Autizmus: MÁM ŤA RÁD, MAMI, ALE ASI TI TO NIKDY NEPOVIEM

Jitka Hinková | 24. marec 2017

Aký je život s dieťaťom postihnutým autizmom a čo všetko to znamená pre ostatných členov rodiny?

Môj syn Riško má zajtra narodeniny. Bude mať tri roky. Dnes napísal sám, bez pomoci, svoje prvé slovo „CHOBOTNICA“. Na počítači, samozrejme. Rukou by to nezvládol, zatiaľ nevie nakresliť ani kruh. Psychologička by asi napísala: „Kresliť nevie, len bezobsažne čmára.“ Ale vie celú abecedu. Vie počítať do dvadsať. Na detskom počítači vie do dvadsať aj sčitovať. Odpočítavanie trénuje. Na počítači si nacvičil aj písmenká. Práve z detského počítača pozná aj slovo CHOBOTNICA.
Teraz stojí už desať minút pri televízore a sleduje s nadšením zrnenie na prázdnom kanáli. Popritom počúva pesničky a spieva text. Ovláda veľa pesničiek naspamäť, aj rozprávky, pozná celé pasáže.
Geniálne dieťa? Nie tak celkom. Nedá sa s ním dohovoriť. Nereaguje na obyčajné otázky, ako: „Si hladný?“ „Chceš piť?“ Buď neodpovie nič, alebo len zopakuje to, čo som povedala ja:. Ja: „Ahoj, Riško!“ On: „Ahoj, Riško!“ Ja: „Ako si sa mal?“ On: „Ako si sa mal?“
Riško je autista.
Dokáže povedať dlhé vety naspamäť, ale ich zmyslu nerozumie. Nerozumie tomu, čo počuje. A vôbec asi nerozumie množstvu iných vecí.

Pomenovanie autizmus zo slova autos – čiže sám

Autizmus je vrodená, a bohužiaľ, celoživotná porucha, s ktorou sa u nás rodí zhruba každé stodesiate bábätko. Ide o oveľa vyšší počet detí, než koľko sa ich narodí napríklad s Downovým syndrómom.

Autizmus spôsobuje to, že človek vníma (teda vidí, počuje a prežíva) realitu inak, ako zdravý človek. Dôvodom tohto zmeneného vnímania je zlé fungovanie mozgu.

To, ako sa autistické deti správajú, nemôžu nijako ovplyvniť. Bohužiaľ, zatiaľ nebol objavený žiadny liek, ktorý by autistickému človekovi pomohol. Názov postihnutia pochádza z gréckeho „autos“ – čiže „sám“.

Príčina autizmu je zatiaľ neznáma

Autizmus je porucha, ktorej príčinu sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Predpokladá sa, že určitú úlohu, okrem zmieňovaných genetických faktorov, tu hrajú aj rôzne infekčné ochorenia a chemické procesy v mozgu.

Moderné teórie tvrdia, že autizmus vzniká až pri kombinácii niekoľkých týchto faktorov. Autizmus je v podstate syndróm, ktorý sa diagnostikuje na základe prejavov správania sa.

Porucha určitých mozgových funkcií spôsobí, že dieťa nedokáže správnym spôsobom vyhodnocovať informácie. Ľudia s autizmom potom mávajú výrazné problémy vo vývoji reči, vo vzťahoch s ľuďmi a problematicky zvládajú aj bežné sociálne zručnosti.

Prečítajte si: Autizmus - diagnostika a liečba

Prvé najbežnejšie postrehy v oblasti celkovej komunikácie, rečového vývoja a v oblasti sociálneho správania

Postrehy týkajúce sa komunikácie

Dieťa: Nereaguje na svoje meno --- Nehovorí --- Nereaguje na pokyny --- Niekedy pôsobí dojmom, že je nepočujúce --- Neukazuje na ľudí, na predmety, nemáva na rozlúčku --- V minulosti síce hovorilo niekoľko slov, ale teraz prestalo.

Postrehy týkajúce sa sociálneho správania

Dieťa: Hrá sa radšej samé --- Dáva prednosť sebaobsluhe --- Je veľmi samostatné --- Niektoré veci robí veľmi skoro --- Má zlý očný kontakt --- Pôsobí dojmom, že žije vo svojom vlastnom svete --- Nezaujíma sa o ostatné deti --- Ostatných ľudí dokáže ignorovať.

Ďalšie charakteristiky

Dieťa: Máva záchvaty hnevu --- Je hyperaktívne, negativistické, neschopné spolupracovať --- Nevie, ako sa hrať s hračkami --- Zaoberá sa určitými vecami stále dookola --- Chodí po špičkách --- Dochádza uňho k neobvyklej fixácii na určité hračky (neustále so sebou nosí nejaký predmet) --- Vyrovnáva veci do radov --- Reaguje prehnane na určité zvuky --- Robí zvláštne pohyby.

K autizmu sa pridružujú ďalšie diagnózy

Autisti mávajú spravidla aj iné postihnutia – ich choroba je často spájaná s mentálnou retardáciou (až 80 % prípadov), epilepsiou (20 % detí trpí epilepsiou už v prvých rokoch života, u ďalších 20 % sa epilepsia prejaví v puberte, alebo krátko po nej), časté je aj sluchové, či zrakové postihnutie.

Obvykle sa vyskytujú i poruchy spánku, príjmu potravy, záchvaty hnevu a agresia. Podľa hĺbky autizmu, tiež podľa symptómov, bývajú rozlišované deti s tzv. nízkofunkčným autizmom (nehovoriaci, veľmi málo kontaktní, často s mentálnou retardáciou) a tzv. vysokofunkčným autizmom (deti sú prispôsobivejšie, viac komunikujú a majú vytvorenú reč).

Medzi týmito dvomi pólmi nájdeme deti, ktorých autizmus býva označovaný ako strednofunčný.

Prečítajte si: Dieťa s ADHD – pohroma pre celú rodinu? Lekár radí

Jasná indikácia pre špecializované vyšetrenie dieťaťa

Do 12 mesiacov nedžavoce.
Do 12 mesiacov negestikuluje (neukazuje, nemáva).
Do 16 mesiacov nepoužíva slová.
Do 24 mesiacov spontánne nepoužíva vety.
V neskoršom veku uňho došlo k strate akýchkoľvek jazykových, alebo sociálnych schopností.

„Vaše dieťa je autistické…“ Čo by sa dalo odporučiť rodinám, ktoré sa práve z úst lekára dozvedeli obávaný verdikt? Nezatvárajte oči pred problémami! Bude vás to stáť mnoho síl, ale s autistickými deťmi sa DÁ PRACOVAŤ. Chce to v podstate „len“ štyri veci: drinu, snahu, trpezlivosť a lásku. Mnoho lásky…

Zdroj: kniha J. Makovcovej: Maminko, nezpívej (vyd. Almi), www.postizenedeti.cz, www.autismus.cz, www.apla.cz, www.alternativnikomunikace.cz, dipl. práce H. Peckovej: Matky dětí s dětským autismem (Masarykova univerzita Brno, 2008), dokumentárne filmy, publicistické relácie: Autismus malých dětí, Diagnóza: autismus, Autismus ČT 24