, ako by ste ani nemali hodnotu, akoby ste ani neboli. Ale ja som bola viac, ako kedykoľvek pred tým! 

Byť mamou nie je zamestnanie, je to poVolanie na plný úväzok. Je to viac než dobrovoľnícka činnosť, ktorá sa nedá robiť inak ako z lásky, aj keď odpadávate od únavy a cítite sa totálne neschopná matka, aj keď upadáte na duši, aj keď ste vyhoretá. Lebo je tu bytosť s ktorou máte záväzok a milujete ju viac, ako ste predpokladali, že vôbec dokážete. 

Naša štvormesačná Jasmínka nosila kôli kĺbom, želiezka medzi nohami asi 4 mesiace. Takže mala nôžky rozkročené na široko cca 20 hodín denne, mimo prebaľovania a kúpania. Chystanie von nám často trvalo dlhšie ako samotná prechádzka. Nemohla som ju nosiť v šatke, tak som ju nosila na rukách. Mala som vtedy najlepšie vyrysované svaly.

S Jasmínkou som si urobila kurz masáží bábätiek. Cez mamine dotyky sa bábätko uvoľní  a učí sa pritom lepšie preciťovať a uvedomovať si svoje telo. Vrúcne dotyky sú liečivé a upokojujúce.  Kĺbiky sa Jasmínke upravili, zvládli sme to.

slávka halčáková

Kto dokáže milovať, bez ohľadu na to, keď vás ten druhý ovracia? 

Medzi tým som stále riešila dojčenie, lebo nám to nejak nešlo. Kto dokáže milovať bez ohľadu na to, aj keď  vás ten druhý denne ovracia? No mama.  Nakoniec mi svojimi radami pomohli laktačné poradkyne z OZ Mamila a dojčila som takmer do 3 rokov. 

Keď mala naša dcéra 2 roky, začala byť často chorá. Vlieklo sa to skoro dva roky, takže sme boli viac  doma ako v škôlke a ja som toho veľa neurobila. Vždy, keď som dostala nejakú prácu, dostala som sa do stresu a ona ochorela. Pochopila som, že dieťa sa lieči, keď sa lieči mama. Naučila som sa, že keď sa deje niečo s našim  dieťaťom, deje sa vlastne niečo vo mne, tak hľadám, čo mi to chce o mne  povedať a čo mi moje dieťa svojou chorobou hovorí ? Začala som meditovať a hľadať . 

Mamina pošli dobrú energiu! Zázraky sa dejú...

Keď už bola Jasmínka väčšia, dostala som sa na  zaujímavý kurz tradičnej tibetskej samoliečiacej techniky Prananadi. Prikladaním rúk privádzate do tela pránicku energiu. Naučila som sa liečiť seba aj druhých. Denne som vstávala o 4. 15 ráno, aby som mala na seba priestor, aby som sa liečila prikladaním rúk. 

Zostrili sa mi všetky zmysly, začala som sa cítiť lepšie, veci a okolnosti som vnímala jasnejšie, vidím nové cesty a riešenia tam, kde som ich doteraz nevidela. Intervaly medzi Jasmínkinymi a mojimi chorobami sa zväčšovali a postupne vymizli a ja som akoby nadobudla väčšiu dôveru v život. 

Ale inak zázraky sa dejú, často mi v nejakých situáciách Jasmínka povie: „Mami pošli na to dobrú energiu“...Takto sme si cez leto v Chorvátsku „pričarovali“ delfínov.

Píšem

Môj muž sa často so mnou radil ohľadom natáčania videí.  Tých rád bolo toľko, že mi prišlo užitočné spísať ich do  ebookov. Sú tam moje praktické inštrukcie a cvičenia o tom, ako sa nebáť hovoriť pred kamerou a ako natáčať videá.  Poprela som všetky mýty o tom, ako by sa to malo, pretože podľa mňa to dokáže naozaj každý.
  
Konečne som mala pocit, že som užitočná nielen ako mama. Písala som po nociach a po víkendoch. Píšem aj teraz, lebo ma to baví, ale už niečo iné a  verím, že z toho bude niečo inšpiratívne.  

Byliny, esencie, mydielka a studená voda, aj toto nás zbližuje

Vždy ma  bavili bylinky a esencie z nich, ich schopnosť liečiť telo aj dušu. Nedávno sme celá rodina aj s Jasmínkou absolvovali rodinný bylinkový kurz, kde sme sa učili nielen o bylinách, ale aj vyrábať z nich tinktúry, mastičky, voňavé olejčeky. Jasmínka už pozná veľa bylín.

