Mamy radia mamám: Ako odučiť dieťa od cmúľania palčeka?

Mamy radia mamám: Ako odučiť dieťa od cmúľania palčeka?
7.9.2016 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Silviina 15-mesačná dcérka si takmer od narodenia cmúľa palček. „Cmúľa ho pri zaspávaní, počas spánku, keď je unavená a aj vtedy, keď sa potrebuje len upokojiť, napr. v cudzom prostredí alebo medzi cudzími ľuďmi.“ Silvia vás poprosila o rady, ako svoju dcérku od tohto zlozvyku odučiť. Taktiež ju zaujímal názor odborníkov na to, prečo deti majú potrebu cmúľania si palčeka. A tu sú vaše mamičkovské rady a postrehy i názor na daný problém z pohľadu psychológa a pediatra.

Cmúľanie uvoľňuje napätie

Aneta, synček Adamko 20 mesiacov
Milá Silvia, v snahe pomôcť ti, som prečítala články od rôznych odborníkov, ale ich názory na daný problém nie sú jednotné. Niektorí sa domnievajú, že u dojčiat existuje určitá potreba satia. Iný názor hovorí, že pôžitok, ktorý cmúľanie prináša, vzniká tým, že príjemný pocit nasýtenia, ku ktorému satie potravy vedie, sa prenáša na samotné cmúľanie.

Ako by si mala postupovať pri odúčaní cmúľania palčeka?

  1. Pokús sa odstrániť pravdepodobné zdroje frustrácie, stresov a napätia (pri ich hľadaní sa môžeš poradiť so psychológom),
  2. posilňuj odolnosť nervovej sústavy dieťatka častým pohybom na vzduchu, dopraj mu radosť a uvoľnenie prameniace z hry alebo iných obľúbených činností,
  3. dieťa za zlozvyk netrestaj, ale ani ho naň slovne neupozorňuj, 
  4. pokús sa odviesť napätie prijateľnejším smerom – pohybovou aktivitou, spoločnou hrou, 
  5. ak sa zlozvyk objavuje najmä pri prebúdzaní, zaspávaní alebo sledovaní rozprávky v televízii, odporúča sa zobrať dieťa jemne za ruku alebo ho hladkať,
  6. platí pravidlo, že slovné upozornenie na nežiaduci prejav správania napätie iba zvyšuje a naopak, telesný kontakt prináša dieťaťu úľavu a uvoľnenie. Je pravdepodobné, že dieťa si po vstupe do kolektívu začne svoj prejav väčšmi uvedomovať, možno ho aj svojou vôľou ovplyvní,
  7. pochvala a odmena za necmúľanie taktiež pomôže dieťaťu zbaviť sa zlozvyku. Keď dieťa dospieva, zvyčajne je vo veku 5 rokov schopné aktívnejšie spolupracovať.

Môj syn má 20 mesiacov a je stále dojčený. Síce si palec necmúľa, ale na bradavke dokáže visieť vo dne v noci – pred spaním, po zobudení, keď je mrzutý, unavený, keď sa udrie a silno plače a potrebuje sa upokojiť. Občas ma to veľmi hnevá, ale odstaviť ho nedokážem. Je ešte veľmi maličký a potrebuje mať so mnou telesný kontakt.

Čítajte tiež: Cmúľanie palca – zvyk či zlozvyk? 6 „obyčajných“ činností, ktoré pomôžu vyhnúť sa mu.

Myslím si, že v prípade tvojej dcérky nejde o žiadnu poruchu v správaní alebo o zlozvyk. Je to len útecha, ak sa dieťa cíti neisté a rozčúlené. Ako dieťa získava nezávislosť a sebaistotu, postupne sa stáva menej závislým od týchto predmetov, i keď to niekedy môže trvať aj roky. Keďže tvoja dcérka je ešte pomerne malá, tento jej „zlozvyk“ by si mohla ignorovať. Ak by si predsa len chcela niečo skúsiť, tak by som ti poradila dať jej na ruku rukavice alebo prelepiť palček náplasťou.

