Cigareta v rukách detí: Dopraje si ju čoraz viac žien i tínedžerov
Tabak sa používal v mnohých kultúrach po stáročia ako súčasť rôznych rituálov. Jeho hromadné používanie je však spojené až s 20. storočím.
Takáto rovnosť pohlaví je úkaz, ktorý odráža mierny pokles fajčenia u mužov a jeho nárast u žien za posledných 50 – 60 rokov.
Historická snaha žien vyrovnať sa príslušníkom mužského pohlavia sa, žiaľ, prejavuje aj v rizikových návykoch, ktoré sa posúvajú do mladších vekových kategórií.
„Negatívne účinky fajčenia sa na ženskom organizme môžu prejaviť rýchlejšie a vážnejšími následkami.“
Každý druhý fajčiar zomrie
K hlavným zložkám tabakového dymu, ktoré majú dokázaný škodlivý účinok na ľudský organizmus, patria nikotín, decht a kysličník uhoľnatý. Nikotín je prírodný alkaloid, psychostimulačná látka a je primárnou látkou vytvárajúcou návyk na tabakové výrobky.
Navyše nepriaznivo pôsobí na srdcovo-cievny systém. Decht je pevná zložka cigaretového dymu, ktorá má karcinogénny účinok. Kysličník uhoľnatý (CO) zapríčiňuje srdcovocievne ochorenia, ochorenia dýchacieho systému.
Výpočet chorôb spôsobených látkami obsiahnutými v cigaretovom dyme by mohol byť podstatne dlhší. Toxické zložky tabakového dymu spôsobujú napríklad aj šedý zákal, otupenie čuchu a chuti a poškodenie ďalších orgánov a tkanív.
Osobitne závažný je vzťah fajčenia a nádorových ochorení, všeobecne v populácii a špeciálne u žien. Fajčenie je príčinou asi 30 – 40 % všetkých úmrtí na nádorové ochorenia. Podľa údajov WHO na následky závislosti od tabaku zomiera vo svete každý druhý fajčiar.
Úmrtnosť na rakovinu pľúc je v Slovenskej republike na prvom mieste u mužov a na treťom mieste u žien. Rovnako znepokojujúci je celosvetový výskyt fajčenia detí a mládeže. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že približne 700 miliónov detí na svete dýcha vzduch znečistený tabakovým dymom, a to najmä vo vlastnom domácom prostredí.
„Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že približne 700 miliónov detí na svete dýcha vzduch znečistený tabakovým dymom, a to najmä vo vlastnom domácom prostredí.“
Fajčenie z „druhej ruky“
Čím je organizmus mladší, tým sa závislosť vyvíja rýchlejšie. Okolo 70 % fajčiarov má snahu prestať fajčiť. Liečba vyžaduje najmä pevnú vôľu a rozhodnutie jedinca. Veľa fajčiarov sa k návyku opäť vráti.
Čím je nižší vek, keď jedinec začne s fajčením, tým závažnejšie poškodenie nezrelého organizmu vzniká, o to silnejšia závislosť sa u jedinca vyvinie. Vážne následky spôsobuje aj tzv. pasívne fajčenie („fajčenie z druhej ruky“), ktorým sú rovnako ohrození aj nefajčiari.
Ženy nefajčiarky, ktoré dlhodobo žijú v jednej domácnosti s fajčiarom, majú o 24 % vyššie riziko vzniku rakoviny pľúc.
Mladí ľudia v súčasnosti vnímajú fajčenie vodnej fajky ako atraktívnu, exotickú aktivitu, ktorá je spestrením spoločenských chvíľ v partii. Pri týchto spoločenských aktivitách je jednotlivec vystavený účinkom aktívneho alebo pasívneho fajčenia.
Dospievajúci experimentujú s vodnou fajkou často v klamnej domnienke, že škodlivosť takéhoto fajčenia je podstatne menšia ako pri tabakových cigaretách.
Prečítajte si: Prvá cigareta – čo teraz? 8 tipov, ako viesť rozhovor s dieťaťom.
Tehuľka a fajčenie
Väčšina žien, ktoré fajčili pred otehotnením, nevydrží bez nikotínu ani počas tehotenstva. Asi 2/3 žien, ktoré počas tehotenstva prestali fajčiť, začnú po pôrode znovu fajčiť bez ohľadu na to, že je v domácnosti malé dieťa.
Na priebeh tehotenstva negatívne vplýva predovšetkým kysličník uhoľnatý a nikotín. Vplyvom týchto dvoch látok dochádza k zúženiu ciev zásobujúcich placentu a krv privádzaná do placenty je ochudobnená o kyslík.
Vyvíjajúci sa plod tak dostáva menej kyslíka, ktorý potrebuje pre vývoj životne dôležitých orgánov. Ďalšie toxické látky obsiahnuté v tabakovom dyme prechádzajú placentou do krvi plodu a pôsobia na vyvíjajúce sa orgány v tom najcitlivejšom a najzraniteľnejšom období.
„Aj v neskoršom období môže dieťa doplácať na matkino fajčenie v tehotenstve. Môže mať problém s hyperaktivitou, nesústredenosťou v škole, môžu sa u neho vyskytnúť rozličné poruchy učenia a pozornosti.“
Ženy – fajčiarky mávajú častejšie problémy už na začiatku tehotenstva. U fajčiarok je zvýšené riziko mimomaternicového tehotenstva a spontánneho potratu. Fajčenie počas tehotenstva dokázateľne znižuje pôrodnú hmotnosť u detí, zhoršuje prísun živín a zvyšuje riziko chronických chorôb a porúch vývinu.
