Imunita novorodenca

redakcia | 25. máj 2017

Imunitný systém dieťaťa je do určitej miery ovplyvnený genetickou výbavou, ktorú získa od rodičov, veľký vplyv má však i obdobie tehotenstva.

Čo je imunita?

Imunitný systém je súbor mechanizmov, látok a buniek v organizme, ktoré zabezpečujú jeho ochranu pred cudzorodými látkami a infekčnými mikróbmi.

Zúčastňuje sa aj na dstraňovaní vlastných poškodených či odumretých tkanív a buniek. Základom imunitného systému sú krvotvorné bunky a biologické látky, ktoré sú týmito krvinkami vytvárané alebo aktivované.

Bunky imunitného systému sú zhodné s bunkami krvotvornými, krvinkami, z ktorých najväčší význam majú biele krvinky.

Biele krvinky predstavujú bunky, ktoré sú schopné pohlcovať a zabíjať baktérie a iné škodlivé mikroorganizmy, a ďalej sem patria bunky, ktoré riadia ďalšie imunitné reakcie a umožňujú i tvorbu protilátok.

Protilátky sa vytvoria po styku s infekciou a ďalej kolujú v krvi a dostávajú sa do tkanív, kde pomáhajú likvidovať danú infekciu.

Obdobie tehotenstva a vplyv na imunitu

Imunitný systém dieťaťa je do určitej miery ovplyvnený genetickou výbavou, ktorú získa od rodičov. Veľký vplyv má však i obdobie tehotenstva, kedy prichádza k zásadným fázam vývoja buniek i orgánov imunitného systému dieťaťa v úzkom spojení s imunitným systémom matky.

Imunitný systém je veľmi úzko prepojený so systémom nervovým a endokrinným a vzhľadom k tomu, že oba tieto systémy prekonávajú v období tehotenstva veľké, i keď fyziologické a pre tehotenstvo prirodzené zmeny, je vhodné prežívať tehotenstvo v psychickej a fyzickej pohode.

Svoj význam má i životospráva tehotnej ženy. Dokázateľne škodlivé je fajčenie, pitie alkoholu či užívanie drog. Naopak veľmi prínosná je primeraná fyzická aktivita a príprava na pôrod.

V rodine, kde sa vyskytujú alergie, by mala matka prispôsobiť stravu a spôsob života tak, aby obmedzila možnosť vzniku alergickej reakcie a riziko alergizácie dieťaťa.

Keďže rizikové alergény sú v každej rodine iné, neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá upravujúce režim tehotných žien. Všeobecne možno povedať, že je potrebné odstrániť tie alergény, ktoré sú príčinou alergických reakcií matky.

Zistilo sa, že počas tehotenstva sú určité rizikové obdobia, kedy môže prísť k senzibilizácii dieťaťa. Je to hlavne medzi štvrtým až siedmym mesiacom tehotenstva.

Prečítajte si:
Radí odborníčka: Zdravé stravovanie počas tehotenstva i dojčenia? 6 zásad pestrej stravy.

Protilátky sa začínajú vytvárať už počas tehotenstva

Protilátky sa začínajú vytvárať už počas tehotenstva, medzi 20. až 30. týždňom. Ich množstvo je však veľmi malé, a tak neposkytujú novorodencovi dostatočnú ochranu.

Po pôrode je však novorodenec chránený tzv. materskými protilátkami, ktoré sa do tela malého človiečika dostali počas posledných týždňov matkinho tehotenstva cez placentu.

Množstvo týchto protilátok je veľmi vysoké, a niekedy dokonca vyššie než u dospelého človeka, a tak je novorodenec v prvých dňoch života dostatočne chránený pred cudzorodými látkami a infekčnými mikróbmi.

Nevýhodou materských protilátok je ich dočasné pôsobenie, pretože aj keď v tele dojčaťa pôsobia približne tri až deväť mesiacov, ich množstvo už po dvoch mesiacoch po narodení výrazne klesá až pod hranicu účinnej obrany.

Prečítajte si: Placenta - akú má v tehotenstve funkciu?

Novorodenec si už krátko po narodení vytvára imunitný systém

Prirodzený pôrod je najlepšou cestou, ako pripraviť dieťa na vplyv cudzieho prostredia a tak okamžite nutnú akciu imunitného systému.

V súčasnej dobe je však úroveň lekárskej starostlivosti taká, že ani u detí narodených cisárskym rezom či nedonosených detí nie je dôvod k obavám pred ťažkými poruchami imunity, pokiaľ nemajú tento zdravotný problém vrodený.

Po pôrode sa v tele dieťaťa začínajú vytvárať vlastné protilátky. Ich množstvo je však na začiatku veľmi malé a postupne sa pozvoľne zvyšuje. Vo všeobecnosti možno povedať, že množstvo protilátok u jednoročného dieťaťa je polovičné v porovnaní s množstvom protilátok dospelého človeka.

Až okolo 10. roku si dieťa vytvorí také množstvo protilátok, aké má dospelý človek.

Špecifická úloha detských krviniek

Novorodencovi okrem nedostatku protilátok chýba i dostatočné množstvo špecificky obranných bielych krviniek, ktoré navyše nevykazujú takú vysokú obrannú aktivitu ako u dospelého človeka.

Biele krvinky sa vytvárajú v kostnej dreni, krvi a slezine plodu od 12. týždňa tehotenstva. Podobne ako pri protilátkach je ich množstvo na začiatku nepatrné, ale postupne stúpa a vznikajú i ďalšie druhy obranných buniek.

