Ak sa mám zblázniť, nech je to kvôli deťom…

Ak sa mám zblázniť, nech je to kvôli deťom…
23.4.2017 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Milý Bože, dnes som doposiaľ neurobila nič nesprávne.
Neklebetila som, nestratila som nervy, nebola som nenásytná,
mrzutá, nevraživá, sebecká alebo veľmi zhovievavá. Som Ti za to veľmi vďačná.
Ale o chvíľu vstanem z postele a budem potrebovať oveľa viac pomoci... Amen.
Túto modlitbu kanadskej spisovateľky Trish Kuffnerovej, matky 5 detí, si opakujem často. A to ich mám (iba) tri... Raz darmo, 5 rokov na rodičovskej dovolenke, hoci popritom pracujem, urobí aj s väčšími osobnosťami ako som ja, svoje. 
Prečítajte si: 
Keď vedia všetci všetko najlepšie: užitočné tipy, ako zaobchádzať s nechcenými darmi a radami

Materstvo je krásne a náročné zároveň

Živo si pamätám, ako ma týždeň po narodení najstaršieho syna prekvapila návštevou zdravotná sestra a pozerajúc na uplakané (čítaj vreštiace) bábätko mi s ľútosťou povedala: „A vy ste tu s ním celkom sama?“

Áno, presne tak som sa cítila. Vonku si žili ľudia svoje životy a ja som mala utíšiť to plačúce stvorenie. Ničomu som nerozumela, všetko ma bolelo. Len som veľmi chcela...

Keď sa narodila dcéra, bola som už „matka-veteránka“. Zvládnuť jedno dieťa som už vedela, ale ako naraz dve? Ďalší oriešok rodičovstva. Ako na truc, obe chceli naraz jesť, prebaliť, hrať sa... Vyhrávalo vždy to, ktoré plakalo viac... (Našťastie, po čase som našla systém a plakať nemuseli.)

Keď sa „čírou náhodou“ vkradla do našej rodiny naša hviezdička Ester, pochopila som, prečo mali kedysi rodiny viac detí. Totiž, až tretie dieťa je za odmenu...

Neplače, hrá sa sama celé hodiny, úsmev od ucha k uchu, zje všetko, spí ako maco (dúfam, že mi to dnes v noci nevráti). Od jej narodenia si hovorím, keby tak tretie dieťa bolo prvé... Napadá mi pritom kacírska myšlienka, štvrté dieťa už musí byť hotová brnkačka.
Cestou z obchodu, s rukami plnými nákupov, mi hlavou prebehujú myšlienky typu: „Aha vlak, teda Ide, ide vláčik...“ Na červenú zastanem a v duchu vysvetľujem deťom, prečo stojím. „Uzimené sýkorky chcú jesť“, na diaľku šepkám deťom doma.

„Pozor, šmýka sa!“ hovorím nahlas a okoloidúci nechápu, prečo ich napomínam. Nevedia, že som matka troch detí, ktorá je po dlhom čase vonku bez nich a nestíha si to uvedomiť.
Prečítajte si: Ako si užiť prvý rok s bábätkom (a pritom sa nezblázniť)

Byť mamou je krásne

Fakt. Hoci mi niekedy z toho šibe a päť rokov som už nespala a na všetkých Mickey Mausov a Hello Kitty som strašne alergická. Ale ak sa mám zblázniť, tak nech je to kvôli mojim deťom. Bude to vznešené naplnenie života.

Prečítajte si: Čo ma naučila moja dcéra