Predčastniatka: Dcérku som kvôli korone viac ako mesiac nevidela
Mnohí z nás si to ani nevieme predstaviť nebyť so svojim bábätkom, nepohladkať ho, nevidieť, ako sa mu darí.
Zákaz návštev v nemocniciach platí kvôli COVID-19 pre každého.
Aj pre rodičov, ktorých bábätka bojujú o život a zdravie na jednotkách resuscitačnej starostlivosti o novorodencov. Mnohí z nás si to ani nevieme predstaviť nebyť so svojim bábätkom, nepohladkať ho, nevidieť, ako sa mu darí.
Sú to silné mamy a silní ockovia. Zvládajú to aj vďaka skvelej iniciatíve personálu na týchto oddeleniach - bábätká odfotia, natočia video a spolu s aktuálnymi informáciami o stave dieťatka, pošlú rodičom.
Táto myšlienka sa z Neonatologickej kliniky UN v Martine rozšírila aj na ďalšie pracoviská a rodičia sú nadšení.
Fotografia ako spojenie rodiča a dieťatka
Mesiac a pol nevidela svoju Katarínku mama Janka. Jej cesta za bábätkom nebola práve najľahšia, ale túžba je niekedy silnejšia ako naše fyzické telá. Predčastniatka sú húževnaté bábätka a bojujú zo všetkách síl aj v týchto neľahkých časoch.
Tu je Jankin príbeh.
Život nie je ľahký, no netreba sa vzdávať
Dlho sme túžili po bábätku, dvakrát nám to nevyšlo, znášala som to veľmi zle, aj keď som sa snažila nedať to najavo. No pri každom pohľade na ženu s bruškom mi praskalo srdce. Aj ja som túžila po takom brušku, aj ja som sa chcela tešiť z každej fotky z ultrazvuku, vidieť ako rastie naše bábätko, cítiť jeho pohyby, prihovárať sa mu, vyberať kočík a kupovať detské vecičky.
Do tretice sa nám to podarilo, aj keď mnoho vecí z tých, čo som chcela pri tom zažiť, sa mi nepodarilo. Môžem povedať, že som vďačná a šťastná, že sme to spoločne ustáli a verím, že sa začneme konečne spolu radovať...
Mala som rizikové tehotenstvo
Od začiatku bolo moje tehotenstvo rizikové, aj preto sme spolu s manželom k tomu pristupovali veľmi opatrne až bojácne, nechceli sme zažiť ďalšie bolestivé sklamanie. Popri mojom probléme so zrážanlivosťou krvi sa objavil veľký hematóm a ja som musela celé tehotenstvo preležať, pretože mi hrozilo riziko potratu. Veľkou oporou mi bol manžel, ktorý robil všetko za mňa a staral sa o chod domácnosti. Druhý krát som sa do neho zaľúbila a uvedomila si, že si život bez neho neviem predstaviť.
Preto mu patrí veľké ĎAKUJEM a tak isto rodine a známym, ktorí nás podporovali a pomáhali nám, ako sa len dalo.
Trpké priznanie mamy: Závidela som iným zdravé deti
Hematóm nebol najväčší problém
Jeden večer som začala silno krvácať. Bolo to v 15 t.t.. Oči zaliate slzami, myslela som na najhoršie. Išli sme na pohotovosť, kde nám po vyšetrení povedali, že bábätko je v poriadku, ale hematóm je veľký a všetko je len medzi nebom a zemou. Treba veriť, dúfať, ale treba sa pripraviť aj na najhoršie.
Ďalšie dni strávené v posteli s malou dušičkou a boľavým srdcom, ale s odhodlaním bojovať, priniesli konečne pozitívnu správu. Hematóm zmizol. Boli sme šťastní, no naša radosť dlho netrvala.
V 19 t.t. mi začala odtekať plodová voda. Bola to ďalšia rana pre nás, ale prišla nádej...Moja gynekologička prišla s informáciou, že v ružinovskej nemocnici sa zaoberajú lepením plodových obalov (amniopach) a všetko nám vybavila. Sme jej veľmi vďační za jej profesionálny, ľudský prístup a ochotu pomôcť. Nasledovalo množstvo vyšetrení, analýza bábätka, amniocentéza... a najťažšie rozhodnutie - ísť ďalej a riskovať narodenie nezrelého a možno ťažko postihnutého bábätka.
Porodila som v 27 t.t
Vyskúšali sme to, zákrok sa podaril a pomohol nám získať nejaký čas pre bábätko. Po čase mi však plodová voda začala zase odtekať a bola som hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici v Martine (UNM), kde som na štvrtý deň predčasne, cisárskym rezom, v 27 t.t. porodila dcérku Katarínku, s pôrodnou hmotnosťou 780 g a dĺžkou 31 cm. Malý bojovník bol na svete.
Dcérka bola hneď prevezená na jednotku vysokointenzívnej starostlivosti pre novorodencov - predčasniatka, kde sa v inkubátore, napojenú na prístrojoch, o ňu nepretržite starali sestričky a lekári. Po mojom prepustení z nemocnice sme ju s manželom mohli prísť pozrieť, v stanovených návštevných hodinách, pohladiť a "postískať" ju cez iniciálny dotyk, objatím hlavičky.
Dodať jej energiu, pocit šťastia, lásky a nehy, pozdraviť ju od celej rodiny. Bol to neopísateľný pocit, vidieť ju a stráviť s ňou aj keď krátky, ale krásny čas. Keď otvorila oči a pozrela na nás, keď nám ručičkou stisla prst, nehovoriac, keď sa na nás usmiala.
Tešili sme sa z každej maličkosti, z každej pozitívnej správy. Dokonca mi ju aj priložili na hruď, čo bolo až neuveriteľné, cítiť jej blízkosť, jej dotyk a vidieť ju spokojnú. A keď sa už zdalo, že budeme môcť byť spolu častejšie a intenzívnejšie, prišla korona...
Svoje dieťatko som kvôli korone nemohla navštíviť
Samozrejme oddelenie muselo pristúpiť k bezpečnostným opatreniam, čo sme plne rešpektovali, pretože nám všetkým išlo v prvom rade o zdravie a bezpečnosť našich detí. Na oddelenie začali púšťať len maminy, no keď sa situácia nezlepšovala, bol vyhlásený úplný zákaz návštev, ktorý pretrváva. Samotná situácia, že máte predčasniatko a nemôžete byť s ním celý čas je ťažká, nieto keď ho nemôžete ani vidieť na vlastné oči a pohladiť.
Sestričky a lekári na oddelení sú však úžasní!
Začali nám posielať fotky a videá našich detičiek, aby nám pomohli prekonať toto ťažké obdobie, začo sme im, a myslím, že hovorím za všetkých rodičov, veľmi vďační a touto cestou by sme sa im chceli veľmi pekne poďakovať za ich profesionálny a ľudský prístup, nepretržitú starostlivosť a za to, že sa stali náhradnými maminkami a s láskou sa starajú o naše detičky.
Dcérku som videla po viac ako mesiaci
Katarínkin zdravotný stav sa zlepšuje, po skoro mesiaci a pol mi ju pani doktorka ukázala, zdalo sa mi to až neuveriteľné, že dcérku vidím naživo. Bol to nádherný pocit a verím, že čoskoro budeme spolu všetci traja.
Naša dcérka je pre nás všetkým a aj keď prišla medzi nás predčasne a taká maličká, splnila nám náš najväčší sen, stali sme sa hrdými rodičmi a už vieme, že najkrajší darček prichádza v tom najmenšom balíčku...