Cez leto sa  môj muž s Jasmínkou naučili robili mydielka, ja som v našom alchymickom tíme za vonnú zložku, miešam im do mydielok vône. Toto si fakt užívame, stmeľuje nás to. Teraz môj muž študuje, ako vyrobiť celé mydlo čo najviac prírodne, bez chemikálií. Teším sa na to. 

slávka halčáková

Ale mamina, veď ja som otužilec!

Pred rokom som sa začala otužovať s mojim mužom, ja čo som neznášala chlad. V októbri v totálnom daždi sme vliezli do Dunaja a bolo to super.

Kúpala som sa ešte v novembri a do jazera som vliezla znovu v apríli. Keď vleziem do studenej vody, je to nechutné, akoby ma rezali. Potom prepnem niečo vo svojej hlave, prestanem bojovať, uvoľním sa a príjmem to. Dovolím vode aby ma prestúpila a zrazu to začne byť príjemnejšie. Keď vystupujem z vody je to úžasný pocit, cítim sa mladšia a vitálnejšia.

Kúpeme v potoku, sprchujeme sa aj v 8 stupňovej vode, naša dcéra nás povzbudzuje a keď dostane chuť na studenú vodu, ide s nami. Keď ju chcem príliš naobliekať, ohradí sa a povie. "Ale mamina, veď ja som otužilec!“ Nikdy sme zo studenej vody neochoreli. Choroby prichádzajú väčšinou vtedy, keď je človek sám so sebou v nejakom konflikte.

Ak vás materstvo neskolí...

Ak vás materstvo neskolí, tak vám okrem zručností "zenového majstra" :-) našepká niečo o vašom potenciále, o vašich skutočných talentoch a o tom, že už netreba „hrať role“ pre okolie, pretože vaša sebahodnota začne postupne zdravo stúpať. Mne materstvo prinieslo témy súvisiace s auteticitou, so sebahodnotou, sebaláskou a láskavosťou.

Rebecca, vedma z Čilistova

Dnes som si stihla zacvičiť jogu a nejaké cviky s vlastnou váhou a potom som si dala studenú sprchu. Boli sme s Jasmínkou nakupovať na trhu zeleninu. Máme svoj košík a svoje tašky, aby sme ušetrili odpad. Včera som nestihla nakúpiť, lebo som mala zvláštnu prácu.

Bola som na jednej firemnej akcii prezlečená za mystičku Rebeccu, ktorá má svoj „vedmovský“ čarovný stolík, veští z kariet a pomáha ľuďom „nájsť sa“. Cez humor to ide často lepšie. Ľudia prichádzali so smiechom a opatrne sa pýtali, či aj naozaj „veštím“ a či do nich vidím.

Ja som tak zľahka vždy nadhodila, že možno, veď uvidíme. Nakoniec som si vypočula toľko životných príbehov ako z telenoviel, bola som prekvapená, ako ľahko sme sa preklopili k tomu, že riešime reálne problémy a ja som fakt „vedma“. Hovorila som im pri sviečke veci, ktoré mi o nich prichádzali, išlo to spontánne. K Rebecce sa určite ešte vrátim.

Pippi

Humor lieči a uvoľnuje. A tak si aj preto teraz každý deň čítame s Jasmínkou Pippi a rehoceme sa a tešíme sa z nej. Je to vlastne domáca príprava na moje nahrávanie audioknihy Pippi dlhej pančuchy. Jasmínka a môj muž sú akoby moji prví poslucháči. Pippi je moja veĺká učiteĺka, pripomína mi, aká som v skutočnosti divoká. Je to dobré nahrávanie, lebo režisérka Barborka Kardošová mi vždy niečo prichystá, napríklad muffiny s kokosovým cukrom... 

Tak plynú naše dni...

U mňa je to občas tak, že z jedného plánovaného dňa je tých dní niekoľko, pretože keď som mama, tak ostatné veci jednoducho trvajú...týždeň, dva a niekedy aj roky. A tak sme posledné dva týždne trochu spomalili, liečili doma Jasmínkine soplíky, neskôr aj moje a teraz tatinove. Zrušila som kopec naplánovanej roboty, potrebujeme spomaliť tempo.

Opakujeme si písanie z prváckej písanky, trhali sme zúbky, a Jasmínka ich už má vo svojej krabičke, lebo nové už riadne vykúkajú. Toľko na to čakala.

A tak nejako plynú moje (ne)obyčajné dni. Teraz už idem variť večeru, aby sme si večer všetci stihli prečítať moju Pippi, aj keď Jasmínka bude aj tak žobroniť ešte o moju vymyslenú rozprávku, také má najradšej.

Dnes naša dcéra akoby vycítila o čom asi píšem článok, prišla ku mne, vystískala ma a povedala, že som najlepšia maminka na svete....toto nevymyslíš...

-Slávka Halčáková-

Fotogaléria