Deti priberajú viac, ako je ZDRAVÉ - 5 rád pre rodičov
V mnohých smeroch máme nadváhu a obezitu dieťaťa vo svojich rukách.
Čo je vlastne obezita?
Máme presnú definíciu? A potrebujeme ju vôbec? Podstatné je vedieť, že nejde o problém estetický, ale zdravotný. Pri obezite totiž množstvo vnútorného tuku stúpne do miery, že začína poškodzovať zdravie. Tukové tkanivo totiž nie je len neaktívna hmota nášho tela, ale je vysoko hormonálne aktívne a ovplyvňuje celý organizmus – metabolizmus, reguláciu príjmu potravy, psychiku a, samozrejme, fyzickú výkonnosť. U detí ide zvyčajne o polygénny typ obezity, ktorý nie je vyvolaný jedným konkrétnym génom či ochorením. Najčastejšie sa teda stretávame s tzv. bežnou detskou obezitou, ktorú vnímame ako typické civilizačné ochorenie spojené s komplexnými metabolickými zmenami.
Na vznik obezity ale musí byť splnená jedna podmienka – kontinuálne vyšší príjem potravy v porovnaní s energetickým výdajom. Matematika nepustí.
Programovanie dieťaťa na obezitu
V mnohých smeroch máme nadváhu a obezitu dieťaťa vo svojich rukách. Už počas tehotenstva ovplyvňuje výživa ženy organizmus dieťatka, a podmieňuje nezvratné procesy adaptácie. Optimálny vývoj veľmi úzko súvisí s tým, ako sa stravuje tehotná mamička. Samozrejme, problémom nie je nedostatok stravy, ale nedostatok tej správnej vyváženej stravy.
- Nedostatok dôležitých výživných látok môže viesť u dieťatka k plnému rozvoju tzv. úsporného fenotypu – to znamená k plnej adaptácii na nutrične chudobné prostredie.
- Realita dneška je však taká, že deti sa napriek príprave na nutričný nedostatok rodia do prostredia nutričného prebytku – a spolu s dieťaťom je na svete aj problém.
Rada č. 1 znie: Jedzte kvalitnú stravu počas tehotenstva – a nehovoríme o kalóriách. Práve v tomto období môžete determinovať náchylnosť dieťaťa k obezite.
Dojčenie
Takže dieťatko je na svete a našou primárnou úlohou je dojčiť ho výlučne počas prvých šiestich mesiacov života. Špecifikum dojčenia vzhľadom k budúcej nadhmotnosti je, že dieťa si prispôsobuje množstvo a zloženie mlieka svojim potrebám. Tým pádom podmieňuje správne fungovanie regulácie nutričného statusu. Deti, ktoré dojčené nie sú, majú vyšší sklon k obezite. Dôvodom je, že umelá mliečna výživa (formula) má stále zloženie a podávame ju v pravidelných intervaloch a v rovnakom dávkovanom množstve. Aj tá najlepšia formula obsahuje zvyčajne vyšší podiel bielkovín voči sacharidom a menej nenasýtených mastných kyselín. To ovplyvňuje nielen vývoj centrálneho nervového systému ale aj energetickú rovnováhu (homeostázu).
Zaujímavým faktom je aj to, že ak dieťa vypije vždy celú dávku bez zvyšku, má vyšší sklon k nadváhe. Plne dojčené dieťa má v roku priemerne o 650 g nižšiu váhu ako jeho vrstovník na umelej výžive.
Rada č. 2 znie: Ak je to možné, dojčite svoje dieťatko nielen prvých 6 mesiacov, ale minimálne do jedného roka. Je to najlepšia prevencia neskorších problémov s hmotnosťou.
8 tipov ako vyrásť na zdravej strave
Vieme, koľko je dosť?
V období prvých príkrmov a následne po prechode do batolivého obdobia máme tendenciu dieťa prekrmovať. Prechodom z dojčaťa na batoľa, teda na prelome 1. a 2. roku života dochádza k poklesu energetickej potreby u detí. Mamičky na materskej dovolenke majú tendenciu neustále množstvo zjedeného jedla zvyšovať. Faktom však je, že dieťa prestáva rásť tak výrazne ako počas prvého roka života, takže jeho energetické potreby výrazne nestúpajú.