Deti fajčiarok majú po narodení častejšie problémy s nástupom spontánneho dýchania a aj v neskoršom období môžu pretrvávať rôzne poruchy dýchania. Fajčenie matiek počas tehotenstva je dokázaným rizikovým faktorom vzniku syndrómu náhleho detského úmrtia (SIDS).
Následky fajčenia tehotnej ženy sa môžu prejaviť po pôrode u dieťaťa aj vo forme neurologických problémov (plačlivosť, nervozita, poruchy spánku, bledosť, zhoršené podmienky dojčenia).
Je dokázaný vzťah medzi množstvom vyfajčených cigariet a obsahom nikotínu v materskom mlieku. Aj v neskoršom období vývinu môže dieťa doplácať na matkino fajčenie v tehotenstve.
V dôsledku neurologických porúch môže mať problém s hyperaktivitou, nesústredenosťou v škole, môžu sa u neho vyskytnúť rozličné poruchy učenia a pozornosti.
Prečítajte si: Zapálime si na preliezke? Zákaz fajčenia na detských ihriskách sa nedodržiava
„Predpokladá sa, že fajčiar skracuje svoj život každou cigaretou o päť a pol minúty.“„Úmrtie u žien spôsobené fajčením stúplo z 20 na 25 percent.“
Koketovanie s prvou cigaretkou
Prvé skúsenosti a experimenty s fajčením zažil asi každý mladý človek. Rozhodovanie, či opakovane siahnuť po cigarete, ovplyvňujú viaceré skutočnosti. Osobnostné vlastnosti, ako je sebavedomie, pevná vôľa, či nezávislosť od názorov okolia, zohrávajú dôležitú úlohu.
Začiatok fajčenia môže ovplyvniť nedostatok konkrétnych informácií o účinkoch fajčenia. Formovanie osobných postojov k fajčeniu však ovplyvňuje i prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Výchova v rodine a osobný príklad rodičov môžu mať rozhodujúci vplyv u detí na začiatok fajčenia. V tomto období treba počítať so silnou potrebou spolupatričnosti a príslušnosti k vrstovníckej skupine. Mladý človek potrebuje uznanie a je schopný prispôsobovať sa skupinovému správaniu, aj keď s ním vnútorne nesúhlasí.
Obdobie dospievania môže byť kľúčovým vo vývoji závislosti od fajčenia. Na začiatku je fajčenie skôr príležitostné, môže ísť o experimentovanie, alebo o snahu vyzerať dospelejšie. Až neskôr sa fajčenie stáva pravidelnou činnosťou a potom závislosťou.
V rámci preventívnych prednášok pre študentov základných a stredných škôl sme v Centre pomoci Ligy proti rakovine realizovali prieskum názorov a postojov mladých ľudí k fajčeniu.
Osobitne nás zaujali odpovede dievčat, ktoré sa zúčastnili preventívneho programu. Na otázku, prečo začínajú fajčiť, dievčatá najčastejšie uvádzali:
- chcú vyskúšať, ako to chutí,
- chcú vyzerať dospelejšie, zaujímavejšie, skúsenejšie,
- chcú zapadnúť do partie,
- chcú upútať pozornosť druhého pohlavia,
- z nudy,
- myslia si, že im to pomôže riešiť problémy,
- myslia si, že ich to upokojí.
Podľa našich skúseností, mnohé mladé dievčatá pod vplyvom nesprávnych informácií chcú pomocou cigariet redukovať nadváhu a udržiavať si štíhlu postavu. Pôsobenie mediálne známych vzorov a idolov môže mať posilňujúci vplyv na začiatku fajčenia u dievčat.
Cigareta sa neraz stáva spoločníkom pri vypĺňaní nudy počas prestávky v práci, pri čakaní na zastávke a v rôznych situáciách, keď treba nadviazať kontakt. Mnoho mladých žien začne fajčiť na novom pracovisku, keď potrebujú zapadnúť do pracovného tímu, v ktorom má dôležitú spoločenskú pozíciu skupina fajčiarov.
Dospievajúci jedinci sú významnou cieľovou skupinou predaja tabakových výrobkov. Aj keď je reklama na tabakové výrobky v krajinách EÚ zakázaná, predsa len v skrytej podobe môže pôsobiť na dospievajúcich.
Štúdia z Českej republiky potvrdzuje, že práve z dospievajúcich fajčiarov sa stávajú dospelí fajčiari. Až 90 % fajčiarov si zapálilo prvú cigaretu pred 18. rokom života.
Dospelí jedinci začínajú fajčiť skôr výnimočne. Priemerný vek dieťaťa pri zapálení prvej cigarety je 10 rokov. Podľa tejto štúdie má fajčenie rodičov významný vplyv na postoj dieťaťa fajčeniu. Domáce prostredie rodičov – fajčiarov je dostupným zdrojom cigariet aj pre deti a ich kamarátov.
Podľa odpovedí rodičov, cigarety sú v domácnosti fajčiarov obvykle voľne uložené a rodičia nekontrolujú ich počet. Štúdia ukazuje, že aj postoje rodičov – fajčiarov k pokusom dieťaťa fajčiť sú v prípade prezradenia miernejšie.
Rodičia bagatelizujú možnosť, že tolerantný postoj k jednotlivým fajčiarskym pokusom dieťaťa môže motivovať k ich opakovaniu, ktoré sa môže rodičom vymknúť kontrole.
Naopak, podľa skúseností z nášho prieskumu, deti rodičov – nefajčiarov majú častejšie vyhranený negatívny postoj k fajčeniu. Nepotrebujú sa prispôsobovať fajčeniu v partii, sú sebavedomejšie pri odmietaní fajčenia.
