Autizmus - Metódy liečby
Aké sú možnosti liečby autizmu, čo môžu rodičia urobiť pre svoje dieťa.
V tejto časti Vám priblížime možnosti liečby autizmu a ako pristupovať k dieťaťu s autizmom.
Možné metódy liečby
TEACH alebo tiež TEACCH
(Treatment and Education of Autistic and related Communication handicapped Children)
Odborníci používajú pre prácu s autistami prevažne behaviorálnu metódu (TEACCH), ktorú vypracovali odborníci v Severnej Karolíne, v USA, a používa sa aj na Slovensku. Je to vlastne presne štruktúrovaný program, ktorým autistovi presne určia postup jednotlivých činností počas dňa. Autistovi tento program pomáha prispôsobiť sa nášmu životu a vykonávať veci, ktoré my pokladáme za dôležité (ráno sa umyť, obliecť, najesť a vykonať bežné činnosti počas dňa). Deti si zlepšia správanie, pretože systémom odmien sa nevhodné správanie presmeruje na vhodnejšie, akceptované pre spoločnosť. Táto metóda však autizmus nelieči, pretože sa vôbec nezaoberá jeho príčinou, ani vnútorným svetom autistov, len mení vonkajšie prejavy dieťaťa.
Bližšie informácie na www.autizmus.sk a www.autismus.cz
Iné metódy používané v zahraničí:
Metóda ABA
(Applied behavioural analysis)
Prioritným cieľom tejto metódy je, aby malo dieťa z učenie radosť. Učenie by malo byť pozitívnou skúsenosťou. Správanie dieťaťa, jeho reakcie a odpovede sa zaznamenávajú a vyhodnocujú. Čas a tempo učenia sa potom „šije“ na mieru každému jednému dieťaťu. Dieťa sa tiež musí naučiť rozlišovať rôzne stimuly, napr. vyfarbiť svoje meno medzi inými menami a podobne.
ABA metóda vlastne pomaly a cieľavedome učí deti, ako sa učiť. V mnohých prípadoch sa naučí viesť takmer normálny život. A takmer vo všetkých prípadoch sa zlepší aspoň kvalita života celej rodiny.
Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac:
www.autismusaba.de
www.abaresources.com
Metóda ABLLS
(Assessment of Basic Language and Learning Skills)(Od anglického„ables“ respektíve „to be able to“ = schopnosti, byť schopný.)
ABLLS sa používajú na meranie a hodnotenie rôznych dispozícii reči a schopnosti učiť sa. Na základe testov, sledovaní a rozhovorov s osobami, s ktorými je autistický jedinec v kontakte, sa potom na každú jednu schopnosť vypracuje určitá stupnica. Vďaka zapisovaniu a hodnoteniu ABLLS sa potom vypracováva a prispôsobuje terapeutický plán.
Ďalšie informácie: www.ausm.org
Tzv. alternatívne metódy:
Metóda Son-Rise
Voči tejto metóde sú mnohí odborníci skeptickí, ale podľa niektorých rodičov veľmi pomohla ich dieťaťu, dokonca aj na Slovensku sa nájdu takéto prípady.
Veľmi stručný popis tejto metódy: Vychádza z toho, že všetko, čo dieťa robí, má svoj dôvod a žiadne správanie autistického dieťaťa nie je „zlé“. A rodičia či terapeuti sa musia snažiť k nemu priblížiť, vstúpiť do jeho sveta, a až keď ich dieťa prijme vo svojom svete, môžu mu začať nenásilne ukazovať a priblížiť ten náš svet.
Bližšie informácie pozrite tu:
http://robin.mokranovci.net
Diéta GFCF
(Gluten Free Casein Free diet)
Táto liečebná metóda vychádza z predpokladu, že autizmus je metabolické ochorenie, podobné celiakii a fenylketonurii. Jej príčina tkvie v zlom štepení proteínov, čoho následkom je tvorba halucinogénnych morfínov ovplyvňujúcich centrálny nervový systém. Niektoré zahraničné skúsenosti ukazujú, že stav autistických detí sa dramaticky zlepšuje diétnym opatrením, ktoré vylučuje zo stravy problematické proteíny – gluten (lepku) a casein (mliečna bielkovina). Jednoducho povedané, podľa tejto teórie je autistické dieťa neustále pod vplyvom morfínov. Vylúčenie gluténu a kazeínu zo stravy by malo spôsobiť postupné odbúranie morfínu z organizmu a tým aj odbúranie autistického správania. Čím skôr dieťa začalo s diétou, tým lepšie výsledky dosiahlo. Je veľa rodičov, ktorí tvrdia, že táto diéta veľmi pomohla ich dieťaťu, ale povedzme si pravdu – je aj veľa tých, ktorí potvrdzujú skepticizmus odborníkov.
Bližšie informácie: http://www.gfcf.unas.cz/
Láska a dôvera, najsilnešia záštita vzťahu rodič a dieťa
Treba pochopiť, že ak chcú rodičia dieťaťa postihnutého autizmom začať efektívne pomáhať, vyžaduje si to od nich čo najlepšie poznanie svojho dieťaťa. Začať treba pozorovaním. Čo robí, v akých situáciách, s akými emóciami, čo rado jedáva, čo mu, naopak, nechutí, ako sa správa, keď spí, aké druhy oblečenia má radšej, aké farby ho upokojujú, aké, naopak, dráždia, aký druh hudby ho upokojuje, ktorý ho ruší, akých predmetov či osôb sa rado dotýka, teda ako sa prejavuje zvonka.