Sladučký ako lízanka

Alexandra s dcérkami Klaudiou 12 a Vaneskou 8 rokov
Silvia, tvoj problém s cmúľaním palčeka mi bol v období raného detstva mojej mladšej dcérky veľmi známy. Spočiatku nevinné a milučké cmúľanie prerástlo do zlozvyku a trvalo takmer štyri roky, kým Vaneska dokázala palčeku odolať. Tiež sme sa trápili s cmúľaním od narodenia, a keď som jej ponúkala cumlík (a to som mala nakúpenú poriadnu zásobu), len ju napínalo. Akosi prirodzene šups a palček v jej ústočkách zaujal nezastupiteľné miesto. Spočiatku som cmúľaniu palca neprikladala veľký význam, pretože staršia dcérka Klaudia cmúľala len cumlík a ja som nepredpokladala, že s tým bude taký problém pri odvykaní. Bola to však chyba. Ak ti môžem poradiť, pokús sa urobiť všetko možné, aby si odvykla čím skôr, pretože čím dlhšie to budeš odkladať, tým to bude horšie. Aj pre ňu, aj pre teba i okolie. Mne sa osvedčila metóda presviedčania a nakoniec sa to podarilo, ale ako som spomenula, to už Vaneska mala 4 roky. Vlasy mi dupkom vstávali, keď sme sa vracali unavené z ihriska a ona si špinavý palec strčila do úst a cmúľala akoby mala najsladšiu lízanku na svete. Ešte teraz ma striasa, keď si na to spomeniem.

Palček je môj kamarát

Tamara s 2,5-ročným synom
Môj syn má 2,5 roka a s odúčaním od cmúľania palčeka sa trápime dodnes. Keď si spomeniem na začiatky, cmúľal asi všetko, čo mal poruke. Od pästičky, cumlíka, palčeka až po rožtek paplónika. Asi má priveľmi vyvinutý sací reflex, alebo aspoň ja si to tak vysvetľujem. Teraz má obdobie, keď je jeho favoritom palec pravej ruky. Cmúľa si ho jednoducho všade, ak sa mu ho pokúšam vybrať z úst, najmä pri zaspávaní je z toho vyslovene nešťastný. Ale ja sa nevzdávam a keď ho uspávam, snažím sa mať poruke fľašu s čajom a zvyčajne to zaberie. A keď ho v noci kontrolujem ako spí, takmer vždy mu nájdem palec v ústach. Pomaly mu ho vyberiem a snažím sa ho pri tom nezobudiť. 

Bude z nej speváčka?

Jana a 3-ročná dcérka Petra
Moja Petra, dnes už takmer trojročná slečna, si taktiež cmúľa palček. Robí to už od narodenia a nič iné jej tak nechutí ako jej vlastný palček. Sprvu ho cmúľala takmer stále, či bola unavená, hladná, zvedavá alebo len tak, pre potechu. Teraz, po náročnom ale vytrvalom vyberaní palca z úst, sa cmúľanie obmedzilo na čas uspávania. Cmúľanie sa trochu prejavuje na jej mliečnom chrupe. Moja mama zase vraví, že z nej bude speváčka, pretože vraj dobrí speváci mávajú taký zhryz. Petra sa len smeje a výska od radosti, že bude spievať. Ale ja na mýty a povery neverím, reálne vidím, že cmúľanie zasahuje do jej horného čeľustného oblúka a vytláča mliečne zúbky von. Tak som sa snažila čo-to dozvedieť o cmúľaní, ale najmä o tom, ako zlozvyk odstrániť. Metódy v podobe namočenia do čierneho korenia a iné „drasťáky“ som hneď zavrhla. Neviem si to reálne predstaviť a potom nemám silu počúvať plač. Pre mňa samu je štipľavá kuchyňa nevyhovujúca, čierne korenie ani štipľavé pochutiny nemám rada, tak by som to neurobila ani svojej dcérke. Čo sa mi javí ako prijateľnejšie riešenie (okrem pravidelného vyberania z ústočiek) je palec obviazať obväzom. Už sme to aj niekoľkokrát vyskúšali, bolo to celkom fajn, zdalo sa, že to zaberá. Palec v obväze Peťke nechutil, jediný problém bol obviazať malý prštek. Ale aj s tým som si poradila, keď sme sa spolu hrali na lekárku a pacientku. Takže moja rada znie: skús palec obviazať obväzom, alebo obyčajným leukoplastom a čo najskôr začnite proti zlozvyku bojovať. Nie je to záležitosť, ktorá sa dá odstrániť z jedného dňa na druhý, takže sa priprav aj na protesty.