Sústavným tlakom na dojedanie porcií a jedla na tanieri dochádza u dieťaťa k zlomeniu a vyhasnutiu pocitu sýtosti. Dieťa môže dojedať rodičmi zvolené porcie bezmyšlienkovo alebo s vidinou sladkej odmeny, čo celú situáciu ešte komplikuje.
Rada č. 3 znie: Nenúťte deti do dojedania vami zvolených porcií. Pokiaľ dieťa prospieva, je vitálne, živé a hravé, nie je dôvod sa znepokojovať, ak zje menej, ako sú naše predstavy.
Čo má s obezitou spoločné črevo?
Mikrobiálna flóra v čreve detí môže taktiež ovplyvniť vznik obezity a metabolických komplikácií. Vieme už, že jej zloženie úzko súvisí s typom pôrodu, dĺžkou dojčenia a následne skladbou našej stravy. V optimálnom prípade je pôrod prirodzený (a mamička užívala posledné tri mesiace tehotenstva probiotiká), dojčenie výlučné a strava? Dnes sa už vie, že obmedzenie „rýchlych“ sacharidov a nasýtených tukov v strave a najmä ich nezdravé kombinácie, nevedie len k stabilizácii hmotnosti, ale aj k úprave mikrobiálneho stavu v čreve. Určite zdravie čreva netreba podceňovať – črevná mikroflóra ovplyvňuje príjem a ukladanie zásob, ale aj inzulínovú citlivosť, metabolizmus glukózy či tuku.
Rada č. 4 znie: Dieťa nepotrebuje k životu sladké pečivo, donuty, šišky, sladkosti a oplátky z obchodu – práve v nich je tá najhoršia kombinácia cukru a tukov. Potrebuje poznať širokú škálu zeleniny a ovocia, obilnín, strukovín a orechov – pre dostatočný príjem vlákniny. Tá nám ako jediná zabezpečuje všetko potrebné pre naše črevné baktérie.
Ako je to s tými raňajkami?
Mediálny papier znesie všetko, naše zdravie však nie. Neraňajkovať je možno pre niekoho vecou životnej či stravovacej filozofie, ale naše deti raňajky potrebujú. Vynechaním raňajok je najvýkonnejšia časť dňa pokrytá energetickým dlhom zo zásob, čo má za následok dopĺňanie energie najmä večer v čase zníženej fyzickej aktivity. Za ranné nechutenstvo zodpovedá vyššia hladina hormónu kortizolu, ktorý vyvoláva pocit zdanlivej sýtosti. Pri väčšom objeme tukového tkaniva je, dokonca, množstvo kortizolu zvýšené. Vhodne zvolenými raňajkami výrazne zredukujete potrebu dieťaťa doplniť si nárazovo energiu nevhodnou desiatou, alebo niekedy až patologickým večerným jedením.
Rada č. 5 znie: Raňajkujte. Raňajky by mali tvoriť štvrtinu až takmer tretinu nášho energetického denného príjmu. Čím viac zjete vy a vaše deti dopoludnia v čase fyzickej, ale aj metabolickej aktivity, tým menej budete doháňať hlad večer.
Bude obezita evolučnou výhodou?
Z hľadiska našej evolúcie sme podstatne lepšie vybavení a pripravení na nedostatok jedla. Väčšina našich regulačných dráh súvisiacich s príjmom potravy nám umožňuje prispôsobiť sa zníženému príjmu energie, aby sme prežili aj obdobia hladu. V relatívne krátkom časovom období niekoľkých desaťročí sme sa však ocitli v úplne inej situácii – žijeme v pre nás toxickom, obezitogénnom prostredí, teda v prostredí so všade dostupnou energeticky denznou potravou, ktorej je prebytok. Určite to však nie je výhodou, a ani zvýšené množstvo tuku v tele nie je výhrou – a pravdepodobne sa to ani do budúcna nezmení.
Obezita u detí je obrovským problémom zo zdravotného hľadiska, s obezitou sa spája skorý nástup civilizačných ochorení – vyšší tlak krvi a kardiovaskulárne ochorenia, zvýšený cholesterol a problém v metabolizme tukov, stukovatenie pečene či diabetes. Nedovoľme, aby boli naše deti obeťou zlého stravovania.