Zaberie v období vzdoru TIME-OUT?
Platí pravidlo, že dieťa zostane v izbičke toľko minút, koľko má rokov.
Za efektívny spôsob zvládania záchvatu vzdoru býva považovaný „time-out“, pri ktorom dieťa na určitý čas odnesieme alebo pošleme na vopred vyhradené miesto, kde je samé (najčastejšie do jeho izby), kde zotrvá samé približne toľko minút, koľko má rokov.
„Choď do svojej izby!“ Ako funguje metóda TIME OUT?
Daj si čas
Time-out bol pôvodne, podobne ako pri športe, vnímaný ako príležitosť pre dieťa vzdialiť sa od svojho problému, dopriať si od neho „oddych“, vychladnúť, porozmýšľať nad ním, a predovšetkým sa upokojiť. Po návrate k rodičovi bolo pripravené na výchovnú lekciu.
Time-out má však aj negatívne stránky
- Po prvé, dieťa ho často vníma ako nie ako čas pre seba, ale skôr ako trest, ako odňatie rodičovskej lásky, čo je preň veľmi stresujúce.
- Time-out u dieťaťa aktivuje prirodzený pocit úzkosti z odlúčenia. U citlivejších detí to môže viesť k pocitom hnevu, neistoty, či zníženému sebavedomiu, alebo aj hanby, ak k nemu prichádza v prítomnosti druhých.
- Izolácia dieťaťa v čase emocionálnej krízy mu vysiela signál, že rodič s ním chce byť len vtedy, keď neprejavuje negatívne pocity, a dieťa sa ich radšej naučí potláčať. Navyše, dieťa často nie je schopné uvedomiť si, čo spravilo zle.
- Negatívne správanie môže mať rôzne príčiny a deti v predškolskom veku len zriedka samy pochopia, prečo ich rodičia poslali do izby.
Pravidlá správneho zaobchádzania s metódou „time out“
Výskum s predškolákmi ukázal, že väčšina z nich počas time-out v škôlke prežívala pocity hnevu, strachu a samoty, báli sa, že ich vychovávateľka a spolužiaci nemajú radi, a navyše nevedeli povedať, prečo boli poslaní do izolácie.
Ak sa preto rozhodnete použiť techniku time-out, nezabudnite na to, aby ste si s dieťaťom po návrate z izby pohovorili a vysvetlili mu, prečo ste ho tam poslali. Nezabudnite si s ním pritom veku primeraným spôsobom pohovoriť aj o tom, ako sa cítilo a cíti ono.
Vhodnejším riešením než time-out, najmä u malých detí (vrátane predškolákov), je nechať dieťa upokojiť sa v prítomnosti dospelého, ktorý mu pritom poskytne pokojnú podporu. Ak máte pocit, že pomôže zmena prostredia, opatrne ho odneste do inej izby, ale zotrvajte pri ňom.