Rozumejú deti irónii?
Ironické poznámky na adresu detí? Pochopia ich alebo sa urazia?
Môžu deti chápať ironické poznámky?
To, čo dospelí považujú za vtipné a duchaplné, malé deti v zásade ešte nemôžu chápať. Jednoducho ešte nerozumejú nadstavbe vašich slov, ktoré nekomentujú pravdu. Dieťa nechápe iróniu a sarkazmus. A už vôbec neprečíta správne poznámky, ktoré im adresujete:
„No, ale si toho veľa zjedol.“ „To sa ti ale podarilo.“ „Ešte hlasnejšie.“
Rodič sa mi vysmieva?
Je potrebné presne rozlišovať, čo je jemný humor a čo irónia či výsmech. Deti, predovšetkým malé, berú všetko, čo rodičia hovoria, doslovne. V najlepšom prípade ich ironické poznámky iritujú, v najhoršom prípade ich hlboko zraňujú. Preto by malo byť jasné, že všetky „humorné“ výroky, ktoré obsahujú devalváciu alebo dokonca opovrhovanie, nemajú vo výchove čo robiť.
Rodičia by tiež mali vedieť, že dieťa potrebuje prežívať láskavosť, priamosť, dôveru a trpezlivosť svojich rodičov, kým si bude schopné poradiť s ironickými výrokmi. A to sa deje väčšinou až na začiatku puberty.
To, kedy je nejaká poznámka žart a kedy urážka, je v určitých hraniciach spoločensky dané. Medzitým sa ale nachádza šedá zóna, ktorú niektoré deti rozoznajú len veľmi ťažko. Až postupom času sa vplyvom skúseností naučia, že dospelí nemyslia všetko tak, ako to hovoria.
5 viet, ktoré hovorte (nielen) deťom
Kedy dieťa začne iróniu chápať?
K tomu dochádza zhruba vo veku 10-11 rokov, niekedy skôr a niekedy dokonca neskôr. Preto by sme mali s ironickými poznámkami zaobchádzať opatrne.
Lebo každú poznámku chápanú ako urážku od rodičov pociťuje dieťa ako krivdu, a tým aj ako malé naštrbenie dôvery. Na druhej strane ale netreba s dieťaťom zaobchádzať v rukavičkách, aby malo šancu naučiť sa rozoznávať, keď niekto žartuje a keď ho naopak niekto uráža. Poznáte svoje dieťa (tak naozaj, aké je a nie aké by ste chceli, aby bolo) a viete, čo si môžete dovoliť.