Zvnútra spoznať svoje dieťa postihnuté autizmom je dosť ťažké, najmä preto, že dieťa nedáva spätnú väzbu. Navyše, každé dieťa postihnuté autizmom je iné, takže hovoriť o nejakých zaručených prostriedkoch, ktoré by určite pomohli, je nemožné.
Preto by každý rodič mal začať s láskou. Milovať svoje dieťa bezhranične, bez obmedzení. Jeho dieťa totiž nevníma samo seba, že je postihnuté. Nechápe, že niektorý rodič sa začne správať inak, obyčajne, keď mu oznámia diagnózu. A deti postihnuté autizmom nemajú rady zmeny. A možno aj práve preto sú šokované zmenou postoja rodiča k nemu samotnému, keď nie je presne také, aké rodič očakáva. Dieťa totiž od narodenia dôveruje svojmu rodičovi. Je to jediný „breh“, ktorý je pevný, o ktorý sa môže vždy zachytiť. Vždy bude pri ňom a pre neho. A zrazu nastane zmena, rodič sa začne inak správať, je šokovaný, je v strachu, nevie, ako s dieťaťom zaobchádzať. Dieťa je frustrované a narušuje sa dôvera medzi ním a rodičom.
Tento pocit neistoty, ktorý prežije dieťa so svojou najväčšou istotou – rodičom, zanecháva v dieťati postihnutom autizmom zážitok pocitu strachu. A preto, ak nastáva nová zmena, má veľký strach, ako novú situáciu zvládne. Začne sa správať spôsobom, ktorý mu prinavracia istotu „brehu“.
Rodičia si niekedy vôbec neuvedomujú, akú silu skrýva ich láska k dieťaťu. Je to liek. Ale láska je aj vysielanie signálu. Známa americká spisovateľka a matka mentálne postihnutej dcéry Pearl S. Bucková hovorí: „Cez najväčšiu lásku, ktorú mu rodičia venujú – lebo buď vzdaná česť ľudskému srdcu, priamo vášnivo chráni bezmocnú bytosť, ktorá mu bola zverená ako jeho kríž – cez túto nežnú lásku dieťa natoľko chápe, že vycíti, že je s ním spojené nejaké nešťastie.“ Dieťa sa necíti postihnuté, zistí to až z reakcií rodiča, súrodencov, rodiny. „Ach, vedia o tom všetko, pretože to cítia. Rozum má zrejme sotva čo spoločné so schopnosťou cítiť,“ pripomína Bucková.
Ale láska sa nedá predstierať. Rodičia ju musia cítiť, musí prúdiť z ich najhlbšieho vnútra. A ak chcú, aby ich dieťa získalo najsilnejšiu motiváciu, musia dieťa touto láskou zahŕňať, aby v dieťati nevznikli ani tie najmenšie pochybnosti, či je pre svojich rodičov darom, šťastím. „I deti, ktoré nedospejú, sú ľudia a trpia ako ľudia, nedokážu to vyjadriť, ale trpia hlboko,“ spomína ďalej Bucková. To by sme mohli aplikovať pri tom, že vysoké percento ľudí postihnutých autizmom je mentálne retardovaných.
Teda láska je ťažisková veličina pri prístupe k dieťaťu postihnutému autizmom.
V súčasnom Rusku existuje združenie Rodičovský most. Toto združenie urobilo výskum v ruských sirotincoch a došlo k záveru, že každé tretie dieťa v sirotincoch umiera na citové zanedbávanie. Levinová, ktorá výskum viedla, hovorí: „V Lomonosovom sirotinci trpí 200 detí syndrómom nedostatku lásky.“
Prečítajte si: 4 tipy, ako urobiť vaše dieťa šťastným
Láskou nemôže rodič nič pokaziť, skôr dáva dieťaťu pocit súznenia a šťastia. Riaditeľ istého ústavu pre mentálne postihnuté deti v USA dal na stenu ústavu zavesiť heslo: „Šťastie predovšetkým, ostatné príde samo.“ Na margo tohto hesla hovorí: „Nie je to len sentimentalita. Je to dôsledok mnohých skúseností. Zistili sme, že nemôžeme žiadne dieťa nič naučiť, kým má v srdci a v duši nešťastie. Len šťastné dieťa je schopné učiť sa.“
Ako dať dieťaťu šťastie? Tým, že ho budú rodičia milovať, nesúdiť ho, nekarhať ho za to, za čo nemôže, a najmä podporovať ho v tom, čo mu ide najlepšie, aby sa cítilo užitočné. Tak získa pocit šťastia. Tým, samozrejme, nevynímame povinnosť rodičov rozvíjať aj tie oblasti, v ktorých dieťa zaostáva. Ale zo skúseností vieme, že odborníci si vždy všímajú nedostatky dieťaťa. Vo veľmi málo prípadoch sa rodičia stretnú s vetou „Vaše dieťa nádherne maľuje“ alebo „Vaše dieťa prekrásne spieva“, alebo „To je výborné, že vaše dieťa toto ovláda“. Väčšinou sa stretávajú s vetami typu „Vaše dieťa je spomalené – retardované, má poškodený mozog, tak nečakajte nijaké zázraky“ alebo „Má slabo vyvinutú jemnú motoriku“ atď.
Zaujímavé: Láska je viac ako slovo: 5 spôsobov vyjadrenia lásky podľa Garyho Chapmana