Radí doktorka: stravovanie škôlkarov a školákov: Ako by malo vyzerať?

Radí doktorka: stravovanie škôlkarov a školákov: Ako by malo vyzerať?
25.8.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Často čítame o správnych stravovacích návykoch detí, ale už sa nedočítame, ktoré to sú. Tak isto už je menej informácií o primeranom zložení stravy pre určitý vek. Treba zdôrazniť, že základ stravovacích návykov učíme dieťa už v 1. roku života.

Celosvetový problém nárastu civilizačných ochorení (obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, kardiovaskulárne ochorenia a nádorové ochorenia) vyplýva nielen z nesprávneho zloženia a množstva stravy a zlých stravovacích návykov, ale na druhej strane i z nedostatku pohybu a športovania u našich detí. Výživa zohráva dôležitú úlohu i pri niektorých formách málokrvnosti, ochoreniach pečene a žlčových ciest, osteoporóze, imunologických zmenách a zubnom kaze. Hoci sa väčšina týchto ochorení manifestuje v dospelosti, ich základ z nesprávnej výživy má korene v detstve.

Na Slovensku dochádza v posledných rokoch k nepriaznivému vývoju, a to poklesu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny, strukovín a rýb. Naopak, zvyšuje sa konzumácia sladených nealkoholických nápojov a potravín rýchleho občerstvenia aj u detí po 1. roku života. Nepriaznivé je i častejšie prisáľanie hotových jedál.

Na Slovensku napríklad vo vekovej skupine 10 – 14 rokov bola okrem iného zistená nedostatočná spotreba rýb a strukovín. Mlieko pije denne iba 41 % detí, čo je žalostne málo. Iba  necelých 50 % detí konzumuje denne ovocie, zeleninu ešte zriedkavejšie. Ale sladkosti denne konzumuje skoro až  81 % školákov.

Po prvom roku života platí pravidlo: dieťa má mať 5x denne zeleninu alebo ovocie.

Jedálny lístok v  1. – 2. roku:

1. raňajky: pred alebo po hutnej strave dieťatko dostane materské alebo umelé mlieko – formulu (najlepšie do 3 rokov života). Na raňajky má mať chlieb alebo pečivo, maslo, džem, nátierky, syr, ovocie alebo kúsok čerstvej zeleniny, ku koncu druhého roku i šunku.

2. na desiatu má mať mliečny výrobok s ovocím.

3. obed, ako hlavné jedlo, pozostáva z mäsa, rýb, vajíčok, zeleniny, strukovín  a príloh (zemiaky, ryža, cestoviny, knedľa) v rôznej kombinácii. Pripravíme ho z polievky a hlavného chodu. Avšak mnohé deti zvládnu dlhšie iba jeden hlavný chod. Ovocie a zelenina má byť súčasťou každého jedla.

4. olovrant má byť zložený z mlieka, jogurtu, pečiva, surovej zeleniny a ovocia, pravdaže vhodne skombinovaných.

5. na večeru majú deti medzi 1. a 2. rokom mať kašu s ovocím alebo zeleninou, alebo cestoviny, ryžu, zemiaky a zeleninu.

V noci, ak to dieťa vyžaduje, sa ešte dojčí.

Jedálny lístok v  2. – 3. roku:

Medzi 2. –  3. rokom  sa, samozrejme, odporúča už dodržať potravinovú pyramídu:

Deti vo veku 2 – 3 rokov majú prijať približne  400 ml mlieka alebo mliečnych výrobkov za deň, rozdelených do 4 – 5 porcií. Pre deti v tomto veku odporúčame plnotučné mlieko, kyslé mlieko, kyslomliečne výrobky, mäkké syry (tvaroh do 20 % tuku v sušine) a tvrdé syry (do 45 % tuku v sušine). Mlieko a mliečne výrobky  majú tvoriť 3 – 4 porcie za deň (1 porcia je jogurt, alebo 25 – 30 g syra).

Mäso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny majú tvoriť 1 – 2 porcie za deň (1 porcia je 30 – 40 g mäsa, alebo 1 vajíčko, alebo 4-5 lyžíc varených strukovín).

Zeleninu má dieťatko dostať 2 – 3 porcie denne (1 porcia je 50 – 60 g).

Ovocie má mať v 2 porciách (1 porcia 50 – 60 g = menší kúsok, alebo ½ pohára ovocnej šťavy).

Obilniny majú tvoriť 3 – 4 porcie za deň (1 porcia je ½ krajca chlebíka, alebo ½  rožka, alebo 1/2 hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 plátky knedle).

Jedálny lístok v  4. – 6. roku:

Medzi 4. – 6. rokom sa zloženie potravinovej pyramídy nemení, iba pribúda objem prijatého jedla.

Mlieko a mliečne výrobky tvoria približne 400 – 500 ml, rozdelených do 3 – 4 porcií za deň.

