Papkáme koreňovú zeleninu

Redakcia | 10. august 2017

Patrí k najpoužívanejším a pre pomerne dobrú skladovateľnosť aj k najobľúbenejším druhom zeleniny. Korene, koreňové hľuzy či buľvy rastúce v zemi, to všetko sa radí ku koreňovej zelenine.

Zelenina všeobecne obsahuje 80 – 85 % vody, ochranné látky, minerály, vitamíny, enzýmy, farbivá a, samozrejme, nezanedbateľná je jej nízka kalorická hodnota.

Koreňová zelenina

Najviac chutí vypestovaná z vlastnej záhradky, prípadne v BIO kvalite.

Koreňová zelenina sa výborne skladuje a oproti ostatným druhom zeleniny vydrží oveľa dlhšie.

Pri jej tepelnom spracovaní je nutné dodržiavať pravidlo: rýchlo a šetrne. Pretože čím dlhšie sa tepelne upravuje, tým rýchlejšie sa z nej strácajú cenné vitamíny.

Prečítajte si: Liečivé účinky jarnej zeleniny: mrkva, špargľa, šalát a reďkovka

Pri strúhaní používame buď plastové, keramické, prípadne nerezové nože, škrabky a krájače, tým sa zaručí šetrný postup a uchovanie vitamínov.

Mrkva je bohatým zdrojom provitamínu A.

Petržlen konzumujeme koreň aj vňať. Nadrobno nakrájaná petržlenová vňať ochutí každý pokrm a navyše poskytne veľa vitamínu C.

Zeler má detoxikačné a močopudné účinky, dokáže si uchovať najviac vitamínov až do neskorej jari, keď je ich v inej zelenine už pomenej. Traduje sa, že podporuje potenciu, na druhej strane vyvoláva alergie, preto ho deťom zaraďujeme len veľmi opatrne a najlepšie až po prvom roku života.

O cvikle sa hovorí, že má protirakovinové vlastnosti. Najzdravšia je surová a dobre sa odšťavuje.

Reďkovka je jednoročná rastlina. V ľudovom liečiteľstve sa používala pri uštipnutí hmyzom. Deťom sa odporúča zaradiť ju do jedálneho lístka po prvom roku a v miernom množstve. Inak môže spôsobiť podráždenie žalúdka a čriev.