Na obľúbený palček sa nedá „len tak“ zabudnúť, vždy je poruke

Katarína, mama 5-ročnej Simonky
Milá Silvia, moje trápenie s dcérkou pri „odvykacej kúre“ opíšem len veľmi stručne. Áno, aj ona si cmúľala palec na ruke a naozaj veľmi rada. Cmúľala aj cumlík, ale asi len mne pre radosť, akonáhle som odišla z miestnosti, hneď cumeľ vypľula a nahradila palcom. Ten bol vždy poruke, nikdy som sa nemohla vyhovoriť, že sme si cumlík zabudli a preto nemôžeme cmúľať. Zvyčajne si začala cmúľať palec vtedy, keď bola unavená. Ak som jej ho chcela vybrať, hneď sa prebudila a často bola agresívna, keď mala o sladké upokojenie prísť. Navyše jej palček bol od neustáleho cmúľania doslova rozmočený a páchol. Dospelo to až do štádia, keď rozmočený palec smrdel aj jej (dokonca aj necht na palci začal „čudne“ rásť), ale bohužiaľ iba chvíľu. Zvyk bol železná košeľa, Simča prekonala prvotný odpor a zo začarovaného kruhu sa nedalo vystúpiť... Vysvetľovanie, boj o vybratie palca z úst pokračoval, zlom nastal až s nástupom do škôlky. Tam stačilo, že sa nová kamarátka začudovala, prečo má taký škaredý a páchnuci prštek a ako mávnutím čarovného prútika bolo po zlozvyku. 

Mirka Gálová, obchodná manažérka MAMA a ja: 
Anjelici pomáhajú rôznymi spôsobmi
Ešte v troch rokoch som si cmúľaním palčeka „spríjemňovala“ zaspávanie. Naši si so mnou dlho nevedeli dať rady, ale pred nástupom do škôlky zafungovali dve veci. Mama ma upozorňovala na to, že sa mi za cmúľanie palčeka budú deti posmievať – a to som teda rozhodne nemohla „dovoliť“! No a tá druhá, dôležitejšia, rodičia mi povedali, aby som zaspávala ako anjelik – dala si rúčky pod hlavu. Páčila sa mi predstava ísť do ríše snov priam „anjelsky“. Zapáčilo sa mi to natoľko, že som na palček celkom zabudla. Jednoducho, anjeli pomáhajú rôznymi spôsobmi.

Zaujme vás: Zlozvyky naše každodenné

Názory odborníkov

Mgr. Ing. Jana Kašáková, detská psychologička a psychoterapeutka

Cmúľanie palca sa objavuje u dieťaťa už počas jeho vnútromaternicového vývinu, teda ešte pred jeho narodením. Súvisí s prirodzeným sacím reflexom, ktorý je spojený so spôsobom prijímania potravy po narodení – keďže ľudia patria do skupiny cicavcov, sanie materského mlieka je otázkou prežitia novorodenca. Sací reflex sa postupne okolo jedného roka života stráca až celkom zmizne.

Cmúľanie pästičiek a prstov na rukách i nohách je tiež prirodzenou súčasťou života dojčiat – je to spôsob, akým spoznávajú seba, svoje telo. V určitom období si vkladajú do úst aj iné predmety a cez ich cmúľanie spoznávajú svet. Cmúľanie je teda dôležitým spôsobom spoznávania seba i sveta v ranom období života a rozvoja poznávacích funkcií človeka.

