Autizmus - diagnostika a liečba
Autizmus sa prejavuje už v ranom detstve. Pre autistov je zložité vnímať podnety z okolia a od ľudí. Komunikácia, bežná na dorozumievania u ľudí, je pre nich taká zložitá, nepochopiteľná a abstraktná, že radšej volia existenciu vo svete predmetov alebo vo vlastnom svete.
Čo je autizmus
Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a príbuzných zdravotných problémov, MCHK 10. (10. revízia 1993), definuje autizmus ako pervazívnu vývinovú poruchu. To znamená, že preniká do všetkých oblastí vývinu jedinca, predovšetkým do vývinu komunikácie, sociálnych vzťahov, imaginácie – hry a predstavivosti. Ide o poruchu, ktorá výrazne ovplyvňuje celkový vývin dieťaťa, výchovné metódy a možnosti jeho vzdelávania.
Verejnosť by mala vedieť, že autizmus nie je zapríčinený nesprávnou výchovou, ani prístupom tzv. chladničkových rodičov, aj keď tento názor dlho pretrvával (bol odborným výskumom popretý), a nie je to ani mentálna retardácia, hoci až 75 % ľudí s autizmom trpí aj mentálnou retardáciou (SPOSA, 2003). Pri mentálnej retardácii ide o oneskorenie vývinu, pri autizme ide o kvalitatívne narušenie vývinu – odchýlku od obvyklého vývinu.
Počet detí, ktoré sa rodia s autizmom, či s jednou z jeho príbuzných foriem, sa odhaduje na 16 z 10-tis. (Rodier P. M., 2000), na Slovensku je to štyri až šesť z 10-tis. detí s tzv. klasickým autizmom, v prípade menej závažných autistických prejavov približne 10 až 15 z 10-tis. (Šedibová, A., 1998), počet jedincov, uvádzaný SPOSA 2003, pri tzv. autistických rysoch je 15 až 20 na 10-tis. Zhodne obidve strany uvádzajú, že na Slovensku žije približne 10-tis. osôb postihnutých autizmom, pričom chlapci sú postihnutí tri- až štyrikrát častejšie než dievčatá. Autizmus postihuje obyvateľstvo bez ohľadu na miesto narodenia, pohlavie alebo rasu.
Nevyliečiteľná diagnóza
Existuje niekoľko hypotéz, na základe ktorých sa vedci snažia objasniť vznik autizmu, avšak stále je diagnostikovaný, ako jediná z porúch, len na základe symptomatických príznakov. Pri autizme ide o celoživotné postihnutie, ktoré sa v minulosti diagnostikovalo pomerne neskoro, ak sa vôbec diagnostikovalo. Má pomalý, ale nepretržitý priebeh.
Našťastie časy, keď sa deti s autizmom pokladali za nevychované, ale najmä za nevzdelávateľné, sa už pominuli. V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na včasnú diagnostiku, ktorá stanovením správnej diagnózy prináša diagnostikovaným možnosť vhodnej intervencie na zlepšovanie stavu formou vhodných výchovných a vzdelávacích postupov.
Dieťa s autizmom sa môže vplyvom špeciálno-pedagogických metód vo svojich autistických prejavoch veľmi zlepšiť. No napriek tomu sa v súčasnosti autizmus považuje za nevyliečiteľný a autizmom postihnutá osoba potrebuje aj v dospelosti počas celého života špecificky upravené prostredie na prácu a trávenie voľného času a osobitný prístup ľudí, ktorí s ňou prichádzajú do styku. Dokonca aj deti, ktoré dosiahli značný pokrok, vyžadujú takú úroveň dennodennej starostlivosti a venovania sa zo strany členov rodiny, ktorú nemožno nazvať inak ako heroickou.
Ako možno zistiť, že dieťa trpí autizmom -- symptómy
Ide o trojlístok poškodení alebo tiež triádu poškodení, keď dochádza u dieťaťa ku kvalitatívnym zmenám v komunikácii, sociálnom správaní a imaginácii – stereotypného repetitívneho (opakovaného) správania sa a záujmov.
