Sú vulgarizmy pre deti nebezpečné? TOTO vás možno prekvapí

vulgarizmy a deti

Ak začujete malé dieťa s pestrým slovníkom, nesúďte prirýchlo.

Väčšina rodičov sa usilovne snaží chrániť svoje deti pred počúvaním nadávok  a deti sú často trestané alebo pokarhané, keď používajú vulgárny jazyk. Vláda sa snaží chrániť deti pred počúvaním neslušných slov prostredníctvom cenzúry v televíznych reláciách a iných médiách.

Aké škodlivé je nadávanie pre deti?

Psychologickej štúdii nadávok sa venuje článok zverejnený v Observeri Asociácie psychologických vied, diskutuje sa v ňom o niektorých týchto problémoch. Títo vedci tvrdia, že nadávanie sa zvyšuje so silnými emóciami. Udrite si po palci kladivom, urobte veľkú chybu, vyľakajte sa alebo nahnevajte a pravdepodobne aj ten najposlušnejší a najcitlivejší človek si  zanadáva. Vedci naznačujú, že nadávky môžu mať katarktický účinok, vďaka ktorému sa budeme cítiť lepšie po zranení alebo emocionálnej epizóde.

Keď sa slovo stáva palicou...

Je zrejmé, že nadávky môžu mať formu verbálneho zneužívania a obťažovania a práve tento druh nadávania môže byť potenciálne škodlivý – ak je to náhrada za fyzickú agresiu . Dobre mienené slovo, avšak ak je vulgárne,  býva neraz podnecovateľom mnohých konfliktov. Otázkou však zostáva: škodí deťom, ak začujú vo filme, televíznej relácii alebo na ihrisku neslušné slová?

Prekvapivo sa v tejto otázke uskutočnilo iba veľmi málo výskumov. Pravdepodobne to nie je škodlivé samo o sebe - autori spomínaného článku uvádzajú, že zaznamenali 10 000 prípadov nadávania a zriedka videli priame poškodenie – častejšie však spozorovali „faktory spojené s nadávaním“.

Napríklad, keď začujeme nadávať malé dieťa, predpokladáme, že mu chýba disciplína a že nadávajúce dieťa by nám mohlo naznačovať, že má „zlý vplyv“ na iné deti, alebo ho budeme podozrievať zo šikany, prípadne sa pohoršíme nad výchovou, ktorú dostalo od jeho rodičov. Nadávanie môže naznačovať nedostatok disciplíny alebo to môže súvisieť iba s otvorenejším a slobodnejším domácim prostredím. 

Ako sa u detí vyvinie nadávanie?

Vedci naznačujú, že nadávanie sa vyvíja rovnakým spôsobom ako ostatné časti slovnej zásoby. Zdá sa, že deti poznajú všetky rovnaké nadávky ako ich rovesníci v rovnakom veku a ako dieťa starne, jeho slovná zásoba sa zvyšuje (autori tvrdia, že v čase, keď deti začnú školu, poznajú 30 až 40 nadávok). To, či dieťa bude nadávať ovplyvňuje jeho spoločenské prostredie, disciplína rodičov, zvyky dieťaťa a emočné okolnosti.

Mnohí rodičia sa sťažujú, že novým slovíčkam sa ich ratolesti priučia od rovesníkov v materskej škole, a mnohé učiteľky v materských školách by vedeli o tom svoje rozprávať. Odkiaľ to však majú títo rovesníci? Nuž, najpravdepodobnejšie z uvoľnenejšieho domáceho prostredia, v ktorom sa bohatosť slovníka využíva naplno, alebo možno od starších súrodencov, ak je medzi nimi väčší vekový rozdiel.

Preto ak začujete malé dieťa s pestrým slovníkom, nesúďte prirýchlo. Predsa len, nech je rodinný slovník akokoľvek kultivovaný, deti v puberte v svojich rovesníckych skupinách rozširujú svoje možnosti. Pred rodičmi si to vôbec nemusia dovoliť, lebo im to ich prísnejšia výchova nedovolí, ale pri mladšom súrodencovi sa nemusia až natoľko ovládať. Ďalší vývin udalostí už asi netreba bližšie opisovať.

Nadávajú všetci?