Avšak u niektorých detí sa cmúľanie cumlíka alebo palca stane buď dôležitou alebo dokonca neodmysliteľnou súčasťou ich života – cmúľajú si ho, keď zaspávajú, keď sú rozrušené, keď sú unavené, napäté a niektoré ho takmer nevytiahnu von z pusy celý deň a aj počas spánku. U väčšiny detí ale v určitom období, zvyčajne do troch rokov, dôjde k spontánnemu zanechaniu tejto aktivity.

Malá skupina detí sa ale akoby so svojím palcom alebo cumľom nevedela rozlúčiť. S cumlíkom podľa zubných odborníkov nie je až taký problém, lebo sa relatívne dobre prispôsobí ústnej dutine dieťaťa – na rozdiel od palca, ktorý je tvrdý a tlačí na svoje okolie.

Čo teda s tým nešťastným palcom?!

Ak si rodičia všímajú, že dieťa vyhľadáva cmúľanie palca aj po prvom roku života, je vhodné začať ho jemne usmerňovať. Nie však rozhovormi alebo vysvetľovaním, ale konaním. Ak si vaše dieťa cmúľa palec počas dňa, vždy, keď si to všimnete, vezmite dieťatko do náručia, palček mu jemne vytiahnite z ústočiek a jeho rúčku si vložte jemne do svojej dlane. Dieťaťu sa prihovorte, popestujte ho a zostaňte tak s ním takto aspoň pár minút. Inou možnosťou je, ak rodič dieťatku vloží do ruky nejakú obľúbenú hračku, najlepšie takú, ktorá sa dá aj cmúľať alebo ohrýzať zakaždým, keď si všimne, že si vložilo palec do úst. Pokiaľ si dieťa palec cumle pred zaspávaním a zaspáva pomerne rýchlo, môžeme to tolerovať, no keď tuho zaspí, vytiahneme palec z pusy jemne von a ručičku dieťaťa chvíľku podržíme.

Cmúľanie palca začína byť problémom najmä po treťom roku, kedy má, najmä ak je intenzívne a dlhodobé, negatívny vplyv na vývin chrupu a môže viesť k deformáciám ústnej dutiny. V tomto veku je už však dieťa často schopné pochopiť aj slovné dôvody, prečo je lepšie nechať palec vonku z úst a rodičia s ním o probléme môžu hovoriť.

Optimálne je ale vzniku problému predchádzať a nadmerné cmúľanie palca po prvom roku začať postupne, pozvoľna a jemne usmerňovať.

MUDr. Marta Špániková, pediatrička   

Cmúľanie palčeka súvisí u dieťatka so sacím reflexom. Saním sa dieťatko nielen napapá, teda prijíma energiu, ale sanie je preň veľmi príjemný pocit, ktorý je pre neho aj určitým dôkazom istoty a bezpečia. To vysvetľuje, prečo si cmúľa prštek, tak ako mamička udáva, v určitej pre neho stresovej situácii, vyvolá si tým onen známy pocit bezpečia. V žiadnom prípade nepovažujem v tomto veku za vhodné riešenie krik, karhanie ani zakazovanie. Dieťatko tomu totiž ešte nerozumie. Vhodné je vziať dieťa do náručia, ubezpečiť ho o svojej blízkosti, bez komentára vytiahnuť rúčku z pusinky a dať mu do ručičky niečo iné (napríklad obľúbenú hračku). Tento zlozvyk môže pretrvávať rôzne dlho. K jeho riešeniu je potrebné pristupovať trpezlivo a citlivo. Stratí sa v rôznom veku, niekedy si totiž ešte aj staršie deti začnú v stresovej situácii (pri strachu) spontánne cmúľať palček. Dôležité je vo „vyššom“ (predškolský, školský) veku sledovať aj iné prejavy strachu, ktoré sú bez zjavnej príčiny alebo aj prejavy nerozhodnosti, koktanie či poruchy vyprázdňovania. Vtedy je potrebné poradiť sa s detským lekárom, psychológom alebo detským psychiatrom.