Z hľadiska kvalitatívnych zmien komunikácie sa často objavuje:
- ťažko vysvetliteľný plač
- absencia „dialogického“ džavotu
- oneskorenie, nerovnomernosť vo vývine reči, príp. absencia reči
- podozrenie z poruchy sluchu a zraku
- absencia napodobovania zvukov a gest, chudobná mimika, neschopnosť rozoznávať výrazy tváre
- porucha chápania reči
- nereaguje na oslovenie, svoje meno
- nevšíma si prosbu ani otázku
- chýba iniciatíva, udržanie komunikácie alebo je komunikácia neprimeraná
- stereotypné otázky
- nechápe abstraktné pojmy
- gramatické chyby, zamieňanie osobných zámien a koncoviek, o sebe hovorí v druhej alebo tretej osobe
- echolálie – bezprostredné alebo oneskorené opakovanie slov – na otázku – Čo robíš? – odpovie – Čo robíš?
- neologizmy (novovytvorené slová)
- nezrozumiteľná verbalizácia podobná reči
- poruchy intonácie, dôrazu a „osadenia“ hlasu pri aktívnej rečovej reprodukcii
Prečítajte si aj: Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!
Z hľadiska kvalitatívnych zmien sociálneho správania:
dieťa sa javí ako ľahostajné dojča- nezvyčajne popudlivé, požadovačné dojča
- má zmätené používanie očného kontaktu
- reakcie k okoliu sú chudobné, napr. úsmev, gestá
- porucha vytvárania kontaktov s rovesníkmi i dospelými
- absencia selektívnych kontaktov, príp. ich meškanie
- absencia sociálnych dojčenských hier
- absencia rozdelenej pozornosti – tzv. joint attention
- ľahostajnosť voči cudzím alebo bezvýhradný kontakt s hocikým
- nemá rád telesný kontakt, odmieta ho, alebo mu paradoxne neprekáža od cudzích osôb
- neschopnosť podeliť sa o radosť
- neorientuje sa v pocitoch iných, nereaguje na ne vhodným spôsobom
- bez reciprocity pri spoločnej činnosti (hre, rozhovore), nesnaží sa o jej udržanie
- nepýta si pomoc
- svoje želanie signalizuje vedením ruky dospelého, používa ju ako predmet
- neberie na vedomie osoby vo svojom okolí
- najradšej sa zamestnáva osamote
- nechápe pravidlá spoločenského správania
- neadekvátny, bizarný spôsob prijímania kontaktov a ich iniciovania
Môže vás zaujímať: Sociálny vývin bábätka: kedy a ako?
Z hľadiska imaginácie – stereotypného repetitívneho správania sa a záujmov:
- záujem o nefunkcionálne časti hier, stereotypná hra – zoraďovanie, triedenie, krútenie
- lipnutie na nezvyčajných predmetoch, minimálny alebo žiadny záujem o hračky primerané veku
- zaoberanie sa nedôležitými vlastnosťami predmetov alebo ich časťami – sústredenie na detail
- stereotypné, opakujúce sa pohyby – trepotanie prstami, pozeranie prstov, chodenie po špičkách, krútenie okolo vlastnej osi
- absencia symbolickej hry a spontánnej úlohovej hry
- ľpenie na stálosti, nemennosti, nefunkčných rutinách a rituáloch
Medzi iné symptómy sú zaradené:
- poruchy prejavujúce sa pri dojčení a jedení
- poruchy spánku
- poruchy správania – vyzývavé správanie – utekanie, hryzenie, vrieskanie, búchanie hlavou o zem, sebapoškodzovanie a iné sociálne neakceptovateľné zvyky
- špeciálne schopnosti – má ich len malé percento detí, napr. je to výborná mechanická pamäť – počítať, poznať čísla v telefónnom zozname, pamätať si zložité výrazy a komplikované slová, piesne a básničky
- pridružené poruchy – telesné alebo zmyslové poruchy, ako napr. Downov syndróm, poruchy reči, špecifické poruchy učenia a pod.