Každý určite pozná tie isté nadávky. Ako ukazujú výskumy, to ako často ľudia nadávajú určuje veľa vývinových a sociálnych faktorov. Mladší dospelí skutočne nadávajú  viac ako dospelí muži. Ďalšia otázka sa týka toho, či sa nadávanie v priebehu rokov zvýšilo, a hoci došlo k malému pozdĺžnemu výskumu, predbežné dôkazy naznačujú, že výskyt nadávok je pomerne stabilný. 

Záleží na kontexte

Je dôležité poznamenať, že pokiaľ ide o nadávanie, veľmi záleží od kontextu. Rovnaké vulgárne slovo sa dá použiť ako urážka, výkrik prekvapenia alebo ako výraz potešenia, keď je človek v zápale vášne. Deti vedia veľmi dobre rozlíšiť tento kontext. Práve emócia, ktorá je ukrytá za daným slovom je tá dôležitá. Nadávať priamo svojim deťom v hneve je veľmi zlý nápad, je to deštruktívne a veľmi to zraňuje ich vnútorný pocit vlastnej hodnoty. Tento článok ja skôr zameraný na situácie, kedy rodičom skôr nevedomky „ubehne“, prešmykne sa cez jazyk korenistá poznámka alebo pikantný výraz.

Bez výčitiek svedomia

V tomto duchu sa skutočne nemusíte báť. Väčšina rodičov sa neobáva toho, že by sa používaním vulgárnych slov z ich dieťaťa stal zločinec. Tiež neexistuje žiadny dôkaz, že by používanie neslušných slov viedlo k väčšej fyzickej agresivite.

Obavy rodičov sa skôr sústreďujú okolo tém „čo si druhí o nás pomyslia“, v zmysle nedostatočnej výchovy, alebo vštepovania morálky. Je samozrejmé, že deťom tieto výrazy netreba s logopedickou precíznosťou opakovať niekoľkokrát za sebou, často tieto výrazy pochytia úplne na prvé počutie. Vycítia totiž, že ide o zaujímavé slovo, na ktoré sa viaže istotne tiež zaujímavý emočný sprievod. Ak sa vám však jazyk pošmykne a z vašich úst dieťa začuje aj tie pikantnejšie výrazy, nemusíte sa trápiť výčitkami svedomia. Bolo by sa ich naučilo skôr, či neskôr. A o tom, ako kultivovaný alebo naopak uvoľnený bude prejav vo vašej rodine, rozhodujete vy. Dieťa sa pridá. 

Čo robiť keď dieťa nadáva?

Čo ak sa však dieťa príliš inšpiruje a začne tieto korenisté výrazy používať s obľubou? Deti v predškolskom veku reč fascinuje. Ak zistia, že niektoré slová vyvolávajú zaujímavú odozvu od rodičov, o to radšej ich budú používať. Kľúčové sú teda najmä vaše prvé reakcie. Ak dieťa „vyskúša“ tieto slovíčka po prvý krát, nevenujte im priveľkú pozornosť. Ako sa vraví: „Ako prišlo, tak odišlo“...

Ak by však opakovane používalo isté výrazy (veľmi pravdepodobne aj v správnom kontexte, pretože deti sú veľmi všímavé a chápavé), je namieste sa s ním porozprávať. Existuje jeden trik, ktorý v predškolskom veku dobre zaberá – spýtajte sa, či dieťa vie, čo to slovo znamená. Pravdepodobne vám odpovie, že nie... a vtedy mu vysvetlite, že ani vy nepoužívate slová, ktorým nerozumiete, lebo by ste sa mohli cítiť hlúpo... 

Ak ide o staršie dieťa, na mieste sú už pravidlá a dôsledky. Jednoducho stanoviť hranice, rázne vysvetliť, ktoré slová do slovníka dieťaťa nepatria a trvať na ich dodržiavaní. Darmo však dieťaťu budete vysvetľovať, že nesmie hovoriť ako „buran z tretej cenovej“, ak sami holdujete takému slovníku. Možno pod hrozbou trestu bude držať svoj jazyk na uzde, ak však nebude pod dohľadom, uvoľní sa.

Pre deti je totiž oveľa dôležitejší vplyv toho, čo vidia, počujú a zažívajú, než toho , čo im vysvetľujeme. Ako platí aj v mnohých iných smeroch, aj tu treba začať od seba.

Zdroje:
https://www.psychologytoday.com/us/blog/cutting-edge-leadership/201205/will-swearing-harm-your-child
https://www.psychologicalscience.org/observer/the-science-of-swearing
https://www.inc.com/jessica-stillman/science-its-totally-ok-to-swear-in-front-of-your-kids.html
 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: