Detský spánok v otázkach a odpovediach: Spánok dojčaťa

Žofie Vokálková a Hana Hoffmannová | 2. október 2023

Čo môžeme urobiť pre pokojný spánok našich detí? Na to nám odpovedia lekárky z odboru pediatrie a neurológie.Tentoraz na témy spánok novorodenca a dojčaťa.

Spánok je prirodzený stav, ktorý v porovnaní s bdením sprevádza značné zníženie psychickej i telesnej aktivity. Prichádza k „odpojeniu“ mozgu a psychického diania od vonkajšej reality.

Doteraz nie je úplne jasné, prečo vlastne spíme. Niektorí bádatelia prišli na zaujímavú hypotézu, že spánok sa vyvinul v dávnych časoch preto, aby chránil človeka pred nebezpečenstvom, ktoré môže číhať v tme. Navyše bolo veľmi ťažké hľadať v tme potravu.

Prečítajte si tiež:

AKO USPAŤ bábätko

Čo môžeme urobiť pre pokojný spánok našich detí

Na túto otázku nám odpovedia lekárky z odboru pediatrie a neurológie. Detská lekárka a členka OSPDL MUDr. Zdeňka Růžičková (odpovede pod skratkou PED) a neurologička MUDr. Bronislava Korsová (NEU).

Zjav sa mi a daj, nech uzriem priaznivý sen.
Kiežby sen, ktorý snívam bol priaznivý.
Kiežby sen, ktorý snívam bol pravdivý.
Kiežby bohyňa snenia stála pri mojej hlave.
Kiežby som vstúpil do chrámu bohov, domu života.
Ďakujem za všetko, čo mi bude dovolené uzrieť.
(staroasýrska snová modlitba)

Aká je potreba spánku v detstve?

PED: Potreba spánku je úplne individuálna – niektoré deti patria k väčším, iné k menším spáčom, taktiež čas zaspávania môže byť rôzny a súvisí so zvykmi rodiny. Dôležité je, aby dĺžka oddychu počas dňa a spánok v noci viedli k dobrej forme a kondícii a k celkovej pohode dieťaťa a samozrejme aj celej rodiny.

NEU: Denná potreba spánku v závislosti od veku. V skratke to môžeme vyjadriť takto:

Novorodenec by mal spať	18 – 20 hod.
1 – 3-ročné dieťa	12 – 15 hod.
4 – 9-ročné deti	10 –12 hod.
10 – 12-ročné dieťa	8 – 10 hod.
dospievajúci	8 hod.
dospelí	6 – 8 hod.

Sú fázy spánku rovnaké u detí a u dospelých?

PED: Určite nie, dieťa nie je malým dospelým a spánok, ako všetky ďalšie funkcie, sa od narodenia vyvíja postupne – v prípade fáz spánku počas prvých 2 – 3 rokov života. Deti od 2 až 3 rokov a dospelí spia bez prerušenia prevažne v noci a ich spánok sa skladá zo striedajúcich sa cyklov REM (ľahký, nepokojný, sprevádzaný snívaním) a NREM (hlboký spánok) v 90-minútových intervaloch. Začína pravidelne cyklom NREM, ktorý tvorí cca 80 % spánku.

Naopak, spánok novorodencov je ovplyvnený pocitom hladu a je rozdelený do viacerých etáp počas dňa i noci, začína fázou REM a tá tvorí polovicu ich spánku.

NEU: Odlíšenie fáz bdenia a spánku sa začína prejavovať už okolo 28. – 29. gestačného týždňa. V 32. gestačnom týždni je možné na EEG rozoznať 2 spánkové štádiá: aktívny spánok – REM (rapid eye mevement), a pokojný – non REM. Zo začiatku je viditeľná prevaha aktívneho REM spánku, ktorý postupne s vekom klesá.

U novorodenca tvorí 50 %, v adolescencii už len 20 %. Jednotlivé fázy NREM, prvá až štvrtá, sa stávajú zreteľnými okolo 6. mesiaca veku: 1. fáza je ospalosť, 2. fáza „ľahký“ spánok a 3. a 4. fáza tzv. pomalý, hlboký spánok – pre prevahu pomalých delta vĺn. Celý spánkový cyklus je tvorený NREM a REM štádiami a u novorodenca trvá asi 60 minút., zrením sa predlžuje a u dospelých trvá približne 70 – 90 min.

spanok babatka

Je možné pozitívne ovplyvniť budúci pokojný spánok bábätka už v tehotenstve?

PED: Samozrejme, že áno – ak si budúca mamička zabezpečí správnu životosprávu. Dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu, obmedzený pobyt v znečistenom prostredí, pravidelný spánok a stravu s nižším obsahom soli a cukru, ale bohatú na bielkoviny a vápnik, železo, jód a ostatné minerály a vitamíny, ktoré ovplyvňujú fyziologický vývoj plodu.

Môžu kofeín, nikotín, prípadne lieky užívané v tehotenstve spôsobiť neskôr problémy spánku u bábätka?

PED: Áno, môže, pretože ide o psychostimulačné látky ovplyvňujúce vývoj plodu. Škodlivé látky, ako sú alkohol, nikotín, kofeín, drogy, či niektoré lieky, sa postupne vstrebávajú do plodu a pôsobia na molekuly tkanív, a práve mozgové bunky sú tie najcitlivejšie.

NEU: Spomenuté prípravky sú prevažne skôr tzv. „aktivačné“ a narúšajú zaspávanie, niekedy aj kvalitu spánku tehotnej, čo môže mať vplyv na pravidelnosť denného režimu, a tak nepriamo ovplyvniť aj prospievanie plodu.

Prečítajte si tiež:

10 tipov na dobrý spánok bábätka v horúcom počasí

V akej polohe majú novorodenci spať - na boku alebo na chrbte?

PED: Najideálnejšou polohou novorodenca pri spánku je poloha na chrbte – pri odgrgávaní so zvýšenou polohou postieľky v oblasti hlavičky o cca 10 cm (potom je postieľka vlastne malou naklonenou rovinou). Na pravý bok - pod naším dozorom, ukladáme deti po kŕmení a približne po hodine na ľavý (ak nie je zlomená kľúčna kosť) pre správne formovanie hlavičky.

Na bruško polohujeme dieťa pri stimulácii psychomotorického vývoja. V noci táto poloha na brušku zvyšuje riziko aspirácie, príp. SIDS.

Aký častý je problém SIDS a aké sú možnosti prevencie?

PED: SIDS – SUDDEN INFANT DEATH SYNDROME – syndróm náhleho úmrtia je najčastejšou príčinou úmrtia detí vo veku od 2 týždňov do 1 roku života (najčastejšie medzi 2. – 4. mesiacom a častejšie v chladných mesiacoch).

Incidencia je zhruba 1,5/1 000 živo narodených detí a predstavuje približne 1/3 všetkých úmrtí detí v tejto vekovej skupine. Ide o nečakané úmrtie, takmer vždy v spánku a nikdy nie je odhalená príčina. Medzi rizikové deti patria deti fajčiarok počas gravidity, deti z nižších sociálnoekonomických rodín, nedonosené deti a dojčatá s už prebehnutými apnoickými pauzami vyžadujúcimi resuscitáciu. Prevenciou je predovšetkým stály kontakt rodičov s dieťaťom, nefajčenie, monitorovacie zariadenia, správna životospráva.

Dokedy by ste odporúčali používať zariadenie na monitorovanie dýchania bábätka?

PED: U zdravých, donosených detí do 6 mesiacov veku (minimálne do 4 mesiacov), u nedonosených individuálne podľa ich vývoja a mentality.

NEU: Určite je vhodné monitorovanie pri akútnych ochoreniach dýchacích ciest, kedy sa zdurením slizníc zhoršuje priechodnosť dýchacích ciest. Zvýšená opatrnosť je nutná aj u detí, ktoré chrápu – tu je prítomná otázka priechodnosti dýchacích ciest – zúženie napríklad pri zväčšených nosných alebo krčných mandliach, anatomické odchýlky nosnej prepážky a pod.

Má vplyv samotná starostlivosť tesne po pôrode, napr. ako rýchlo bolo bábätko priložené k matke, na budúci pokojný spánok dieťatka?

PED: Určite áno – ihneď po narodení si dieťa vytvára citové vzťahy. Na matkinom bruchu a priložením k bradavke získava pri saní pocit pokoja, tepla, bezpečia a istoty. Stráca strach z náhleho prechodu do neznámeho, suchého prostredia plného svetla, ihneď zabúda na nedostatok kyslíka, ktorý malo počas pôrodu. Pokiaľ nastane situácia, počas ktorej nie je možný bezprostredný kontakt s matkou, môže byť pokojný spánok novorodenca narušený.

NEU: Sme naspäť pri otázke pokoja a pohody bábätka. Rýchle priloženie k prsníku vedie k dobrej aktivácii tvorby materského mlieka, tým je zabezpečená nielen správna vyživovacia a imunitná funkcia, ale určite aj pocit spokojnosti u matky, ktorý sa prenáša na dieťa. Ľahšie sa potom navodzuje pravidelnosť režimu, a tým aj pokojný spánok.