Toľko symptomatológia. Keď hovoríme o autizme, hovoríme o ňom ako o postihnutí prejavujúcom sa ako syndróm, pričom koreň slova syn- je odvodený od toho istého slovného koreňa ako syn- v slove synchronizmus. Toto slovo vyjadruje, že symptómy majú tendenciu vyskytovať sa súčasne, ale nie je nutné, aby sa vyskytovali všetky na stanovenie diagnózy. A tiež treba poznamenať, že škála postihnutí autizmom je veľmi široká.
Čím sa vyznačuje autista?
.JPG)
Pre autistické dieťa je typická preferencia neživých predmetov pred kontaktom s ľuďmi. Neudržiavajú zrakový kontakt, aj keď sa im prihovárate, alebo ak vám aj odpovedajú, nehľadia na vás. Často nereagujú na podnety a pôsobia, ako keby nepočuli alebo nevideli. Nerozumejú nášmu svetu, majú svoj vlastný svet, ktorému rozumejú a ktorý dokážu ovládať. Častým príznakom sú „tantry“ – vykonávanie opakovaných činností, ktorými sú fascinované a dokážu nimi stráviť celé hodiny znova a znova. Psychológovia tomu hovoria nevhodné správanie. Môže to byť otváranie a zatváranie dverí, kývanie sa, točenie sa, ukladanie tvarov, prelievanie vody...
Aká je príčina autizmu?
Zatiaľ nie je jasná odpoveď na túto otázku. Je predpoklad, že je to genetická choroba. Ale existujú aj predpoklady (oficiálnou medicínou silne spochybnené), že autizmus môžu spúšťať faktory ako očkovanie (DTPR), choroba, antibiotiká. Niektorí odborníci sa dokonca domnievajú, že je to metabolické ochorenie a spôsobujú ho určité potraviny. Iní sú presvedčení, že autizmus vzniká kombináciou niekoľkých faktorov.
Dá sa autizmus liečiť?
Väčšina odborníkov pokladá autizmus za trvalý neliečiteľný stav. Napriek tomu výrazná zmena zdravotného stavu niekoľkých pacientov vyvolala v odbornej verejnosti polemiku. Preto sa už niektorí odborníci vyjadrujú radšej opatrnejšie – hovoria o tom, že autizmus je v 98 % nevyliečiteľný.
Podrobnešie informácie a možnostiach liečby Vám sprostredkujeme v 2. časti.
Aspergerov syndróm
Pojmom Aspergerov syndróm sa označuje rovnaký typ kvalitatívnych porúch sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líši od autizmu tým, že nie sú sprevádzané celkovým oneskorením vývinu reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obvykle je značne nemotorná. Vyskytuje sa prevažne u chlapcov (pomer 1.8). V ranej dospelosti sa príležitostne vyskytujú psychotické epizódy.
Rettov syndróm
Stav až dodnes popisovaný iba u dievčat, pričom jeho príčina nie je známa, avšak ktorý bol diferenciovaný na základe charakteristického vzniku, priebehu a obrazu symptomatológie. Typicky je zrejme normálny či takmer normálny včasný vývin nasledovaný čiastočnou, alebo úplnou stratou získaných manuálnych a verbálnych schopností spoločne so spomalením rastu hlavy (obvykle so začiatkom medzi 7. a 24. mesiacom veku). Zvlášť charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypne točiace zvieranie ruky a hyperventilácia. Sociálny vývin a vývin hry je v prvých dvoch či troch rokoch zabrzdený, avšak udržuje sa sklon k sociálnej zainteresovanosti. V priebehu stredného detstva je sklon k vývinu ataxie trupu a apraxie, v spojení so skoliózou či kyfoskoliózou, a niekedy sú choreoatetoidní pohyby. Pravidelným výsledkom je ťažké mentálne postihnutie. V priebehu včasného, alebo stredného detstva sa často objavujú záchvaty.
Podrobnejšiu špecifikáciu autistických porúch nájdete na www.andreas.sk.
Môže vás zaujímať: Autizmus - Metódy liečby