Nechcem ísť do škôlky...!
Pátrame po príčinách, prečo dieťa odmieta ísť ráno do materskej školy.
Dnes sa mi nechce,“ povie Ema bez toho, aby odvrátila zrak od svojej Barbie, ktorej práve vyrobila šaty z papierových vreckoviek. Mama stojí vo dverách detskej izby a čuduje sa. Ešte nikdy nezažila takúto situáciu, keď chcela ráno odviesť svoju dcéru do materskej školy. Veta „Poď, Emka, škôlka čaká“ inokedy vzbudí v dievčatku radosť a Ema beží ako strela ku dverám. Inokedy. Ale dnes? „Nemám chuť.“
Prečo dieťa odmieta ísť do škôlky
To je prvá a najdôležitejšia otázka, ktorú si musia rodičia položiť, keď ich dieťa odmieta ísť ráno do materskej školy. Opatrne sa môžu pokúsiť zistiť, o aké dôvody ide.
Na otázku „Prečo nechceš ísť do škôlky?“ nám deti pravdepodobne nedajú jasnú odpoveď. Dieťa totiž väčšinou nie je schopné povedať, prečo plače, neje alebo nekomunikuje. Dôvod je jednoduchý. Ono to jednoducho nevie.
Možno ani jemu samému nie je veľakrát jasné, aká je vlastná príčina. Tu pomôže len pokojný rozhovor, napríklad večer pred spaním, kedy sa s dieťaťom porozprávame o pekných aj menej pekných zážitkoch zo škôlky, o piesňach a hrách, najlepších kamarátoch a aj o deťoch, ktoré dieťa nemá príliš v láske.
Nechajte hovoriť dieťa a pozorujte pritom, kedy bude veselé a kedy bude pôsobiť utrápene. Tým získate prvé oporné body. Možno je v skupine dieťa, z ktorého má vaše dieťa strach alebo ktoré sa mu vysmieva.
Možno došlo v poslednej dobe k hádkam alebo dokonca bitkám, ktoré odrádzajú dieťa od škôlky. A niekedy môžu viesť len malé zmeny v rutine všedného dňa v škôlke k tomu, že sa v nej deti nebudú cítiť dobre – obľúbená pani učiteľka je chorá, najlepší kamarát včera neprišiel, posunul sa čas desiaty a pod.
Tieto nepatrné maličkosti, ktoré dospelí možno takmer ani nezaregistrovali, môžu detskú dušu natoľko trápiť, že zvolí radšej únik a odmietne ísť ráno do škôlky.
Prečítajte si: Prečo sú škôlkari tak často chorí?
Dieťa je často z odlúčenia smutné
Nie vždy však musí byť spúšťačom každodenný život v škôlke. „Chcem zostať pri tebe,“ narieka Paľko, keď sa s ním chce mama rozlúčiť pri dverách vedúcich do triedy. Bolesť z rozlúčky sa síce po pár minútach stráca, ale chlapec je smutný, keď mu mama pri odchode zakýva.
Annamária robí zase cirkus už doma. Práve začala skladať puzzle a nechce byť teraz absolútne nikým rušená. A jej odpoveď je jednoznačná: „Dnes nejdem do škôlky.“ Doma je jednoducho lepšie. A potom je tu ešte Timko, ktorý rovnako bojkotuje škôlku:
On už totiž patrí k „veľkáčom“, na budúci rok pôjde do školy a škôlka sa medzičasom podľa neho stala miestom pre bábätká. Cíti sa veľmi nevyťažene a pôsobí unudeným dojmom.
Škôlka – to je pod jeho úroveň. V takomto prípade by sa mali rodičia obrátiť na pani učiteľky a pohovoriť si s nimi o tom, či a ako možno urobiť posledný rok v škôlke pre deti vďaka nejakým novým ponukám atraktívnejším.
Motivácia pomáha nechuť ísť do škôlky prekonať
Nechuť ísť raz za čas do škôlky nemusíme vôbec považovať za problém. Tak ako každý dospelý človek, ktorý má niekedy väčšiu a niekedy menšiu alebo žiadnu chuť podriadiť sa potrebám chodu všedného dňa, tak má aj dieťa dni, kedy sa teší na nové dobrodružstvá a potom prídu fázy, kedy by najradšej zostalo doma a držalo sa maminej sukne.
