Keď v puberte chýba radosť zo života
Blúdi, nudí sa, hľadá... Asi tak sa dá v skratke opísať život nášho tínedžera. Môžeme nášmu pubertálnemu synovi dajako pomôcť?
A či nie je jednou z najväčších úloh výchovy prebudiť radosť zo života? Sklon k pesimizmu alebo optimizmu máme do určitej miery daný, ale veľa sa ešte dá opraviť. Istá mamička sa raz vyjadrila, že si už nepraje nič iné, len aby jej dcéra bola šťastná.
Také jednoduché to však nie je, príklad najviac pôsobí nielen pri každodenných úkonoch, ale aj v tejto najväčšej životnej otázke. Nešťastní rodičia nemávajú šťastné deti a spokojnosť s vlastným životom nám veľa prezradí o možnej spokojnosti našich detí.
Dieťaťu treba ukázať smer
Základným predpokladom životnej radosti je úzky vzťah s blízkym človekom. Z hľadiska duševnej hygieny existujú tri najdôležitejšie predpoklady. Kontakt s človekom, zaujímavá činnosť a dostatok primeraného pohybu. V dospievaní je dôležité mať kamarátov, intenzívne osobné záľuby a nesedieť večne pri počítači.
Jednoduchý recept, ktorý nemôžeme dieťaťu nanútiť. Najlepšie je vytvoriť návyky ešte v predškolskom veku. Nech dieťa vidí, že sa radi stretávame s druhými ľuďmi, preberie potešenie z našich koníčkov a časom si nájde svoje vlastné a objaví každodennú radosť v pohybových hrách.
Do puberty by mali deti prichádzať už s intenzívnymi záujmami, aby zbytočne neblúdili so svojím vnútorným nepokojom. Na rodičovský program sa dajú nahovoriť iba vo chvíľach, kedy nemajú nič príťažlivejšie.
Ťažko ovplyvníme ich navyknuté trávenie času, najlepšie pomocou vrstovníkov alebo záujmových krúžkov. Život sa dá žiť – vraví L. N. Tolstoj – iba keď je nám opojením a udržať si opojenie nie je až také ľahké, ako sa vo chvíľach nadšenia môže zdať.
V dnešnej dobe fanatického konzumu je asi najdôležitejšie nepresýtiť sa hneď v detstve. Keď všetko ľahko dostaneme, prestane nás to tešiť. Odriekať si možné je asi najkratšia cesta ku šťastiu. A potom zaujímavý životný program.
Neplakať nad tým, čo sa nedá, nájsť si potešenie v daných podmienkach. Aj humor napomáha radosti, kto chápe všetko ako príkaz alebo povinnosť, smeruje k životnej depresii. Niet jednotného receptu na životnú radosť, každý si ju objavuje v konkrétnych danostiach.
Prečítajte si: Humor uzdravuje i pomáha pri výchove
Dieťa potrebuje cítiť blízkosť
A zápasí o ňu aj v tienistých a beznádejných dňoch. Radosť nie je vec, ktorú môžeme darovať, ale stav vyžadujúci podporu. A ešte jedna spomienka ma celoživotne prenasleduje. Ten malý Jožko, ktorého nechali v detskom domove za trest zatvoreného v izbe, a keď sa vrátili z prechádzky, našli ho na okennej kľučke obeseného. Chýbal mu ten potrebný, blízky vzťah. Nechcem tým strašiť, nestáva sa to – našťastie – často, ale tá možnosť je desivá. Mala by existovať prevencia samovraždy. Nezahnať dieťa nikdy do beznádejnej samoty, neobrať ho ani v najväčšom hneve a sklamaní o istotu lásky, venovať mu dostatok záujmu a presvedčiť ho, že v každej situácii sa dá nájsť východisko. Dôvera v rodiča je tou najlepšou prevenciou. Nikto nevidí hlboko do detskej duše, ani ten najbližší človek ani psychológ. Nebezpečenstvu chvíľkového zlyhania sa úplne nevyhneme. Dieťa vyžaduje pozornosť a dospelý by ho mal stále so záujmom sledovať. V jeho náladách i prejavoch. Neopustiť ho v beznádeji. Život iste nie je neprerušovaným sledom radostných chvíľ, bolesť a smútok sú rovnako prirodzené ako nadšenie a opojenie. Iba istota vzťahu s blízkym človekom by sa nemala ani na malú chvíľu nikdy pretrhnúť.
Prečítajte si: PUBERTA alebo Ako môžu rodičia prežiť pubertu svojich detí