S vývinom plodu sa postupne zvyšuje aj ich obranná aktivita. Niektoré z týchto buniek sú plne funkčné už po pôrode novorodenca. V období dozrievania plodu sa obranné biele krvinky učia rozlišovať vlastné látky a látky pre organizmus cudzie, čo prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému.

Imunitný systém nesmie negatívne ovplyvňovať či odstraňovať užitočné bunky, či ďalšie biologické látky vlastné pre človeka (zlé fungovanie imunitného systému je príčinou mnohých alergií).

Prechodný nedostatok imunitného systému dieťaťa

V prvom roku života vrcholí v období medzi 3. až 6. mesiacom. V tomto období výrazne klesá hladina materských protilátok a tvorba vlastných protilátok je ešte nedostatočná, rovnako i špecifické biele krvinky nie sú plne aktívne.

Preto je dieťa v prvom roku života vystavené zvýšenému riziku ohrozenia akoukoľvek nákazlivou chorobou.

Materské mlieko je pre imunitu bábätka nenahraditeľné

Materským mliekom dostáva novorodenec nielen ideálnu stravu do 6. mesiaca veku, ale kompenzuje i jeho oslabenú imunitu.

V mlieku sa nachádzajú všetky typy protilátok, pomocné látky imunitného systému (sekrečné imunoglobulíny triedy IgA) a obranné biele krvinky.

Ich výnimočnosť spočíva v tom, že ako živé bunky nemôžu byť súčasťou akéhokoľvek prípravku mliečnej výživy pre deti, aj keď v súčasnej dobe je kvalita dojčenských umelých mliek naozaj veľmi vysoká a snažia sa zabezpečiť všetky zložky potrebné na výživu dojčaťa.

Zvýšená prítomnosť protilátok v materskom mlieku, ktoré chránia hlavne sliznicu tráviaceho a dýchacieho systému, pomáha zabrániť uchytávaniu respiračných a črevných infekčných mikróbov.

Navyše protilátky získané z materského mlieka pomáhajú nastoliť v organizme novorodenca normálnu mikroflóru a zabraňujú prenikaniu niektorých neinfekčných látok, čo môže mať význam i pri vývoji alergie.

Prečítajte si: Materské mlieko – zázračná tekutina. Spoznajte dôležité fakty!

Ako je to s imunitou predčasne narodených detí?

Predčasný pôrod skracuje prirodzené obdobie, kedy dochádza k prenosu protilátok počas posledných týždňov tehotenstva cez placentu na plod. K nezrelosti vlastného imunitného systému sa pridáva sekundárny nedostatok prenesených protilátok a dochádza k zvýšenému ohrozeniu týchto detí infekciou.

Stupeň zníženia imunitných funkcií sa u jednotlivých nedonosených detí líši podľa miery nedonosenosti. Deti narodené po 36. týždni tehotenstva by nemali mať vážnejšie problémy vyplývajúce z poruchy imunity.

Čo sa týka ostatných predčasne narodených detí, je miera schopnosti ich imunitného systému veľmi individuálna a ich liečba sa riadi podľa výsledkov vyšetrenia tohto imunitného systému.

Predčasne narodené deti je potrebné hlavne v prvých týždňoch a mesiacoch chrániť pred infekciami a najlepšou prevenciou infekcií v tomto období je maximálny dôraz na režimové opatrenia a obmedzenie styku týchto detí s akýmikoľvek zdrojmi infekcie (i to je úlohou inkubátorov, v ktorých sú tieto deti umiestnené).

Otázky pre imunológa

Ak má starší súrodenec ovčie kiahne, aká je pravdepodobnosť, že novorodenec dostane ovčie kiahne?

Pri správnom vývoji imunitnej odpovede počas tehotnosti a u plne dojčeného novorodenca do 6. mesiaca je pomerne malá pravdepodobnosť ochorenia.

Ak má člen rodiny inú chorobu napr. vírusovú angínu alebo chrípku, je novorodenec pred týmto ochorením chránený svojím imunitným systémom?

Novorodenec je zle chránený proti vírusovým ochoreniam a preto aj ľahké ochorenie môže u neho prebiehať veľmi ťažkým až systémovým spôsobom, to znamená, že neostane len pri nádche a kašli, ale dieťa môže mať aj zápal pľúc a iné závažné poškodenie. Menej pravdepodobné je to u plne dojčených novorodencov.

Mala som jedno dieťa vo veku troch rokov v kolektíve a druhé mimo kolektívu. Napriek tomu boli rovnako často choré v tomto veku. Kde bola chyba?

Nestala sa žiadna chyba. Ako sme písali v článku, imunitná odpoveď detí má svoje vekovo špecifické obdobia, stanice a zastávky. Postupne sa vyvíja od narodenia.

V čase od 36. – 48. mesiaca je prechodná hypogamaglobulinaemia, keď už nemá prenesené protilátky, nie je dojčené a nezoznámilo sa ešte s rôznymi infekciami, na ktoré by malo mať pamäťovú stopu v imunite.

Obzvlášť dramaticky prebieha chorobnosť v tomto veku, keď je malý organizmus neprimerane zaťažený nadmerným kontaktom s rôznymi druhmi infekcií a vyvíjajúca sa imunita sa nevie dostatočne rýchlo a správne profilovať.

Je lepšie prerušiť pobyt v kolektíve a dopriať fyziologickú rekonvalescenciu po každom ochorení, namiesto zbytočného podávania antibiotík a je to lepšie pre správny vývoj imunity do dospelého veku.