Tieto fázy odmietania škôlky najlepšie pominú vtedy, ak sa dieťa v škôlke dostane medzi svojich kamarátov. Preto pri takejto sporadickej nechuti pomáha väčšinou motivácia: urobte vášmu dieťaťu deň v škôlke atraktívnym: „Tvoji kamaráti si dnes určite urobia opäť bunker v triede. Určite by si chcel byť pri tom. Však?“
Iná situácia nastáva vtedy, ak ráno čo ráno dochádza k úmorným bojom s dieťaťom. Vtedy sú príčiny uložené hlbšie. V tomto prípade je dôležité, aby ste sa porozprávali o tom s učiteľkou. Ako sa dieťa správa v skupine?
Nesťahuje sa nápadne do úzadia? Nepôsobí bojazlivo, nevyťažene alebo naopak preťažene? Ťažko sa integruje do skupiny? Stali sa nejaké situácie, ktoré by mohli objasniť odmietanie škôlky?
A ako možno opäť motivovať dieťa a priviesť ho do kruhu priateľov? Prijateľným riešením by bolo, v prípade, ak máte čas, zúčastňovať sa aktívne určitú dobu počas dňa diania v materskej škole, napríklad tým, že by ste sprevádzali skupinu na prechádzkach alebo výletoch a tak by ste vytvorili spojenie medzi inštitúciou materskej školy a domovom.
Prečítajte si: Radí doktorka: stravovanie škôlkarov a školákov: Ako by malo vyzerať?
Dôvodom odmietania škôlky môže byť aj šikanovanie
Odborníci na výchovu dnes hovoria o fenoméne šikanovania v materskej škole – ale to, že nejaké dieťa vyčleňovali ostatné deti zo skupiny, tu bolo vždy. Ak máte podozrenie, že niektoré deti v triede vaše dieťa trápia a utláčajú, musíte s tým niečo robiť.
Toto už dieťa samo nevyrieši. Pravdepodobne nezostanete ušetrení rozhovorov s vedením materskej školy a s rodičmi ostatných detí. V prípade, že sa potvrdí, že vaše dieťa trpí v skupine útokmi iných detí a učiteľky si s tým nevedia rady, mali by ste trvať na preradení dieťaťa do inej skupiny. Ak to nie je možné, potom je treba úplne zmeniť materskú školu.
Pochopenie aj dôslednosť
Schopnosť pochopiť iného človeka a dôslednosť sú dve vlastnosti, ktoré by sme mali mať na zreteli pri riešení problému „odmietania škôlky“.
Dajte dieťaťu pocítiť, že máte pochopenie pre jeho odmietavé správanie: „Ja niekedy tiež vôbec nemám chuť ísť do práce.“ Účinné býva, ak apelujete na zrelosť vášho dieťaťa:
„Bohužiaľ iba malé bábätká si môžu robiť, čo chcú...“ Stavte sa, že takéto porovnanie sa dieťaťu určite páčiť nebude. Veď kto by už len chcel byť malým bábätkom?
Druhá vlastnosť, dôslednosť, nie je menej dôležitá. Ak neexistujú podstatné dôvody, mali by ste dodržiavať rannú rutinu a priviesť do materskej školy aj uhundrané dieťa.
Každý človek, aj malé dieťa, potrebuje pre svoj život návyky. Ak by sa rituály neustále narúšali, zvykne si dieťa na nestabilitu – a tým skôr sa dostanete opäť do diskusie o nevyhnutnosti navštevovania materskej školy.
Ak ste toho názoru, že raz za čas si dieťa potrebuje oddýchnuť od škôlky, potom neurobte spoločne strávené predpoludnie príliš atraktívnym. Ak dieťa spozoruje, že nemáte čas na spoločné hry alebo výlety a že predpoludnie prebieha oveľa nudnejšie ako v materskej škole, nebude mať pocit, že mu doma niečo uteká alebo že niečo premešká.
Ema medzičasom tiež dostala chuť ísť do škôlky. Jej mama narýchlo vyrobila zo škatule od topánok auto, v ktorom mohla Barbie odcestovať do škôlky. A Emka chcela ísť samozrejme s ňou!
Prečítajte si: 4 náročné fázy v živote škôlkara