Mäso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny tvoria 2 – 3 porcie za deň (1 porcia mäsa je  približne 45 – 50 g).

Zelenina sa má podať v 3 porciách (1 porcia je 60 – 70 g).

Ovocie sa má podať v 2 porciách (1 porcia je 60 – 70 g).

Obilniny majú tvoriť 5 – 6 porcií za deň (1 porcia je jeden krajček chleba alebo 1 rožok).

K základným stravovacím návykom patrí:

  1. pravidelné stravovanie v určitom čase; 
  2. na jedlo treba mať vždy čas, dieťa má jesť v kľude, bez rozptyľovania. V dôsledku nedostatku času deti stravu hltajú, nepohryzú a nepožujú ju dostatočne. Následkom je meteorizmus, sťažené trávenie, bolesti bruška a únava;
  3. rozdelenie celodennej stravy na
  • raňajky – majú zabezpečiť 25 % z celodennej energetickej potreby,
  • desiatu – má zabezpečiť 5 % z celodennej energetickej potreby,
  • obed – má zabezpečiť 40 % z celodennej  energetickej potreby,
  • olovrant – má zabezpečiť 5 % z celodennej  energetickej potreby,
  • večera – má zabezpečiť  25 % z celodennej  energetickej potreby.

U našich slovenských detí pri analýze 7-dňového stravovacieho záznamu bol napríklad zistený častý maximálny energetický príjem večer. A čo je tiež veľmi škodlivé, až ¼ detí raňajkuje nepravidelne, alebo neraňajkuje vôbec. Ráno vstáva dieťa oddýchnuté, v podstate i hladné. Fyziologicky v noci skoro nepije. Ak vynechá raňajky, nedoplní si ani energiu, ani živiny a ani tekutiny. V škole je potom malátne,            má suché sliznice, nasleduje sklon k zápche, žlčovým a obličkovým kameňom.

             Bolo naozaj dokázané, že deti, ktoré raňajkujú, majú lepšiu pamäť, vyššiu pozornosť
             a lepšie výsledky psychologických testov;
4.    dodržiavanie zloženia stravy podľa potravinovej pyramídy – u našich detí bol
       zaznamenaný nedostatočný príjem mlieka, zeleniny a ovocia, vlákniny, vitamínov,
       minerálov a vápnika;
5.    dôležité sú pravidelné obedy v školských jedálňach, kde je jedálniček zostavený podľa zásad školského stravovania. Je veľmi nesprávne, ak si dieťa miesto obeda kúpi stravu
       v bufete alebo v zariadení rýchleho občerstvenia. Táto strava je jednostranná a nevhodná pre svoje zloženie.
             
A konkrétna odpoveď našej čitateľke:
Mäso majú mať deti po 1. roku života 5 – 6-krát v týždni. To platí aj pre školákov. Škôlkari aj školáci potrebujú teplé večere tiež 5 – 6-krát týždenne. Teda jedno teplé jedlo denne určite nestačí.

 Pripájam ešte niekoľko dobrých rád aj pre väčšie deti:

     Ak nechcete, aby deti niektoré potraviny jedli, tak ich nekupujte (nadmieru sladkostí, slané tyčinky, čokoláda, chipsy, zemiakové lupienky atď.).
     Nedávajte deťom za odmenu sladkosti.
     Vyvarujte sa dávať deťom sladkosti pravidelne v rovnaký čas, napríklad po návrate zo školy, a to každodenne.
     Na stolovanie treba vyhradiť miestnosť, obvykle to býva kuchyňa  a jedáleň. Dieťa pred televízorom nemá jesť z viacerých dôvodov. Niektoré deti to rozptyľuje a zjedia málo, odmietnu jesť, lebo ich  „to jedlo“ vyrušuje. Naopak, iné zjedia viac než v skutočnosti potrebujú.
     Nedávajte deťom väčšie porcie jedla, ako môžu skonzumovať.
     Nečítajte pri jedle, keď nechcete, aby to robilo aj vaše dieťa.
     Treba sa vyhnúť  prílišnému dohadovaniu v dobe jedla. Neustále nabádanie a nútenie k jedlu a trebárs i dojedaniu vyvolá skôr napätie, úzkosť a opačnú reakciu. Vzniká tak začarovaný kruh. Dieťa nedoje, odíde od stola. Len čo ho prejde úzkosť, vráti sa mu chuť do jedla. Potom vyžaduje malé občerstvenie a to zasa zníži chuť pri ďalšom hlavnom jedle. Z jedla sa nemá robiť vojna či bojisko. Takto dieťa iba od jedla odradíte. U niektorých detí svojím naliehaním  a neustálym pobádaním k jedlu spôsobíte jeho celoživotné prejedanie sa a obezitu.
Stravovanie detí je na rodine, ktorá určuje zloženie potravy a spôsob stravovania dieťaťa, a nie na reklame.